znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 130/2012-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti J. P., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. V., H., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 8 Er 243/2011-55 z 10. februára 2012 takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva J. P. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Okresného   súdu   Svidník   č.   k.   8   Er   243/2011-55   z 10. februára 2012 p o r u š e n é   b o l i.

2. Uznesenie   Okresného   súdu   Svidník   č.   k.   8   Er   243/2011-55   z   10.   februára   2012 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

3. J.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   269,58   €   (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Svidník p o v i n n ý   vyplatiť   mu   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   J.   V.,   H.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2012 doručená sťažnosť J. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. V., H., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 Er 243/2011-55 z 10. februára 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Okresný súd Svidník Platobným rozkazom, sp. za 13 Cb/839/96-20 zo dňa 04. 07. 1996 uložil sťažovateľovi povinnosť... zaplatiť.... S... 3 519 904,20 Sk...

platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť... 12. 08. 1996 a stal sa vykonateľným... 12. 08. 1996.“

Uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 K 55/98-9 z 3. mája 1999 bol na majetok sťažovateľa vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. D. K.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že „S.   a.   s.   svoju   pohľadávku   priznanú   platobným rozkazom   Okresného   súdu   Svidník,   sp.   zn.   13   Cb/839/96-20   zo   dňa   04. 07.   1996... prihlásila... v konkurznom konaní dňa 11. 11. 1999... vo výške 4 864 060,086,- Sk“.

Uznesením krajského súdu č. k. 2 K 55/98-34 z 10. decembra 2002 bol konkurz na majetok   sťažovateľa   zrušený   z   dôvodu,   že   majetok   úpadcu   nepostačuje   na   úhradu výdavkov a odmeny správcu. Správcovi konkurznej podstaty JUDr. D. K. určil odmenu a náhradu výdavkov v sume 17 872,90 Sk, správcovi konkurznej podstaty súd uložil, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia písomne oznámil, či uzavrel účtovné knihy a zostavil účtovnú závierku úpadcu a zbavil advokátku JUDr. D. K., S., funkcie správcu konkurznej podstaty.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „O postúpení pohľadávky z postupcu: S. a. s. na postupníka: G… sa sťažovateľ dozvedel z oznámenia postupníka datovaného v roku 2005. Na základe návrhu oprávneného: G… zo dňa 09. 09. 2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5712*043377 zo dňa 04. 08. 2011 proti povinnému: J. P... upovedomil poverený súdny exekútor sťažovateľa o začatí exekučného konania upovedomením zo dňa 26. 09. 2011. V upovedomení o začatí exekúcie, exekútor uviedol ako exekučný titul Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K 55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002, ktorým sa ukladá povinnému Palička Jaroslav... zaplatiť pohľadávku 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo: oprávnenému G., a. s., B...

V zákonom stanovenej lehote vzniesol sťažovateľ ako povinný námietky proti exekúcii podaním zo dňa 14. 10. 2011, pričom vychádzal z údajov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie...   námietky...   odôvodnil   tým,   že   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach,   č.   k. 2K 55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002, bolo rozhodnuté v konkurznej veci úpadcu: J. P... tak, že konkurz na majetok úpadcu: J. P... bol zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu.

Vo výroku tohto uznesenia nie je uložená povinnosť povinnému zaplatiť spoločnosti G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Uznesenie   č.   k.   2K   55/98-34   zo   dňa   10.   12.   2002   vydané   Krajským   súdom v Košiciach   preto   nemôže   byť   exekučným   titulom   pre   vymoženie   pohľadávky   vo   výške 163 684,89 EUR s príslušenstvom, ako i trov exekučného konania vo výške 18.08 EUR a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 911.85 EUR a exekúcia je z tohto dôvodu neprípustná.

Okresný   súd   Svidník   uznesením,   sp.   zn.   8Er/243/2011-52   zo   dňa   10.   02.   2012 námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie   nie   je   prípustné.   Uznesenie   Okresného   súdu Svidník bolo doručené sťažovateľovi k rukám právneho zástupcu dňa 21. 02. 2012.“

Podľa sťažovateľa „Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 10. 02. 2012, sp. zn. 8Er/243/2011-52...   bolo   porušené   základne   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... tým, že:

1. rozhodnutie   exekučného   súdu   je   arbitrárne   v   dôsledku   toho,   že   exekučný   súd v preskúmavanej   veci   napriek   zisteniu   rozporu   spočívajúceho   v   nesprávnom   označení exekučného titulu, ktorý bol v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 9. 2011 uvedený ako uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K 55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002, ktoré malo   sťažovateľa   priamo   zaväzovať   k   peňažnému   plneniu   s   exekučným   titulom   pre vykonanie exekúcie, ktorým mala byť prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa: S. a. s. voči úpadcovi   v   konkurznom   konaní   tak   ako   to   vyplýva   z   odôvodnenia   zamietajúceho rozhodnutia,   pri   vykonávaní   dokazovania   vychádzal   z   listinných   dôkazov,   skutkových a právnych   dôvodov,   o   ktorých   sťažovateľ   nemohol   z   dôvodu   neprávneho   označenia exekučného titulu v upovedomení exekútora vedieť. Exekučný súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť   sa   k   týmto   novým   dôkazom   a   skutkovým   zisteniam,   ktoré   boli   podstatné   pre rozhodnutie súdu o námietkach povinného. Ide o porušenie ust. § 123 O. s. p., ktoré má za následok,   že   toto   konanie   je   postihnuté   vadou   konania,   ktorá   má   podstatný   vplav   na rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci.

2. z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu zo dňa 10. 02. 2012, ktorým námietky povinného   proti   exekúcii   súd   zamietol   vyplýva,   že   exekučným   titulom   pre   vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa S. a. s. voči... sťažovateľovi... a teda iný exekučný titul ako sa uvádza v upovedomení o začatí exekúcie.

3. exekučný súd v odôvodnení citovaného uznesenia opiera svoj právny názor o ďalší možný   exekučný   titul   –   zoznam   prihlášok,   ktorý   uznal   správca   na   prieskumnom pojednávaní, a ktorý sa stáva exekučným titulom na základe výslovného znenia ust. § 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že «V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 09. 2011, súdny exekútor uviedol ako exekučný titul Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k.   2K   55/98-34   zo   dňa   10.   12.   2002,   ktorým   sa   ukladá   povinnému:   P.   J...   zaplatiť pohľadávku 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo oprávnenému G...

Z   tohto   dôvodu   sťažovateľ...   svoje   námietky   odôvodnil   tým,   že   týmto   uznesením Krajského súdu v Košiciach bolo rozhodnuté... tak, že konkurz na majetok úpadcu: J. P... bol zrušený...

Vo výroku tohto uznesenia nie je uložená povinnosť povinnému zaplatiť spoločnosti G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Uznesenie...   vydané   Krajským   súdom   v   Košiciach   preto   nemôže   byť   exekučným titulom... a exekúcia je z tohto dôvodu neprípustná.

Sťažovateľ... navrhoval, aby súd... námietkam vyhovel a... exekúciu zastavil... Okresný súd... uznesením, sp. zn. 8Er/243/2011-55 zo dňa 10. 02. 2012 rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol... „Na základe návrhu oprávneného zo dňa 9. 9. 2010 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5712 043377 vydaného Okresným súdom Svidník   dňa   4.   8.   2011   upovedomil   poverený   súdny   exekútor   JUDr.   R.   K.   účastníkov konania   o   začatí   exekúcie   upovedomením   zo   dňa   26.   9.   2011.   Exekučným   titulom   pre vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa: S. a. s. voči úpadcovi: J. P... v konkurznom konaní, ktoré bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K/55/98-8 zo dňa 03. 05. 1999 a zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K/55/9834 zo dňa 10. 12. 2002...

ak správca konkurznej podstaty pohľadávku veriteľa S. a. s. považoval za zistenú v celom rozsahu a zaradil ju do zoznamu prihlášok, podľa ust. § 45 ods. 2 v nadväznosti na ust.   § 21   ods.   1 zákona   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze   a vyrovnaní na   základe zoznamu prihlášok   po   právoplatnosti   uznesenia   o   zrušení   konkurzu   možno   viesť   pre   zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. Podľa... záveru súdu oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu – zoznam prihlášok, ktoré uznal správca na prieskumnom pojednávaní, a ktorý sa stal exekučným titulom na základe výslovného znenia ust. § 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku...

Z obsahu odôvodnenia... uznesenia exekučného súdu... vyplýva, že súdny exekútor JUDr. R. K. v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 26. 9. 2011... uviedol, že exekučným titulom je uznesenie č. k. 2K 55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002 vydané Krajským súdom v Košiciach, ktorým sa ukladá povinnému: J. P... zaplatiť pohľadávku 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo oprávnenému G…

Z tohto dôvodu sa sťažovateľ pri vznesení námietok proti exekúcii mohol vyjadriť len ku skutkovému a právnemu stavu týkajúceho sa tohto exekučného titulu, ktorý mu bol známy z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26. 09. 2011.

Sťažovateľ teda nemohol zaujať právne stanovisko k iným exekučným titulom, ktoré sú   uvedené   v   odôvodnení   uznesenia   exekučného   súdu,   a   to   k   prihláške   konkurznej pohľadávky veriteľa S. a. s. voči úpadcovi: J. P... v konkurznom konaní alebo k inému exekučnému titulu – zoznam prihlášok, ktoré uznal správca na prieskumnom pojednávaní, o ktorých sa dozvedel až z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu, ktorým jeho námietky boli zamietnuté.

Sťažovateľ... preto nemohol... namietať, že prihláška konkurznej pohľadávky veriteľa S.   a.   s.   v   konkurznom   konaní   nemôže   byť   exekučným   titulom.   Prihlásenie   pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní sa riadi ust. § 20 zákona o konkurze a vyrovnaní a má za následok, že veriteľ sa stáva iba účastníkom konania so všetkými právami s tým spojenými. Prihláška veriteľa v konkurznom konaní preto nemôže spĺňať materiálne a ani formálne náležitosti   vykonateľnosti   exekučného   titulu   v zmysle ust.   § 41 ods.   1   a   2   Exekučného poriadku.

Z   tohto   dôvodu   prihláška   konkurznej   pohľadávky   veriteľa   S.   a.   s.   v konkurznom konaní nie je riadnym exekučným titulom pre vedenie exekúcie a z obsahového hľadiska ju nemožno   stotožniť   s   pohľadávkou,   ktorú   uznal   správca   konkurznej   podstaty   na prieskumnom pojednávaní v inom štádiu konkurzného konania a bola zaradená do zoznamu prihlášok.

Sťažovateľ vo vznesených námietkach proti exekúcii tiež nemal možnosť namietať a preukázať listinným dôkazom skutočnosť, že v danom prípade zoznam prihlášok nemôže byť exekučným titulom z dôvodu, že veriteľ: S. a. s. svoju pohľadávku, ktorú prihlásila do konkurzu mal priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 13 Cb/839/96- 20 zo dňa 04. 07. 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 08. 1996. Ku dňu prihlásenia pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní dňa 11. 11. 2009 veriteľ: S. a. s. už disponoval exekučným titulom a to platobným rozkazom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 13 Cb/839/96-20 zo dňa 04. 07. 1996. Správca konkurznej podstaty pri zisťovaní prihlásených pohľadávok nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a pohľadávku veriteľa zistil ako správne prihlásenú, t. j. za zistenú pohľadávku veriteľa a zapísal ju do zoznamu prihlášok.

Vzhľadom   na   existenciu   právoplatného   a   vykonateľného   exekučného   titulu   pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nie je v danom prípade možné po zrušení konkurzu aplikovať ust. § 45 ods. 1 zákona o konkurze v nadväznosti na ust. § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.

Exekučný   súd   tak   na   základe   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu   veci v preskúmavanej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

V konaní o námietkach sťažovateľa proti exekúcii došlo k vade konania, v dôsledku ktorej   postupom   exekučného   súdu   bola   sťažovateľovi   ako   účastníkovi   konania   odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ktoré obsahovali zistenia významné pre jeho rozhodnutie a navrhovať vykonanie dôkazov. Tým bolo sťažovateľovi znemožnené vznesenie účinných   námietok   proti   exekúcii,   vrátane   vznesenia   námietky   premlčania   pohľadávky oprávneného   vymáhanej   v   exekučnom   konaní   a   preukázanie   jeho   tvrdení.   Táto   vada konania je nielen porušením základného práva sťažovateľa ako účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ale   aj   porušením   princípu   rovnosti   zbraní   ako   základných   definičných prvkov   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie,   ktoré   v konečnom   dôsledku   by   znamenali odopretie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky... Exekučný   súd   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   riadne   nevysvetlil   a   neodstránil rozpory v zásadnej otázke a to, ktorá verejná listina resp. rozhodnutie súdu je v danom prípade považované za exekučný titul pre vedenie exekúcie...

Obidva   exekučné   tituly   uvedené   v   odôvodnení   exekučného   súdu   pritom nekorešpondujú s exekučným titulom označeným v upovedomení súdneho exekútora JUDr. R. K. zo dňa 26. 9. 2011.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Svidník, sp. zn. 8Er/243/2011-55 zo dňa 10. 02. 2012 bolo porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 8Er/243/2011-55 zo dňa 10. 02. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Svidník na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €, ktoré je Okresný súd Svidník povinný zaplatiť jeho právnej zástupkyni JUDr. J. V., H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátkou vznikli trovy konania na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 254,32 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu – po 127,16 € a 2 x 7,63 € ako náhrada výdavkov v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   prijal   na   ďalšie   konanie   uznesením č. k. I. ÚS 130/2012-14 zo 14. marca 2012.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ústavnému súdu 3. mája 2012 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Podpredseda   okresného   súdu   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním sp. zn. 1SprO/159/2012 z 12. apríla 2012, v ktorom okrem iného uviedol: „Podľa môjho názoru právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v tomto konaní porušené nebolo...

Zároveň Vám zasielam aj vyjadrenie konajúcej sudkyne JUDr. J. K. zo 2. 4. 2012.“

Zákonná sudkyňa sa ku meritu sťažnosti nevyjadrila, uviedla iba úkony, ktoré boli vo veci i vykonané.

Podpredseda okresného súdu tiež oznámil, že na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom netrvá.

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a vyjadreniami účastníkov konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný úd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatuje,   že   obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.   Úloha   ústavného súdu   sa   obmedzuje na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách pri rešpektovaní princípu subsidiarity (I. ÚS 13/00, II. ÚS 55/01, II. ÚS 55/98, I. ÚS 4/02).

Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu   ochranu   zakotvených   v   siedmom   oddiele   druhej   hlavy ústavy   (čl.   46   až čl.   50 ústavy), (I. ÚS 49/01).

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti vyplývajúce z doterajšej judikatúry ústavného súdu boli relevantné aj v danej veci.

Ústavný súd zo sťažnosti, z k nej priložených príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 Er 243/2011 zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi   ako   povinnému,   pričom   ako   exekučný   titul   uvádza   zoznam   prihlášok veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurze vedenom proti sťažovateľovi ako úpadcovi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   konkurze“).   Súdny   exekútor   však   podaním doručeným okresnému súdu 13. júna 2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu – uznesenia krajského súdu č. k. 2 K/55/98-34 z 10. decembra 2002 o zrušení konkurzu (ďalej len „uznesenie o zrušení konkurzu“), teda nie na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok, ako to navrhol oprávnený.

Krajský súd v uznesení o zrušení konkurzu rozhodol týmto výrokom: „I.   Konkurz   na   majetok   úpadcu:   J.   P...   zrušuje   z   dôvodu,   že   majetok   úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu.

II. Správcovi konkurznej podstaty... určuje odmenu a náhradu výdavkov vo výške 17.872,90 Sk.

III. Správcovi konkurznej podstaty súd ukladá, aby do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia písomne oznámil sudu, či uzavrel účtovné knihy a zostavil účtovnú uzávierku úpadcu.

IV. Zbavuje JUDr. D. K... funkcie správcu konkurznej podstaty.“

Následne okresný súd poverením č. k. 8 Er 243/2011-28, Ex 7230/11 zo 4. augusta 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom ako exekučný titul neuvádza zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze, ako to navrhol oprávnený, ani uznesenie   krajského   súdu   o   zrušení   konkurzu,   ako   uviedol   súdny   exekútor   v   žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale prihlášku konkurznej pohľadávky veriteľa S.,   a.   s.,   voči   sťažovateľovi ako   úpadcovi   v   konkurznom   konaní,   ktoré bolo vyhlásené uznesením krajského súdu č. k. 2 K/55/98-8 z 3. mája 1999 a zrušené uznesením krajského súdu č. k. 2 K/55/98-34 z 10. decembra 2002, o vymoženie 163 684,89 € a trov exekúcie (ďalej len „prihláška konkurzného veriteľa“). Oprávneným v exekúcii je G., a. s. (právny nástupca S., a. s.) a povinným je sťažovateľ.

Súdny   exekútor   vydal   upovedomenie   o   začatí   exekúcie   sp.   zn.   Ex   7230/11 z 26. septembra   2011   (ďalej   len   „upovedomenie   o   začatí   exekúcie“).   V   upovedomení o začatí   exekúcie   súdny   exekútor   uviedol,   že   vykonateľným   exekučným   titulom   je uznesenie krajského súdu č. k. 2 K 55/98-34 z 10. decembra 2002 (ďalej len „uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu“) a to napriek tomu, že z poverenia okresného súdu na vykonanie   exekúcie   vyplýva,   že   exekučným   titulom   na   výkon   exekúcie   je prihláška konkurzného veriteľa.

Sťažovateľ   podal   po   doručení   upovedomenia   o   začatí   exekúcie   námietky   proti exekúcii, v ktorých uviedol: „V zmysle § 41 ods.   1 zákona NR SR   č.   233/1995 Z.   z..., exekučným   titulom   je   vykonateľné   rozhodnutie   súdu,   ak   priznáva   právo,   zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

V citovanom Upovedomení o začatí exekúcie, exekútor uvádza, ako exekučný titul Uznesenie č. k. 2K 55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002...

Citovaným uznesením súd nepriznáva žiadne iné práva, nezaväzuje k inej povinnosti úpadcu, ani nepostihuje majetok.

V   Uznesení   č.   k.   2K   55/98-34...,   nie   je   uložená   povinnosť   povinnému   zaplatiť spoločnosti G... pohľadávku vo výške 163 684,89 EUR a jej príslušenstvo.

Z uvedeného dôvodu Uznesenie č. k. 2K 55/98-34... nemôže byť exekučným titulom pre   vymoženie   pohľadávky   vo   výške   163   684,89   EUR   s   príslušenstvom,   ako   i   trov exekučného konania vo výške 18.08 EUR a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 911.85 EUR.

S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť sa domnievam, že poverenie na vykonanie exekúcie č. 5712*043377 zo dňa 04. 08. 2011 vydal Okresný súd vo Svidníku v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 exekučného poriadku, t. j. v rozpore so zákonom.

Následne, v rozpore so zákonom bolo vydané aj upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn.: EX 7230/11 zo dňa 26. 9. 2011 proti ktorému podávam tieto námietky.“

Uznesením okresného súdu boli námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietnuté. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia uvádza:

«Na   základe   návrhu   oprávneného   zo   dňa   9.   9.   2010   a   poverenia   na   vykonanie exekúcie č. 5712 043377 * vydaného Okresným súdom Svidník dňa 4. 8. 2011, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. R. K. účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 26. 9. 2011. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bola prihláška konkurznej pohľadávky   veriteľa   S.,   a.   s...   voči   úpadcovi   J.   P...   v   konkurznom   konaní,   ktoré   bolo vyhlásené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K/55/98-8 zo dňa 3. 5. 1999 a zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K/55/98-34 zo dňa 10. 12. 2002... Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 osudných exekútoroch a exekučnej činnosti v znení   neskorších   predpisov   (Exekučný   poriadok)   povinný   môže   vzniesť   u   exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú   právnymi   nástupcami   osoby   uvedenej   v   exekučnom   titule.   Námietky   musia   byť odôvodnené   a   na   dodatočne   uvedené   dôvody   sa   neprihliadne.   Ak   po   podaní   námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 57 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia   postihuje   veci   alebo   práva,   ktoré   sú   vylúčené   z   exekúcie   alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Exekúciu   môže   súd   zastaviť   aj   vtedy,   ak   to   vyplýva   z   ustanovení   tohto   alebo osobitného zákona. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze“)   na   preskúmanie   prihlásených   pohľadávok   nariadi   súd   prieskumné pojednávanie, na ktoré sa musí dostaviť úpadca a správca. Preskúmavanie sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.

Podľa   §   21   ods.   3   zákona   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze   výsledok   prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní, veriteľom na ich žiadosť súd vydá zápis.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o konkurze zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14 a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie sú dotknuté.

Podľa   §   45   ods.   2   zákona   o   konkurze   na   základe   zoznamu   prihlášok   možno po právoplatnosti   uznesenia   o   zrušení   konkurzu   viesť   pre   zistenú   pohľadávku   výkon rozhodnutia, alebo exekúciu na majetok úpadcu.

Z ustanovení zákona o konkurze vyplýva, že cieľom zostavenia zoznamu prihlášok v konkurznom   konaní   je   uzavrieť   pre   ďalší   priebeh   konkurzu   základnú   listinu   určujúcu konkurzné   práva   veriteľov   prihlásených   pohľadávok.   Pohľadávka   nachádzajúca   sa v zozname   prihlášok   sa   považuje   za   zistenú,   ak   ju   na   prieskumnom   pojednávaní   uznal správca   konkurznej   podstaty   a   nepoprel   žiaden   z   veriteľov.   Vtedy   sa   z   pohľadávky prihlásenej   do   konkurzu   stáva   konkurzná   pohľadávka.   Účelom   §   45   ods.   2   zákona o konkurze   je   umožniť   po   právoplatnom   zrušení   konkurzu   exekúciu,   resp.   vymáhanie nesporných (zistených) pohľadávok, ktoré boli uznané v rámci prieskumného pojednávania na   základe   zoznamu   prihlášok   ako   exekučného   titulu.   Zoznam   prihlášok   pritom   nie   je rozhodnutím súdu ani iného orgánu verejnej moci, ale je verejnou listinou – exekučným titulom, ktorým sa stáva na základe výslovného ustanovenia zákona (§ 45 ods. 2 zákona o konkurze v spojení s § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku).

Formálne, ako aj materiálne náležitosti zoznamu prihlášok ako exekučného titulu, ktorým sa priznáva právo na úhradu pohľadávky voči konkrétnemu úpadcovi, určuje zákon o konkurze. Ten zároveň konkurzným veriteľom v § 21 ods. 3 priznáva oprávnenie požiadať konkurzný súd o výpis zo zoznamu prihlášok, ktorý tvorí podľa tohto ustanovenia súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní.

Výpis zo zoznamu prihlášok potom obsahuje v rámci prieskumného pojednávania zistené pohľadávky konkrétneho veriteľa voči povinnému. Z uvedených dôvodov, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.»

Ako už bolo uvedené, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze. Následne však súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom   ako exekučný titul označil uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu a okresný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – prihláška konkurzného veriteľa.

Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd v úvode odôvodnenia svojho uznesenia uvádza,   že   exekučným   titulom   pre   vykonanie   exekúcie   bola   prihláška   konkurznej pohľadávky právneho predchodcu oprávneného. Následne však v ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukazuje na to, že exekučným titulom je zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze.

Ako   vyplýva   z   citovaného   odôvodnenia   uznesenia   okresného   súdu,   súd   sa námietkou   sťažovateľa,   že   uznesenie   krajského   súdu   o   zrušení   konkurzného   konania nemôže byť exekučným titulom, keďže sa ním nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti alebo   postihuje   majetok   a   nie   je   v   ňom   uložená   povinnosť   sťažovateľovi   zaplatiť oprávnenému   pohľadávku   v   sume   163 684,89   €   a   jej   príslušenstvo,   vôbec   nezaoberal. Taktiež sa vôbec nezaoberal námietkou sťažovateľa, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom.

Ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   obsahu   základného   práva   na   spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho   rozhodnutia,   ktoré   jasne   a   zrozumiteľne   dáva   odpovede   na   všetky   právne a skutkovo   relevantné otázky   súvisiace   s predmetom   súdnej   ochrany, t.   j. s uplatnením nárokov   a   obranou   proti   takému   uplatneniu.   Vyjadruje   to   aj   znenie   §   157   ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri   hodnotení   dôkazov   spravoval,   prečo   nevykonal   i   ďalšie   dôkazy,   a   posúdi   zistený skutkový   stav   podľa   príslušných   ustanovení,   ktoré   použil.   Takéto   odôvodnenie   musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.   Preto   odôvodnenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu   (prvostupňového,   ale   aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plne   realizované   základné   právo   účastníka   na spravodlivý proces.

Ústavný súd taktiež pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej   rozhodnutie   súdu   musí   dať   dostatočné   dôvody,   na   základe   ktorých   je   založené. Rozsah   tejto   povinnosti   sa   môže   meniť   podľa   povahy   rozhodnutia   a   musí   sa   posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Vo svetle judikatúry ústavného súdu je možné potom iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám považovať   za   adekvátne   a   zodpovedajúce   základnému   právu   účastníka   konania na spravodlivý proces.

Z uvedeného vyplýva, že bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických okolností konkrétneho   prípadu   posúdiť,   či   absencia   odôvodnenia,   tak   ako   na   ňu   poukazoval sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti,   dosahuje   takú   intenzitu,   že   ňou   bolo   zasiahnuté do základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vo veci sťažovateľa ústavný súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu, ktorým   súd   vôbec   nereagoval   na   námietky   sťažovateľa   proti   exekúcii   vo   vzťahu k exekučnému   titulu   –   uzneseniu   krajského   súdu   o   zrušení   konkurzu,   nereagoval na námietky   sťažovateľa,   že   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   bolo   vydané   v   rozpore so zákonom, a nie je z neho ani zrejmé, či exekučným titulom na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi   ako   povinnému   má   byť   prihláška   konkurzného   veriteľa   alebo   zoznam prihlášok podľa § 45 ods. 4 zákona o konkurze, nespĺňa minimálne požiadavky, ktoré sú na odôvodnenie súdnych rozhodnutí kladené.

Ústavný súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania na základe exekučného titulu – zoznamu prihlášok podľa § 47 ods. 2 zákona o konkurze.

Ústavný súd však zdôrazňuje, že sťažovateľove námietky smerovali voči exekúcii, ktorá   mala   byť   realizovaná   na   základe   exekučného   titulu   –   uznesenia   krajského   súdu o zrušení   konkurzu.   Sťažovateľ   pri   podávaní   námietok   vychádzal   oprávnene   z   údajov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, z ktorých vyplývalo, že exekučným titulom je uznesenie   krajského   súdu   o   zrušení   konkurzu.   Tým,   že   okresný   súd   skonštatoval,   že exekučným   titulom   je   prihláška   konkurzného   veriteľa,   resp.   že   exekučným   titulom   je zoznam   prihlášok   podľa   §   45   ods.   2   zákona   o konkurze,   a   to   napriek   tomu,   že v upovedomení o začatí exekúcie je ako exekučný titul uvádzané uznesenie krajského súdu o zrušení konkurzu a námietky sťažovateľa zamietol bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť sa ku prihláške konkurzného veriteľa, resp. zozname prihlášok podľa § 45 ods. 2 zákona o konkurze   ako   exekučným   titulom,   na   základe   ktorých   má   byť   exekúcia   vykonávaná, porušil základné právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu.

V   ďalšom   konaní   bude   úlohou   okresného   súdu   vysporiadať   sa   s   námietkami sťažovateľa voči exekúcii, a to s prihliadnutím na exekučný titul uvádzaný v upovedomení o začatí exekúcie a tiež s prihliadnutím na exekučný titul uvádzaný v poverení okresného súdu na vykonanie exekúcie č. 5712*043377 zo 4. augusta 2011.

III.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Na   základe   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   preto   ústavný   súd   zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie. Okresný súd bude v danom prípade v súlade s ustanovením § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods.   3, § 11 ods.   3 a § 14 ods.   1 písm. a) a b) vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to po 127,16 € za 2 úkony vykonané v roku 2012 a režijný paušál 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 269,58 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012