znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 130/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013, predbežne prerokoval sťažnosť A. P., H., zastúpeného spoločnosťou J., advokát, spol. s r. o., N., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co 295/2012-103 z 26. septembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   A.   P. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2013 doručená faxom a podaním doručeným 23. januára 2013 doplnená sťažnosť A. P., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou J., advokát, spol. s r. o., N., konajúcou prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu   v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   č.   k.   7 Co 295/2012-103   z   26.   septembra   2012   (ďalej   len   „uznesenie   krajského   súdu“   alebo „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „...   sťažovateľ...   bol   ako   navrhovateľ   účastníkom   súdneho   konania   o   zaplatenie 36 160,45   €   s   príslušenstvom.   Konanie   sa   viedlo   pred   Okresným   súdom   (OS)   v   Žiline pod spis. zn. 27C 145/2010 a začalo na základe mnou podaného návrhu – žaloby.

Prvostupňový OS konanie Uznesením zo dňa 07. 03. 2012 zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že mňa ako navrhovateľa zaviazal k povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ tieto titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.086,37 €...“

Proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn. 27 C 145/2010   zo   7.   marca   2012   (ďalej   len   „uznesenie   okresného   súdu“)   podal sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   krajský   súd   napadnutým   uznesením   tak,   že uznesenie okresného súdu potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Sťažovateľ ďalej uvádza: «S prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho KS a obsah jeho odôvodnenia mám jednoznačne zato, že jeho konaním a porušením zásad uvedených v ust. §§ 1, 3, 6 a z dôvodu nesprávneho výkladu ustanovenia § 114 ods. 1, ods. 2 O. s. p. vo vzťahu k ust. § 146 ods. 1 písm. b), ods. 2 prvá veta O. s. p. došlo k porušeniu môjho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy s prihliadnutím ďalej na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1, tým, že:

- súdy konajúce v mojej veci mi uložili povinnosť postupom v rozpore so zásadami vyjadrenými v čl. 12 a čl. 13 a nesprávnym postupom v rozpore s procesnými podmienkami ust. § 114 ods. 1, ods. 2 O. s. p., čím boli porušené ústavné princípy stanoveného spôsobu konania štátnej moci, teda aj súdu tým, že súd konal nad rámec oprávnenia vyjadreného čl. 2 ods. 2) a čl. 13 ods. 1 písm. a);

- súd pripustil zneužitie svojvôle, keď nekonal v súlade so zásadou vyjadrenou v čl. 2 ods. 2) a čl. 13 ods. 1) písm. a) Ústavy SR v nadväznosti na zásady procesného konania vyjadrené v § 1 a § 3 O. s. p.

Z   dôvodu,   že   dokumenty   súdneho   konania,   rozhodnutia   prvostupňového   ako   aj odvolacieho konania, moje podania, na ktoré sa vyššie v texte odvolávam, sú obsahovo rozsiahle   a   zachytávajú   skutkový   a   právny   stav   veci   v   súdnom   konaní,   pre   úplnosť odôvodnenia tejto mnou podanej sťažnosti uvádzam, že zásadný mnou ako sťažovateľom vytýkaný   problém   konania   pred   tak   prvostupňovým   ako   aj   odvolacím   súdom   sa   týka správneho pochopenia a právneho výkladu rozhodnutia súdu o náhrade trov konania pri zastavení   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   spojeného   s   podaným   návrhom na začatie   konania,   kedy   súdy   vec   použitím   a   arbitrárnym,   ústavne   nesúladným   a   teda neprípustným spôsobom výkladu ust. § 146 ods. 2 O. s. p. bez zohľadnenia povinnosti konať len postupom v súlade s ust. § 114 ods. 1 ods. 2 O. s. p. porušili moje ústavné právo na spravodlivé súdne konanie.

Nad rámec dôvodov, ktoré som uviedol už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu – uzneseniu   prvostupňového   OS,   a   ktorými   so,   myslím   si,   vyčerpávajúcim   spôsobom vyargumentoval   nesprávnosť   už   rozhodnutia   prvostupňového   OS,   ktorým   ma   zaviazal k povinnosti nahradiť odporcom trovy konania, dodávam, že spôsob výkladu procesných noriem, ktorými zdôvodňuje odvolací KS správnosť svojho postupu, nemôže obstáť. Nie je možné osvojiť si tvrdenie odvolacieho súdu, že na mojej strane tým, že som nezachoval   potrebnú   „bdelosť“   pri   plnení   si   svojej   poplatkovej   povinnosti,   je   daná zodpovednosť na náhradu v konaní účastníkom na strane odporcov vzniknutých trov Ak sa takáto skutočnosť naviac spojí práve s odvolacím súdom prezentovaným konštatovaním, že práve   postup   prvostupňového   súdu   (doručovanie   návrhu   odporcom)   bol   v   súlade s povinnosťou zabezpečiť plynulosť konania a zachovať právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, tak potom je zrejmé, že odvolací KS úplne ignoruje práve pre konanie v prvom stupni zákonom (O. s. p.) určené záväzné procesné postupy konania (§ 114 ods. 1, 2 O. s. p.) a javí sa, že sa jedná o účelovú snahu zbaviť sa v tomto smere zodpovednosti za nesprávny úradný postup.

Zo   štruktúry   právneho   predpisu   –   Občianskeho   súdneho   poriadku,   jednoznačne vyplýva, že postup súdu v konaní v prvom stupni je vo vzťahu k doručovaniu návrhu spolu s prílohami odporcom viazaný až na preukázanie splnenia zásadných podmienok konania, vrátanie preukázanie splnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľa. Iný výklad je ústavne neprípustný. Práve v tomto štádiu by sa mala predpokladať „bdelosť“ súdu, ktorou by sa predišlo vzniku inak nedôvodných trov na strane účastníkov.

Len dodám, že v prípade, ak by mal byť postup prvostupňovým súdom akceptovaný, potom by už nemohlo byť z dôvodu, že prvostupňový OS začal doručením návrhu odporcom konať vo veci, konanie zastavené (§ 10 ods. 2 písm. a/ O. s. p).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „ 1. Základné právo sťažovateľ a A. P., nar. 28. 02. 1974, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2. čl. 12 ods. 4, čl. 13 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co 295/2012-103 zo dňa 26. 09. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co 295/2012-103 zo dňa 26. 09. 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na účet jeho právneho zástupcu JUDr. B. M., advokát, spol. s r. o. so sídlom v Novej Bystrici 850 do dvoch mesiacov ad právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu. Prvým výrokom rozhodol okresný súd o zastavení konania, ktorý odôvodnil tým, že sťažovateľ nezaplatil   súdny   poplatok.   Druhým   výrokom   okresný   súd   zaviazal   sťažovateľa   zaplatiť odporcom trovy konania v sume 1 086,37 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej – vyjadrenie k návrhu na začatie konania podaného sťažovateľom a 2 x   režijný   paušál   za   každý   úkon   právnej   služby.   Povinnosť   sťažovateľa   nahradiť odporcom trovy konania odôvodnil okresný súd prvou vetou § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

O   odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   rozhodol   krajský   súd napadnutým   uznesením   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil.   V   relevantnej   časti odôvodnenia uviedol: «Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku môže byť v zmysle ust. § 10 ods. 3 ZoSP (citovaného v napadnutom uznesení) zrušené, pokiaľ   poplatník   zaplatí   súdny   poplatok   do   konca   lehoty   na   podanie   odvolania. Navrhovateľ ako poplatník tvrdil,   že si svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok v tejto lehote splnil. Predložil o tom fotokópiu poštového poukazu, z ktorého vyplýva, že dňa 18. 4. 2012 na účet č. 700141008/8180 poukázal 2.169,50 eur, ako adresát bol označený Okresný súd   Žilina.   Podľa   úradného   záznamu   prvostupňového   súdu,   súdny   poplatok   nebol poukázaný na účet tohto súdu. Z obsahu výzvy na úhradu súdneho poplatku, ktorej súčasťou bol   príkaz   na úhradu,   účet,   na   ktorý   mal   byť   súdny   poplatok   poukázaný,   mal   číslo: 7000141008.   Uvedenú   výzvu   prevzal   právny   zástupca   navrhovateľa   dňa   28.   júla   2010. Navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, na aký účet má v prípade, že sa rozhodne uhradiť súdny poplatok príkazom na úhradu na účet súdu, poplatok pripísať. Ako však vyplýva z poštovej poukážky, tento poplatok bol poukázaný na nesprávne číslo účtu (namiesto na číslo 7000... na číslo 700..., t. j. opomenul jednu nulu). Navrhovateľ si teda povinnosť zaplatiť súdny   poplatok   do uplynutia   lehoty   na   podanie   odvolania   voči   uzneseniu   o   zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nesplnil, okresný súd potom správne konanie zastavil.

Odvolateľ   namietal   správnosť   procesného   postupu   okresného   súdu   v   súvislosti s doručovaním jeho žalobného návrhu na vyjadrenie druhej strane pred uhradením súdneho poplatku. Túto námietku nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Zaplatenie súdneho poplatku je   jednou   z   podmienok   konania,   s   ktorej   nesplnením   zákon   spája   zastavenie   konania. Ide však   o   odstrániteľný   nedostatok   podmienky   konania.   Pokiaľ   okresný   súd   v   čase odstraňovania   tohto   nedostatku   urobil   ďalšie   úkony   smerujúce   k   príprave   veci na prejednanie   a   rozhodnutie,   postupoval   správne   a   žiadne   ustanovenia   Občianskeho súdneho poriadku tým neporušil. Naopak jeho postup bol v súlade s povinnosťou zabezpečiť plynulosť   konania   a   zachovať   právo   účastníka   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Tým, že navrhovateľ nezachoval potrebnú „bdelosť“ pri plnení si poplatkovej povinnosti,   spôsobil   zastavenie konania a v zmysle § 146 ods.   1 veta   prvá je   povinný nahradiť trovy konania odporcom.»

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nesprávnym   výkladom   ustanovenia   §   146   ods.   2   OSP,   a   tým,   že   okresný   súd   nekonal v súlade s § 114 ods. 1 a 2 OSP. Sťažovateľ nesúhlasí s výrokom, ktorým bol zaviazaný zaplatiť   trovy   konania,   ktoré   vznikli   odporcom   za   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia a vyjadrenie ku návrhu sťažovateľa. Podľa sťažovateľa postupoval okresný súd nesprávne, keď poslal odporcovi na vyjadrenie jeho návrh na začatie konania predtým, ako sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh. Ak by okresný súd postupoval v súlade s § 114 ods. 1 a 2 OSP, neboli by vznikli odporcom trovy konania.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež nesúhlasí s výrokom o zastavení konania, keď uvádza: „v prípade, ak by mal byť postup prvostupňovým súdom akceptovaný, potom by už nemohlo byť   z   dôvodu,   že   prvostupňový   OS   začal   doručením   návrhu   odporcom   konať   vo   veci, konanie zastavené (§ 10 ods. 2 písm. a/ O. s. p).“

Podľa   §114   ods.   1   OSP   ak   súd   neodmietol   návrh   z   procesných   dôvodov   alebo nerozhodol   o   zastavení   konania   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitného   predpisu, pojednávanie   pripraví   tak,   aby   bolo   možné   rozhodnúť   o   veci   spravidla   na   jedinom pojednávaní.

Podľa § 114 ods. 2 OSP v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania   (žalobu)   odporcovi   (žalovanému)   spolu   s   rovnopisom   a   prílohami   návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,   súd   konanie   zastaví.   O   následkoch   nezaplatenia   poplatku   musí   byť   poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa   §   10   ods.   2   zákona   o   súdnych   poplatkoch   pre   nezaplatenie   poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak

a) už začal konať vo veci samej,

b) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,

c) došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať vo veci samej,

d) ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,

e) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

f) vznikla   poplatková   povinnosť   poplatníkovi   podaním   návrhu   na   nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa   §   237   písm.   f)   OSP   dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho   súdu,   ak   účastníkovi   konania   sa   postupom   súdu   odňala   možnosť   konať pred súdom.

Z hľadiska argumentácie sťažovateľa postupoval krajský súd nesprávne, keď zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

V   súvislosti   s   touto   argumentáciou   sťažovateľa   ústavný   súd   poukazuje na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Pokiaľ   odvolací   súd   nesprávne   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   o   zastavení   konania pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom za podaný návrh, ak na to nebol zákonný dôvod [§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch], treba to považovať za dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, lebo ňou odňal tomuto účastníkovi konať pred súdom a bránil mu v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené.   K podobným záverom   dospel   ústavný súd   už v rámci   svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (I. ÚS 328/09, I. ÚS 200/2010, II. ÚS 283/2010, III. ÚS 300/2011).

Ústavou   daná   právomoc   neumožňuje   ústavnému   súdu   nahrádzať   rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP. Ústavný súd môže   založiť   svoju   právomoc   na   konanie   až   vtedy,   ak   fyzická   alebo   právnická   osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom   súde   nepripúšťajú,   aby   si   sťažovateľ   ako   účastník   konania   zvolil   medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov   nápravy.   Aj   podľa   stabilnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v   konaní   pred   všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).

Ústavný   súd   v   súvislosti   so   skúmaním   podmienok   konania   o   podanej   sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu krajského   súdu   dovolanie   nepodal.   Vzhľadom   na   uvedené   je   potrebné skonštatovať,   že nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytol a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného   súdu   neprichádza   do   úvahy   ani   prípadný   postup   podľa   §   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Výrok o povinnosti sťažovateľa nahradiť odporcom trovy konania závisí od výroku o zastavení   konania.   Inými   slovami,   ak   by   konanie   nebolo   zastavené,   sťažovateľ   by nemohol byť na náhradu trov konania zaviazaný. Vzhľadom na to, že na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa uznesenia krajského súdu, ktorým bol potvrdený výrok uznesenia okresného súdu o zastavení konania, nemá ústavný súd právomoc, časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta nesprávnosť uznesenia krajského súdu, ktorým bol potvrdený výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti nahradiť odporcom trovy konania, sa už ústavný súd nemohol zaoberať.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013