znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 13/2011-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej polície v konaní vedenom pod sp. zn.   ČVS:   ORP-116/JP-NM-2010   (predtým   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-812/2-OVK-TN-2009) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2010   doručená   sťažnosť   F.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ I“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-812/2-OVK-TN-2009.

2. V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uzneseniami vyšetrovateľa PZ Nové Mesto nad Váhom, mne a spoluobvineným bolo vznesených viacero obvinení pre trestné činy krádeže a obmedzovania domovej slobody, ako prvé dátumom dňa 22. 9. 2000, pod ČVS: OÚV– 336/NM–2000 a následne ďalšie obvinenia...

Dňa 6. 9. 2001 bolo trestné stíhanie všetkých obvinených v zmysle § 173 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku prerušené pre neprítomnosť obvineného Miroslava Bejtica... Dňa 20. 5. 2009 bolo uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP–812/2–OVK–TN–2009 rozhodnuté v pokračovaní trestného stíhania, lebo dôvod na prerušenie pominul... Uznesením o pokračovaní v trestnom stíhaní zo dňa 20. 5. 2009 do dnešného dňa... nebol   s   nami   vykonaný   žiaden   úkon,   ani   oboznámenie   s   výsledkami   vyšetrovania   -   čo považujeme za úmyselné prieťahy v konaní.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.) Že prieťahy v konaní sú zavinené – Orgánom verejnej moci. 2. ) Že som Orgánom verejnej moci – držaný v právnej neistote.

3. )Priznal sťažovateľovi škodu vo výške 2.000 Eur...“

4.   Sťažovateľ   požiadal   Slovenskú   advokátsku   komoru   o   ustanovenie   právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že „...   finančné   prostriedky   nemám,   lebo   som   dlhodobo   na   dávkach   v   hmotnej   núdzi   – evidovaný na Úrade práce...“.

5.   Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   veci   zistil,   že   v súčasnosti v dôsledku   delimitácie   z 10.   júna   2010   bola   vec   postúpená   Okresnému   riaditeľstvu Policajného riaditeľstva v Novom Meste nad Váhom, odboru justičnej a kriminálnej polície, oddelenia justičnej polície a zaevidovaná pod sp. zn. ČVS: ORP-116/JP- NM-2010.  

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného riaditeľstva   PZ   I   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pretože   nekonaním   drží   sťažovateľa v právnej neistote.

10.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo podľa §   167   zákona   č.   141/1961   Zb.   o trestnom   konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok   I“),   resp.   podľa   §   210   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok   II“)   alebo   ak   sa   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11. Podľa § 167 Trestného poriadku I platného do 31. decembra 2005 obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.   Žiadosť   nie   je   viazaná   lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba   prokurátorovi   ihneď predložiť,   musí   prokurátor   bez   meškania   vybaviť.   O   výsledku   preskúmania   musí   byť žiadateľ upovedomený. Obdobne podľa § 210 Trestného poriadku II v znení platného od 1. januára   2006   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú   právo   kedykoľvek v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať   prokurátora,   aby   bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj znenie § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku II, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na ich vybavenie;   také   pokyny   sú   súčasťou   spisu,   vyžadovať   od   policajta   spisy,   dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie,   či   policajt   včas   začal   trestné   stíhanie   a   riadne   v   ňom   postupuje,   vrátiť   vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu   na   ich   doplnenie;   o   vrátení   veci   upovedomí   obvineného   a   poškodeného,   zrušiť nezákonné   alebo   neopodstatnené   rozhodnutia   policajta,   ktoré   môže   nahradiť   vlastnými rozhodnutiami.

13.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci aj orgánom činným v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

15.   Sťažovateľ   nepreukázal,   že   podal   prokurátorovi   sťažnosť   na   prieťahy   v jeho trestnej veci. Ústavný súd navyše požiadal listom sp. zn. Rvp 6767/2010 z 27. októbra 2010 Okresnú   prokuratúru   Nové   Mesto   nad Váhom   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   ktorá dozoruje predmetnú trestnú vec sťažovateľa od počiatku, o vyjadrenie, či sťažovateľ využil svoje právo a podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú okresnému prokurátorovi podľa   §   167   Trestného   poriadku   I   platného   do   31.   decembra   2005,   resp.   podľa   §   210 Trestného poriadku II účinného od 1. januára 2006. Z vyjadrenia okresnej prokuratúry č. k. Pv 529/08-46 z 12. novembra 2010 vyplýva, že sťažovateľ nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní.

16. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011