znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 13/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Kataríny Branickej, B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01   p o r u š i l základné právo Kataríny Branickej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Kataríne   Branickej   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kataríne   Branickej   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 11 991 Sk   (slovom   jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky JUDr.   V.   D.,   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. januára 2005 č.   k.   I. ÚS   18/05-8 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Kataríny   Branickej,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) pod sp. zn. Er 2377/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že : «(...) Povinný V. B. si svoju vyživovaciu povinnosť na manželku Katarínu a dospelú dcéru Barbaru neplnil, boli sme obe nútené podať Návrh na vykonanie exekúcie výživného u súdneho exekútora JUDr. J. J., B. Exekúcia výživného na manželku Katarínu bola prevedená pod č. Ex-118/2001 a na dcéru Barbaru pod č. Ex- 119/2001.

Pod č. Ex 119/01 zo dňa 30/05/01 bola vykonaná dražba garážového stojiska v B., ktorého majiteľmi sme boli 1/2 časti ja manželka Katarína a v 1/2 časti povinný manžel V. B. Nakoľko   sa   do   dražby   neprihlásil   nik,   bola   som   nútená   vydražiť   ja   ako spoluvlastníčka (BSM) za sumu 74 260,- Sk. Príklep bol udelený 07/06/02.

Touto dražbou bolo vyrovnané výživné na dcéru k 15/01/2002. Nakoľko   nás   povinný   navštívil   a vyhrážal   sa,   boli   sme   nútené   podať   ukončenie exekúcie výživného tak na dcéru ako i manželku 10/06/2002.

Povinný naďalej neplatí žiadne výživné.   Na OS BA   II pod Sp.   zn.   5 T 19/03 je povinný V. B. obžalovaný za trestný čin zanedbania výživného na dcéru Barbaru, dlhuje výživné od 15/01/02. Mne dlhuje od 15/04/02, ale ja už o výživné od manžela nestojím. Od júna 2002 márne očakávame od OS BA II vydanie súdneho rozhodnutia o tom, že garáž je výlučne moja, aby som ju mohla predať a splatiť dlhy, nakoľko tým, že dcéra stále študuje a žijeme len z môjho dôchodku, musela som si požičať i na dražbu i na živobytie. Žiadosť o vydanie súdneho rozhodnutia je vedená na OS BA II pod č. Er 2377/01 a bola pridelená sudkyni JUDr. Š.

Vydanie súdneho rozhodnutia Er 2377/01 som viackrát urgovala: 1. 18/12/2002 – urgencia, 2.   19/03/03 – urgencia, 3.   24/06/03 – sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, 4. 23/02/04 – sťažnosť, kópia i na Min. sprav. SR.

Až na pokyn z Min. sprav. SR som 09/06/2004 obdržala vyjadrenie predsedníčky OS BA II JUDr. M. Š., kde oznamuje, že zistila prieťahy v konaní a uviedla, že vo veci bude v dohľadnej dobe zjednaná náprava.

07/07/2004 som v spisovej kancelárii nazrela do spisu č. Er 2377/01, najprv spis nebol tam, potom v ňom narýchlo upratovali a ja som v ňom od r. 2003 nenašla žiaden „pohyb“ a ani koncept o vydaní rozhodnutia. Celkove sa v uvedenom spise od júna 2002 „málo dialo“.

Žiadam, aby Ústavný súd SR vydal nález a rozhodol takto: Základné   právo   Kataríny   Branickej   (...)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa článku 48 odstavec 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu BA II (...) v konaní Sp. zn. Er 2377/01 porušené bolo.

Okresnému súdu BA II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01 konal bez zbytočných prieťahov.

Kataríne Branickej sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 148 520,- Sk, slovom jednostoštyridsaťosempäťstodvadsať korún slovenských, ktoré je jej Okresný súd BA II (...) povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   BA   II   (...)   je   povinný   nahradiť   pani   Kataríne   Branickej   (...)   trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokátky JUDr. V. D.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   poverenou   predsedníčkou   JUDr.   M.   Š.,   listom z 28. februára 2005 sp. zn. Spr. 2024/05 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 21. marca 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „Na základe Vašej žiadosti o písomné vyjadrenie sa k sťažnosti Kataríny Branickej, B.,   ktorou   namieta porušenie   základného   práva podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2377/01 si Vám dovoľujem oznámiť, že vo veci boli opakovane zistené prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou zákonnej sudkyne. Z uvedeného dôvodu považujem sťažnosť za opodstatnenú. Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie. (...)“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla, že:

„(...)   Zakladáme   do   spisu   odpoveď   JUDr.   M.   Š.   zo   dňa   18.   2.   2005,   v ktorej konštatuje, že opätovne zistila prieťahy v konaní, ktoré pretrvávajú.

Trváme na našej sťažnosti podanej Ústavnému súdu SR. Oznamujeme, že netrváme na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie. Trovy právneho zastúpenia uplatňujem a oznamujem číslo môjho účtu.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Er 2377/01:

Dňa 30. októbra 2001 vydal sudca súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 3. apríla 2002 splnomocnila B. B. svoju matku - sťažovateľku - na zastupovanie v exekučnom konaní vo veci výživného.

Dňa   12.   júna   2002   doručil   súdny   exekútor   súdu   návrh   na   schválenie   príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti.

Dňa   19.   marca   2003   doručila   sťažovateľka   súdu   urgenciu   vo   veci   schválenia príklepu.

Dňa 4. júla 2003 vyzval súd súdneho exekútora, aby doručil súdu určené listiny v lehote 3 dní.

Dňa 6. augusta 2003 doručil súdny exekútor na základe výzvy súdu zo 4. júla 2003 vyžiadané písomnosti.

Dňa 25. septembra 2003 súd vyzval katastrálny úrad, aby v lehote 5 dní oznámil, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 29. októbra 2003 oznámil katastrálny úrad dátum uvedeného vkladu.Dňa 8. decembra 2003 súd vyzval katastrálny úrad, aby v lehote 3 dní doručil list vlastníctva ohľadom predmetnej nehnuteľnosti.

Dňa 11. februára 2005 vydal súd zrejme omylom výzvu, aby sťažovateľka doručila súdu plnú moc, ktorou ju B. B. splnomocnila na udelenie súhlasu na predaj garážového stojiska.

Dňa   22.   februára   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   odpoveď   na   výzvu   súdu z 11. februára 2005, v ktorom uviedla, že B. B. s garážovým stojiskom nemá nič spoločné.Dňa   28.   februára   2005   vydala konajúca   sudkyňa   uznesenie   č.   k.   Er   2377/01-40, ktorým bol schválený príklep.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti vedenom pod sp. zn. Er 2377/01, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to od 12. júna 2002 do 4. júla 2003 (dvanásť mesiacov)   a od   8. decembra   2003   do   28.   februára 2005 (štrnásť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas dvadsiatich   šiestich   mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia   nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy sú netolerovateľné, pričom vec bolo potrebné posúdiť   aj   s ohľadom   na   jej   povahu   (rozhodovanie   o nároku   na   plnenie   výživného) a význam   pre   sťažovateľku.   V tejto   súvislosti   už   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva zdôraznil, že ak sú predmetom konania vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniu o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu   starostlivosť,   pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   28.   februára   2005   bolo   vo   veci   vydané   uznesenie   č.   k. Er 2377/01-40, ktorým bol schválený príklep, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 148 520 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   ako   aj   vzhľadom   na   povahu   veci   považuje   za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   20.   júla 2004 a podanie písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   21.   marca 2005).   Za   dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľke suma 9 340 Sk, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 11 991 Sk. Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005