znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 13/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť P. U., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, I., vo veci porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 6 a 7, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 28. januára 1997 sp. zn. 3 T 50/96, uznesením Okresného súdu Levice z 2. decembra 1997 sp.   zn.   5   Pp   295/97   a   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   I   z 8.   júla   1999   sp.   zn. 6 T 12/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. U.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2003 doručená   sťažnosť   P.   U.,   t.   č.   v Ústave   na výkon   trestu   odňatia   slobody,   I.   (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 17 ods. 6 a 7, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 28. januára 1997 sp. zn. 3 T 50/96, uznesením Okresného súdu Levice z 2. decembra 1997 sp. zn. 5 Pp 295/97 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 8. júla 1999 sp. zn. 6 T 12/99. Sťažovateľ vo svojom podaní uviedol, že už dlhé roky sa snaží „cestou opravných prostriedkov dosiahnuť objektivitu, spravodlivosť a nové rozhodnutie“ v uvedených trestných veciach, pričom ani jeden z jeho opravných prostriedkov nebol doposiaľ akceptovaný.

Sťažovateľ svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 13. januára 2003 doplnil a najmä namietal, že uznesením Okresného súdu Levice z 2. decembra 1997 sp. zn. 5   Pp   295/97   bol   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   podmienečne   prepustený   napriek skutočnosti,   že   súdom   nariadené   ústavné   protitoxikomanické   ochranné   liečenie   ešte neabsolvoval a „dňa 11. 9. 1998 som bol v čase spáchania tr. činu pod silným vplyvom návykových omamných látok a alkoholu“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   II   z 28.   januára   1997 sp. zn. 3 T 50/96, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. marca 1997, uznesenie Okresného súdu v Leviciach z 2. decembra 1997 sp. zn. 5 Pp 295/97, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. decembra 1997, a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 8. júla 1999 sp. zn. 6 T 12/99, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. októbra 1999.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127   ústavy   je   podanie   sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetná sťažnosť zo 7. januára 2003 bola ústavnému súdu doručená 9. januára 2003, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003