znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 13/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti W., spol. s r. o., B., zastúpenej   advokátom Mgr. M. B., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0 Er 868/2010 z 24. augusta 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti W., spol. s r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu bola 27. októbra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti W., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Er 868/2010 z 24. augusta 2011.

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd sa pri rozhodovaní o jej námietkach   proti   ďalším   trovám   exekúcie   nezaoberal   minimálne   spolu   s týmto rozhodovaním aj o jej návrhu na zastavenie exekúcie (i), že súd rozhodoval na základe dôkazu (prílohy k faktúre obsahujúcej súpis prác), ktorý jej nebol predložený a s ktorým sa   nemohla   zoznámiť   (ii)   a že   v dôsledku   toho   ani   neskúmal   náležitosti   faktúry, potvrdzujúce práce a ich cenu, ktoré si na náklady (trovy) povinného oprávnený v rámci exekučného konania vykonal (iii).

3.   S poukazom   na   uvedené   námietky   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, toto uznesenie   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie,   sťažovateľke   priznal primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50 000 € (v texte sťažnosti žiadala len 20 000 €) a náhradu trov konania.

4.   Pokiaľ   ide   o   porušenie   práva   na   spravodlivý   proces,   resp.   na   súdnu   ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno v nadväznosti na doterajšiu judikatúru ústavného súdu konštatovať, že k nemu dôjde predovšetkým vtedy, ak   by   sťažovateľovi   bolo   upreté   právo   domáhať   sa   svojho   nároku   na   nezávislom a nestrannom súde (súd by bezdôvodne odmietol konať a rozhodovať o uplatnenom nároku, resp. by zostal dlhšiu dobu nečinný), eventuálne by mu bolo upreté právo obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci.

5. Taká situácia v danej veci nenastala, pretože okresný súd sa v danom procesnom rámci zaoberal sťažovateľkou uplatneným procesným návrhom, v ktorom podľa nej boli obsiahnuté jednak námietky proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie a jednak návrh na zastavenie exekúcie uno actu.

6.   Exekučné   konanie   je   z hľadiska   rozhodnutí   a ďalších   procesných   úkonov exekútora   zásadne   jednoinštančné.   Námietky,   ktoré   sa   podávajú   proti   upovedomeniu o začatí   exekúcie   alebo   proti   určeniu   trov   exekučného   konania,   sú   procesnou   obranou povinného   proti   neprípustnej   exekúcii,   ktorých   účelom   je   zastavenie   exekúcie   alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Vznesenie námietok sa spravuje koncentračnou zásadou. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré môžu viesť k zastaveniu exekúcie [porov. § 57 ods. 1 písm f), § 43 ods. 2, § 41 ods. 2, § 37 ods. 4 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ap.].

7. So zreteľom na požiadavku rýchlosti exekučného konania súd musí vždy posúdiť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) čo najdôslednejšie obsah podania povinného a uvážiť, aký procesný postup pre jeho vybavenie zvolí. Ak podanie obsahuje námietky proti exekúcii, ale aj návrh na zastavenie exekúcie, stačí, ak okresný súd jedným uznesením námietky povinného zamietne [bod 2 (i)]. Len v prípade, ak by povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach, musel by súd o tomto návrhu osobitne rozhodovať podľa § 57 Exekučného poriadku.   Až   v tomto   konaní   by   mohol   okresný   súd   hodnotiť   uvedené   okolnosti sťažovateľkou v bode 2 (ii) (iii), v ktorom zákon predpokladá aj vykonanie dokazovania. Inak   ešte   možno   preveriť   objektívne   potrebné   náklady   na   realizáciu   prác   a výkonov u oprávneného   v hmotnoprávnej   rovine   pri   rozhodovaní   o nároku   z bezdôvodného obohatenia.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým rozhodnutím   okresného   súdu   neboli   porušené   práva   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu a spravodlivý proces, a preto ústavný súd jej sťažnosť ako zjavne neoprávnenú odmietol podľa   §   25   ods.   1   a   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012