znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 13/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. P.,   zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom,   Timravina   9,   Bratislava,   pre   namietané   porušenie   jej   základných   práv   podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoP 72/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. januára 2014 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, pre namietané porušenie jej práv podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 CoP 72/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom na začatie konania zo 17. júna 2008 podaným Okresnému súdu Poprad domáhala schválenia dohody rodičov o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Vec bola Okresným súdom Poprad vedená pod sp. zn. 15 P 214/2008. Z dôvodu zmeny bydliska maloletej sa miestne príslušným súdom stal Okresný súd Pezinok (ďalej len „okresný súd“), na ktorom bolo konanie vedené pod sp. zn. 12 P 393/2009.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd   následne   vrátil   vec   Okresnému   súdu Poprad s odôvodnením, že údajne nebola riadne prenesená miestna príslušnosť. Okresný súd   Poprad   opakovane vrátil   vec   okresnému   súdu,   kde   jej   bola pridelená   nová   sp.   zn. 12 P 194/2010. Na okresnom súde sa v ďalšom období uskutočnilo spolu 10 pojednávaní, pričom prvé pojednávanie sa konalo až 18. novembra 2010, teda viac ako dva roky po podaní návrhu. Okresný súd meritórne vo veci rozhodol až 30. novembra 2012, teda po 4,5 roku od podania návrhu.

Sťažovateľka tiež uviedla, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 194/2010 z 30.   novembra   2012   podala   odvolanie.   Do   dnešného   dňa   sťažovateľka   nedostala z krajského súdu žiadne podanie napriek tomu, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa   uplynul   viac   ako   rok.   Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   podala   predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá ním bola vyhodnotená v odpovedi zo 6. decembra 2013 ako „dôvodná“, pričom k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo z objektívnych dôvodov.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   tiež   uviedla,   že   trvanie   sporu   vo   veci   úpravy   výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je absolútne neakceptovateľné, najmä vzhľadom na neexistenciu právoplatného rozhodnutia v merite veci. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej majú byť spory tohto charakteru prerokovávané s výnimočnou rýchlosťou.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd uznesením prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu Bratislava vo veci spis. zn. 20CoP/72/2013 boli porušené.

Krajskému súdu Bratislava prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn. 20Cop/72/2013 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- Eur. Krajský súd Bratislava je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   petitu   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, ku ktorému malo dôjsť tým, že od vyhlásenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 194/2010 z 30. novembra 2012 neboli zo strany krajského súdu vykonané žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej istoty sťažovateľky, ktorá ani po piatich rokoch od podania návrhu nedisponuje konečným rozhodnutím   vo veci   schválenia dohody   rodičov   a úprave   práv a   povinností rodičov k maloletej.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky   v   tej   časti,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie týchto práv ústavný súd odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03), resp. ak argumenty v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v   čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04), resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo sťažnosti a k nej pripojených príloh je zrejmé,   že   na   vrub   krajskému   súdu   nemožno   pričítať   obdobie   od   vyhlásenia   rozsudku okresného súdu sp. zn. 12 P 194/2010 z 30. novembra 2012 do 3. júna 2013, keď mu bol okresným súdom predložený súdny spis pre účely rozhodnutia o odvolaniach podaných sťažovateľkou, ako aj odporcom (odvolanie sťažovateľky bolo okresnému súdu doručené 18. januára 2013, odvolanie odporcu bolo doručené 4. apríla 2013).

Zo sťažnosti a z jej príloh tiež vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní   doručenú   predsedovi   krajského   súdu   2.   novembra   2013   a   3.   decembra   2013. Predseda   krajského   súdu   v   odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní sp. zn. Spr. 2347/2013   zo   6.   decembra   2013   okrem   iného   uviedol:   „Vašu   sťažnosť   som prešetril v intenciách citovaných zákonných ustanovení ako aj z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie, pričom som dospel k záveru, že vaša sťažnosť je dôvodná.

Šetrením v predmetnej veci som zistil, že vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 03. 06. 2013 do senátu 20CoP a bola jej pridelená spisová značka 20CoP 72/2013. Z vyjadrenia referujúceho sudcu JUDr. Ondreja Krajča vyplýva, že vzhľadom na značný počet skôr napadnutých vecí, a taktiež na vysoký počet nevybavených vecí v senáte 2Co, 2CoPr,   2CoD,   2NcC,   20CoP   k   30.   11.   2013   (294   nevybavených   vecí)   a   prednostné vybavovanie starších vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia, v akom napadli, bude snahou senátu vybaviť vec v I. štvrťroku 2014...

Zároveň Vám oznamujem, že vec budem sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa, pričom vyzvem konajúceho predsedu senátu, aby neodkladne vykonal úkony smerujúce k vybaveniu veci.

Súčasne   podotýkam,   že   vec   sp.   zn.   20CoP   72/2013   bude   prevedená   do   režimu sledovania vecí predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.“

Ústavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na citovaný obsah odpovede predsedu krajského súdu na sťažnosť na prieťahy v konaní a z toho vyplývajúcu potrebu   poskytnúť   všeobecnému   súdu   dostatočný   časový   priestor   na   prijatie   opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou, a to najmä za situácie, keď sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená už 13. januára 2013, teda 1 mesiac po vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   na   kratšie   obdobia   nečinnosti všeobecného súdu prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom   ovplyvnili celkovú   dĺžku   súdneho konania (napr. I.   ÚS   19/00).   Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv garantovaných v čl. 12, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom   konaní,   ústavný   súd   jej   návrhu   nevyhovel,   pretože   nezistil   medzi   týmito článkami   ústavy   a   tvrdeným   porušením   týchto   článkov   ústavne   relevantnú   súvislosť. Navyše, na podporu svojich tvrdení o ich porušení sťažovateľka vo svojej sťažnosti napriek kvalifikovanému   právnemu   zastúpeniu   neuviedla   žiadne   konkrétne   argumenty,   ktoré   by akýmkoľvek spôsobom takéto porušenie signalizovali. Z tohto dôvodu bola aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014