znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 130/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., H., zastúpenej advokátom JUDr. I. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 2814/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011 doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 2814/99.

2.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   je „...   účastníčkou   súdneho   konania vedeného   na   Okresnom   súde   Humenné   ktoré   sa   k   dnešnému   dňu   vedie   pod   sp.   zn.: 21C/24/2010 (pôvodne bolo konanie vedené na OS Humenné pod spisovou značkou 11C 2814/99), v ktorom sa sťažovateľka domáha zaplatenia sumy 39.182,90,-Sk (1.300,63 eur) s prísl. Z titulu náhrady polovice plnenia, na ktorého zaplatenie boli žalobkyňa a žalovaná zaviazané   Rozsudkom   Okresného   súdu   Humenné   sp.   zn.   15Cb/159/1998   spoločne a nerozdielne   a   ktoré   v   celej   výške   uhradila   žalobkyňa  ...   20.   03.   2001   Okresný   súd Humenné rozsudkom sp. zn. 11 C/2814/99-48 zamietol žalobu sťažovateľky... 23. 09. 2002 na základe včas podaného odvolania sťažovateľky Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4Co/221/02-68 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Humennom... 17. 06. 2004 Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 11 C/2814/1999-113 opätovne zamietol žalobu sťažovateľky   ako   nedôvodnú...   09.   06.   2005   na   základe   včas   podaného   odvolania sťažovateľky Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4Co/376/04-126 zrušil napadnutý rozsudok   Okresného   súdu   v Humennom...   01.   10.   2007   Okresný   súd   v   Humennom rozsudkom   sp.   zn.   11   C/2814/1999-837   opätovne   zamietol   žalobu   sťažovateľky   ako nedôvodnú... 07. 04. 2008 na základe včas podaného odvolania sťažovateľky Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2Co/195/2007-206 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Humennom... 26. 08. 2008 Okresný súd v Humennom rozsudkom sp. zn. 11 C/2814/1999- 215   opätovne   zamietol   žalobu   sťažovateľky...   23.   03.   2009   na   základe   včas   podaného odvolania sťažovateľky Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 8Co/172/2008 zrušil opäť napadnutý   rozsudok   Okresného   súdu   Humenné...   Odvolací   súd   zároveň   upozornil prvostupňový   súd,   že   tento   nerešpektuje   rozhodnutie,   resp.   právny   názor   odvolacieho súdu... 30. 03. 2010 Okresný súd Humenné rozsudkom sp.   zn. 11C/2814/1999-278 na základe   čiastočného   uznania   dlhu   žalovanou   rozhodol   o   časti   žaloby   tak,   že   žalovanú zaviazal   na   úhradu   uznanej   časti   predmetu   konania   a   vo   zvyšnej   časti   vylúčil   návrh sťažovateľky na samostatné konanie...“.

3. Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného   súdu   v   Humennom   vedenom   pôvodne   pod   spisovou   značkou   11C   2814/99 a k dnešnému dňu pod spisovou značkou 21C/24/2010 porušené bolo.

Okresnému súdu v Humennom v konaní vedenom pod spis. značkou 21C/24/2010 sa prikazuje konať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €, ktoré je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Okresný súd v Humennom je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 254,88 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

6. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v znení neskorších   predpisov,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde);   takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

7. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na súdnu   ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

8. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

9.   Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   doručila prostredníctvom   svojho   advokáta   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy 17. januára 2011 a podpredseda tohto súdu už 15. februára 2011 v odpovedi sťažovateľke na podanú sťažnosť na prieťahy v konaní okrem iného uviedol: „... Je pravdou, že žaloba bola podaná   na   súd   v   roku   1999   a   doposiaľ   táto   nebola   právoplatne   rozhodnutá   v   celom rozsahu. V súvislosti s dĺžkou konania je potrebné poukázať na to, že k tomuto prispela aj samotná žalobkyňa resp. aj jej právny zástupca, ktorí požadovali pojednávania v dňoch 3. 2. 2010, 4. 12. 2010, 4. 1. 2001, 17. 2. 2003, 10. 3. 2003, 15. 1. 2004, 26. 2. 2004, 11. 5. 2004 odročiť. Taktiež žalobkyňa spôsobila predĺženie konania opätovnými námietkami voči zákonnému   sudcovi   s   tým,   že   spis   bol   z   tohto   dôvodu   predkladaný   Krajskému   súdu v Prešove.   Predĺženie   konania   spôsobili   aj   odvolacie   konania   resp.   rozhodovanie. odvolacieho   súdu   s tým   však,   že   samotná   skutočnosť,   že   rozhodnutia   Okresného   súdu Humenné boli zrušené nezakladá dôvody, pre ktoré by bolo potrebné sťažnosť považovať za opodstatnenú. Aj zo strany žalovanej dochádzalo počas konania k tomu, že žalovaná sa nezúčastňovala pojednávaní a tieto žiadala odročiť a aj toto prispelo k predĺženiu konania. Nakoniec   je   žiaduce   uviesť,   že   vo   veci   bolo   rozhodnuté   čiastočným   rozsudkom 30. marca 2010, kedy bola žalobkyni priznaná suma 752,80 eur, avšak žalobkyňa opätovne predĺžila, resp. oddialila ďalšie rozhodovanie podaným odvolaním, ktoré bolo odmietnuté.“

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka doručila 22. marca 2011 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 281499 doručená 17. januára 2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom   vo   veci   samej   (podobne   II.   ÚS   376/06,   IV.   ÚS   48/06,   II.   ÚS   390/06). Z uvedeného   dôvodu   postup   sťažovateľky   v   okolnostiach   danej   veci   nemožno   podľa ústavného súdu   považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011