znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 13/02-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2003 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho prerokoval sťažnosť J. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B. B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Obecného zastupiteľstva   obce Brunovce z 26. októbra 2001 a jeho nečinnosťou a takto

r o z h o d o l :

1.   Obecné   zastupiteľstvo   obce   Brunovce   uznesením   z 26.   októbra   2001,   ktorým neschválilo nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca,   p o r u š i l o   základné právo J. K. zaručené v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Obecné   zastupiteľstvo   obce   Brunovce   uznesením   z 26.   októbra   2001,   ktorým neschválilo   podávanie   informácií   pre   J.   K.   prostredníctvom   jeho   právneho   zástupcu JUDr. J. H.,   p o r u š i l o   základné právo J. K. zaručené v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Brunovce z 26. októbra 2001, ktorým neschválilo nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca a ktorým neschválilo podávanie informácií pre J. K. prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. J. H.,   z r u š u j e.

4. J. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je obec Brunovce   p o v i n n á   vyplatiť J. K. na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. J. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 400 Sk (slovom dvanásťtisícštyristo slovenských korún), ktoré je obec Brunovce   p o v i n n á   vyplatiť J. K. na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti J. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. marca 2002 č. k. I. ÚS 13/02-20 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) prijal na konanie sťažnosť J. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B. B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   uznesením   Obecného   zastupiteľstva   obce   Brunovce z 26. októbra 2001 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a jeho nečinnosťou.

V sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   vo   voľbách   do   Obecného   zastupiteľstva   obce Brunovce,   ktoré   sa   konali   v dňoch   18.   a 19.   decembra   1998,   bolo   do   obecného zastupiteľstva   zvolených   9   členov   s najvyšším   počtom   získaných   hlasov,   za   ktorými v poradí nasledovali kandidáti J. Č. (129 hlasov), J. J. (126 hlasov), Z. B. (122 hlasov), J. B. (121 hlasov), J. K. (110 hlasov) a následne ďalší kandidáti, ktorí získali menší počet hlasov ako sťažovateľ. Po uvoľnení troch mandátov poslancov obecného zastupiteľstva v priebehu volebného obdobia nastúpili v zmysle § 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) na dva z týchto mandátov kandidáti J. Č. a J. J.. Na tretí mandát, uvoľnený vo februári 2001, mala v zmysle príslušných ustanovení zákona nastúpiť Z. B., ktorá však nástup za poslankyňu obecného zastupiteľstva odmietla, rovnako ako ďalšia kandidátka v poradí J. B..

V úsilí   nastúpiť   na   uprázdnený   mandát   poslanca   obecného   zastupiteľstva   sa sťažovateľ   dostavil   na   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   konané   10.   septembra   2001. Počas   jeho   prítomnosti   však   vo   veci   jeho   nástupu   na   uprázdnený   mandát   obecné zastupiteľstvo   ani nerokovalo,   ani neprijalo žiadne rozhodnutie.   Následne   26. novembra 2001   sťažovateľ   na   obecnom   úrade   Brunovce   požiadal   o sprístupnenie   zápisnice z posledného zasadnutia   obecného zastupiteľstva,   na čo   mu 28.   novembra 2001 bol do vlastných   rúk   doručený   výpis   z uznesenia   mimoriadneho   zasadnutia   obecného zastupiteľstva   konaného   26.   októbra   2001,   ktorým   obecné   zastupiteľstvo   „neschválilo nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca“, a zároveň „neschválilo podávanie informácií pre J. K. prostredníctvom právnika JUDr. H.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   tvrdil,   že   obecné   zastupiteľstvo   v rozpore s príslušnou   zákonnou   úpravou   neurobilo   potrebné   kroky   smerujúce   k obsadeniu uprázdneného   mandátu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   a svojou   nečinnosťou,   ako   aj napadnutým   uznesením   tak   porušilo   jeho právo   na prístup   k voleným a iným   verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Podľa tvrdení sťažovateľa obecné   zastupiteľstvo   postupovalo   namietaným   spôsobom   z dôvodov   súvisiacich s politickým   presvedčením   sťažovateľa,   a teda   v rozpore   s čl.   12   ods.   2   ústavy,   podľa ktorého sa na území Slovenskej republiky základné práva a slobody zaručujú všetkým bez ohľadu na (...) politické či iné zmýšľanie. Sťažovateľ tiež namietal, že úpravou medzí jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy obecné zastupiteľstvo postupovalo v rozpore s čl. 13 ods. 2 ústavy, podľa ktorého medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Vo vzťahu k námietke porušenia jeho práva na informácie sťažovateľ uviedol, že obecné zastupiteľstvo uznesením zasiahlo do jeho práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy bez toho, aby boli splnené príslušné ústavné podmienky, teda aby išlo o obmedzenie uložené zákonom a nevyhnutné za účelom ochrany práv a slobôd iných,   bezpečnosti   štátu,   ochrany   verejného   poriadku   alebo   ochrany   verejného   zdravia a mravnosti. Z rovnakého dôvodu sťažovateľ namietal aj porušenie jeho práva na slobodu zastávať   názory   a prijímať   a rozširovať   informácie   alebo   myšlienky   bez   zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice podľa čl. 10 Dohovoru.

Sťažovateľ podľa konečného návrhu z 12. novembra 2002 preto žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

1. Uznesením z mimoriadneho rokovania Obecného zastupiteľstva v obci Brunovce bez evidenčného čísla zo dňa 26. októbra 2001, ktorým obecné zastupiteľstvo „neschválilo nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca“ boli porušené práva J. K. podľa:

- čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

- čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

- čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

2. Uznesením z mimoriadneho rokovania Obecného zastupiteľstva v obci Brunovce bez evidenčného čísla zo dňa 26. októbra 2001, ktorým obecné zastupiteľstvo „neschválilo podávanie informácií pre J. K. prostredníctvom právnika JUDr. H.“ boli porušené práva J. K. podľa:

- čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,

- čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

- čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

3. Nečinnosťou Obecného zastupiteľstva v obci Brunovce vo veci nástupu J. K. na uprázdnený mandát poslanca obecného zastupiteľstva boli porušené práva J. K. podľa:

- čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Uznesenie z mimoriadneho rokovania Obecného zastupiteľstva v obci Brunovce bez evidenčného čísla zo dňa 26. októbra 2001, ktorým obecné zastupiteľstvo „neschválilo nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca“ a ktorým obecné zastupiteľstvo „neschválilo podávanie informácií pre J. K. prostredníctvom právnika JUDr. H.“ sa zrušuje.

5. Obecné zastupiteľstvo v Brunovciach je povinné do troch dní od doručenia tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle § 51 zákona č. 346/1990 Zb. vyhlásiť nástup   J.   K.   na   uprázdnený   mandát   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   v Brunovciach a odovzdať   J.   K.   osvedčenie   o tom,   že   sa   stal   poslancom   Obecného   zastupiteľstva v Brunovciach.

6.   Obec   Brunovce   je   povinná   do   dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť J. K., na účet jeho právneho zástupcu č. (...) vedenom   (...),   za   porušenie   jeho   Ústavou   Slovenskej   republiky   garantovaných   práv, finančné zadosťučinenie vo výške 250.000,- Sk.

Sťažovateľ   nakoniec   žiadal   uložiť   obci   Brunovce   povinnosť   nahradiť   mu   do siedmich dní od doručenia nálezu ústavného súdu na účet jeho právneho zástupcu „trovy konania vo výške 12.400,- Sk za päť nasledovných úkonov právnej služby:

1. Prevzatie veci – 100 Sk a advokátsky paušál vo výške 100 Sk v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb.,

2.   Písomné   podanie   na   súd   –   ústavná   sťažnosť   zo   dňa   27.   12.   2001   –   100   Sk a advokátsky paušál vo výške 100 Sk v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb.,

3.   Písomné   podanie   na   súd   –   vyjadrenie   zo   dňa   17.   04.   2002   –   3.900,-   Sk a advokátsky paušál 100,- Sk v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z.,

4.   Písomné   podanie   na   súd   –   vyjadrenie   zo   dňa   07.   10.   2002   –   3.900,-   Sk a advokátsky paušál 100,- Sk v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z.,

5.   Písomné   podanie   na   súd   –   vyjadrenie   zo   dňa   12.   11.   2002   –   3.900,-   Sk a advokátsky paušál 100,- Sk v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z.

Obec Brunovce v stanovisku z 26. marca 2002 okrem iného uviedla:

1. Obecné zastupiteľstvo (ďalej len OZ) obce Brunovce neodopiera právny nárok na nástup J. K. na uprázdnený mandát poslanca viď zápisnica OZ zo dňa 14. septembra 2001 bod 5. príloha č. 1 OZ v Brunovciach, ale ostro protestuje k možnosti nastúpenia J. K. na uprázdnený mandát poslanca z dôvodu uvedeného v zápisnici OZ zo dňa 14. septembra 2001 bod 5. príloha č. 1, v liste na Okresnú prokuratúru zo dňa 15. 10. 2001 zaslaného poslancom OZ príloha č. 2, príloha č. 3. Nakoľko pán J. K. svojimi tvrdeniami, že OZ je zvolené nelegitímne, samospráva nepracuje zákonne, obecný úrad pracuje nelegálne, že „pri pohľade na budovu obecného úradu mu je na vracanie“, vyjadreniami, že poslanci OZ sú   len   nutné   zlo,   nuly   len   do   počtu   a neplnením   si   svojich   základných   občianskych povinnosti   verejne   znevažuje   obecnú   samosprávu,   starostu   obce,   členov   OZ a v neposlednom rade aj občanov obce Brunovce.

2. Informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. boli na základe žiadosti zo dňa 2. 1. 2001 príloha č. 4 zaslané viď príloha č. 5. Ďalšie poskytovanie informácii bolo pozastavené z dôvodu   sústavného   zneužívania   informácii   na   umelo   vytvárané   kauzy   a udania,   ktoré dodnes nepriniesli pre obec žiadne pozitíva, ale len negatíva, ktoré vedú len k stále sa prehlbujúcemu   narúšaniu   autority   a znemožňovaniu   riadneho   chodu   a práce   obecného úradu, starostu obce, poslancov OZ a v neposlednom rade aj k narušeniu medziľudských vzťahov   v obci   prílohy   č.   6-12.   Ďalšie   písomnosti   potvrdzujúce   konanie   J.   K.,   budú vyžiadané v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. od OÚ, OR PZ, Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom, KÚ v Trenčíne, Slovenskej inšpekcie životného prostredia Žilina, MŽP SR, Úradu vlády SR a budú ÚS SR dodané ihneď po ich obdržaní.

Na preukázanie uvedených tvrdení obec Brunovce v priebehu konania založila do spisu   ústavného   súdu   rôzne   písomnosti,   opakovane   sa   k sťažnosti   písomne   vyjadrila a napokon k záverečnému návrhu sťažovateľa vo svojom vyjadrení zo 14. decembra 2002 uviedla:

1. Sme presvedčení, že uznesením z mimoriadneho rokovania Obecného zastupiteľstva v obci   Brunovce   bez   evidenčného   čísla   zo   dňa   26.   októbra   2001,   ktorým   obecné zastupiteľstvo   „neschválilo   nástup   J.   K.   na   uprázdnený   mandát   poslanca“   nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa J. K. podľa:

-čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR

-čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR

-čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, nakoľko: a/ sťažovateľ (ako sme sa už skôr vyjadrili) nekalými praktikami donútil osoby, ktoré sa vo voľbách   do   nášho   obecného   zastupiteľstva   získali   viachlasov   občanov   ako   sťažovateľa umiestnili sa pred ním, aby ako náhradníci rezignovali na uvoľnený poslanecký mandát a takto sa potom uchádzal o post poslanca obecného zastupiteľstva ako náhradník, teda sám svojim konaním poškodil tieto osoby a porušil tak ich právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Domnievame sa, že každý je povinný konať tak, aby výkon jeho práv nebol na úkor rovnakých práv iných osôb a že nikto nesmie zneužívať svoje práva na ujmu iných, čo sťažovateľ uvedeným konaním urobil; b/ pokiaľ Ústava SR v čl. 13 ods. 2 uvádza, že „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“,   má na mysli úpravu týchto práv a slobôd všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý môže mať iba formu zákona,   a nie   napr.   formu   všeobecnezáväzného   aktu   orgánu   výkonnej   moci   alebo všeobecnezáväzného   aktu   súdnej   moci;   napadnuté   rozhodnutie   Obecného   zastupiteľstva obce   Brunovce   zo   dňa   26.   10.   2001,   ktorým   „neschválilo   nástup   J.   K.   na   uprázdnený mandát poslanca“ nie je žiadnym zo všeobecnezáväzných právnych aktov.

2. Sme presvedčení, že uznesením z mimoriadneho rokovania Obecného zastupiteľstva v obci   Brunovce   bez   evidenčného   čísla   zo   dňa   26.   októbra   2001,   ktorým   obecné zastupiteľstvo   „neschválilo   podávanie   informácií   pre   J.   K.   prostredníctvom   právnika JUDr. H.“ nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa J. K. podľa:

-čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR

-čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR

-čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko   uvedeným   postupom   obecné   zastupiteľstvo   iba   chránilo   záujmy   občanov   obce Brunovce   pred   nekalou   činnosťou   ich   spoluobčana,   čo   je   povinnosťou   obecného zastupiteľstva.

3. Nesúhlasíme s tým, že „nečinnosťou Obecného zastupiteľstva v obci Brunovce vo veci nástupu J. K. na uprázdnený mandát poslanca obecného zastupiteľstva boli porušené práva J. K. podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“; naopak, obecné zastupiteľstvo vzhľadom na to, že   vedelo,   akým   nekalým   spôsobom   sa   J.   K.   snaží   stať   sa   poslancom   obecného zastupiteľstva, vo veci v záujme ostatných spoluobčanov konalo.

4.   Nesúhlasíme   s tým,   aby   bolo   sťažovateľom   napadnuté   uznesenie   obecného zastupiteľstva zrušené, a to z dôvodov uvedených v bodoch 1. a 2. tohto vyjadrenia.

5. S poukazom na skutočnosti uvedené vyššie nesúhlasíme ani s bodom č. 5. podania právneho zástupcu sťažovateľa zo dňa 12. 11. 2002.

6.   Sťažovateľ   sa   domáha   od   obce   Brunovce   finančného   zadosťučinenia   v sume 250.000,- Sk, za (podľa nášho názoru domnelé) porušenie jeho práv.

Táto   požiadavka   sťažovateľa   len   potvrdzuje   náš   názor   o konaní   sťažovateľa v neprospech obce, nakoľko pokiaľ Ústavný súd – napriek nášmu vyjadreniu a všetkým okolnostiam prípadu – uzná sťažnosť J. K. za oprávnenú a takéto finančné zadosťučinenie sťažovateľovi prizná, bude musieť obec túto sumu sťažovateľovi zaplatiť, čo sa výraznou mierou dotkne rozpočtu našej malej obce.

7.   Vo   veci   náhrady   trov   konania   tak,   ako   sú   vyčíslené   právnym   zástupcom sťažovateľa, je vecou Ústavného súdu aby posúdil, či vo veci boli potrebné všetky úkony, ktoré JUDr. H. vyúčtoval, a aká odmena mu za ne patrí.

8.   Veríme,   že   Ústavný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   o veci   prihliadne   na   všetky okolnosti prípadu a rozhodne nielen v súlade s Ústavou SR, ale že jeho rozhodnutie bude vyjadrením zásady spravodlivosti, ktorá je jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku.

Obaja účastníci súhlasili s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci. Vzhľadom na obsah uvedených vyjadrení účastníkov konania ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania v predmetnej veci nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných vyjadrení účastníkov a listinných dôkazov k nim pripojených.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ podaním z 18. apríla 2002 požiadal, aby sa jeho ústavná   sťažnosť   posudzovala   v zmysle   §   79a   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   v znení zákona č. 124/2002 Z. z. ako podanie podľa tohto zákona, ústavný súd ďalej vo veci konal podľa zákona o ústavnom súde v znení uvedeného zákona.

II.

Na   základe   obsahu   sťažnosti, vyjadrení   účastníkov   konania   a k nim   pripojených písomností možno skutkový stav veci týkajúci sa predmetu konania zhrnúť nasledovne:

1.1 V dňoch 18. a 19. decembra 1998 sa konali voľby do orgánov samosprávy obcí, v ktorých   na   funkciu   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Brunovce   kandidoval   aj sťažovateľ.   V tejto   obci   má   obecné   zastupiteľstvo   9   členov   a   za   poslancov   obecného zastupiteľstva boli na základe výsledkov volieb zvolení nasledovní kandidáti: I. M., M. M., P. P., M. J., R. Š., J. J., A. C., F. K. a Z. T.. Ďalší v poradí boli kandidáti s počtom hlasov: J. Č. 129 hlasov, J. J. 126 hlasov, Z. B. 122 hlasov, J. B. 121 hlasov, J. K. 110 hlasov, S. K. 100 hlasov, Ľ. Š. 98 hlasov, J. M. 89 hlasov a M. M. 82 hlasov.

1.2 V priebehu volebného obdobia zomrel poslanec F. K., resp. funkcie sa vzdali poslanci A.   C.   (v   januári 2001) a Z.   T.   (vo   februári 2001).   Podľa   poradia   vo voľbách v zmysle § 51 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nastúpili v zákonnej lehote na uvoľnené mandáty za zosnulého poslanca K. J. Č. a za poslanca C. J. J.. Na uprázdnený mandát po T. mali postupne nastúpiť Z. B. a J. B.

2. Listom z 29. júla 2001 (zapísaným na Obecnom úrade Brunovce 7. júla 2001 pod č. 161/01) Z. B. okrem iného starostovi D. M. oznámila, že „Na dvore som našla pohodenú, Vami podpísanú pozvánku, kde sa píše, že dňa 25. júla 2001 sa konalo zasadnutie OZ a mňa ste   pozývali   zložiť sľub   poslanca   OZ   Brunovce,   náhradníka   na   uvoľnený   mandát   (...) Týmto Vám oznamujem, že ja nenastúpim a svojho mandátu sa vzdávam z dôvodu, že už aj z minulého volebného obdobia viem, že Vy nerešpektujete poslancov ani zákon o obecnom zriadení.   V takom   stave   nemám   predpoklad   na   riadny   výkon   funkcie“.   Listom z 10. septembra 2001 (zapísaným na Obecnom úrade Brunovce 11. septembra 2001 pod č. 197/01) Ing. J. B. starostovi obce p. M. oznámila, že „Vzdávam sa z osobných dôvodov poslaneckého mandátu na výkon funkcie poslanca v obci Brunovce“.

3.1 V zápisnici z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Brunovciach konaného 14. septembra 2001 sa okrem iného uvádza: „Starosta oboznámil prítomných poslancov, že dňa 11. septembra obdržal od náhradníčky na poslanecký mandát Ing. J. B. list, v ktorom sa vzdáva poslaneckého mandátu. Bude potrebné pozvať ďalšieho náhradníka na poslanecký mandát, ktorým je J. K.. Poslanci ostro vystúpili proti tomuto náhradníkovi, nakoľko K. sa   niekoľkokrát od volieb   vyjadril,   že toto obecné zastupiteľstvo   neuznáva a neuznáva ani starostu. Zároveň je známe, že za tento stav je on sám zodpovedný, pretože svojimi vyhrážkami donútil riadne zvolených poslancov odstúpiť, taktiež sa poslaneckých mandátov vzdali aj náhradníčky, ktoré mali viac hlasov ako on. A napokon, kandidát na poslanca skladá sľub, že bude hájiť záujmy obce, dodržiavať zákony a ústavu, čo práve K. nedodržiava.   Poslanci   nesúhlasia   s tým,   aby taký   človek,   ktorý   obci   neustále škodí   bol poslancom. Takého človeka neuznávajú poslanci obecného zastupiteľstva, ako aj väčšina občanov obce a žiadajú, aby sa verejne všetkým poslancom ospravedlnil za verejnú urážku na verejnom zhromaždení občanov dňa 27. 10. 2000, odkedy ich neustále udáva a všetci sú predvolávaní raz na políciu, inokedy na priestupkový referát okresného úradu.“

3.2 Z listu   starostu   obce Brunovce z 27. novembra 2001 označeného ako „Výpis z uznesenia z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Brunovciach konaného dňa 26. 10. 2001“, ktorý bol zaslaný sťažovateľovi, okrem iného vyplýva, že:

„C. neschvaľuje  

-   podávanie   informácií   pre   J.   K.   (...)   cez   jeho   právnika   JUDr.   H.   z dôvodu zneužívania informácií na klamlivé udania orgánom polície a prokuratúry

- nástup J. K. na uprázdnený mandát z dôvodu, že poslanec má vykonávať všetko pre zveľaďovanie obce, K. však robí pravý opak.“

3.3 Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Brunovciach konaného   z príležitosti   zvolania   havarijnej   komisie   obce   Brunovce   5.   decembra   2001 vyplýva,   že   v rámci   bodu   „4.   Rôzne“   starosta   „opätovne   oboznámil   poslancov,   že   na uvoľnený mandát poslanca má nastúpiť J. K..   Toto poslanci opäť zamietli a nesúhlasia s tým, nakoľko K. je postavený proti obecným záujmom a v obecnom zastupiteľstve by len škodil“.

3.4 Obecné zastupiteľstvo nevyhlásilo sťažovateľov nástup na uprázdnený mandát poslanca,   resp.   nevydalo   mu   osvedčenie   o   zvolení   za   poslanca,   do   skončenia   daného volebného obdobia, t. j. do nových volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Brunovce konaných 6. a 7. decembra 2002.

III.

Predmetom   konania   bolo   posúdenie   zlučiteľnosti   napadnutého   uznesenia   a stavu vytvoreného   nečinnosťou   obecného   zastupiteľstva   vo   veci   nástupu   sťažovateľa   na uprázdnený mandát poslanca obecného zastupiteľstva s čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 4 ústavy a čl. 10 Dohovoru, ktoré v relevantnom znení ustanovujú:Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   13   ods.   2 ústavy   medze   základných   práv   a   slobôd   možno   upraviť   za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

Podľa   čl.   26 ústavy sloboda   prejavu a   právo na informácie sú   zaručené (ods.   1). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (...) (ods. 2).

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa   čl.   10   Dohovoru   každý   má právo   na slobodu   prejavu.   Toto   právo   zahŕňa slobodu   zastávať   názory   a prijímať   a   rozširovať   informácie   alebo   myšlienky   bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice (...) (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože   zahŕňa   aj   povinnosti,   aj   zodpovednosť,   môže   podliehať   takým   formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v   demokratickej   spoločnosti   v   záujme   národnej   bezpečnosti,   územnej   celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo   práv   iných,   zabráneniu   úniku   dôverných   informácií   alebo   zachovania   autority   a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

1. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku uprázdnenia v obecnom zastupiteľstve obce Brunovce mandátu   (po   Ing.   T.)   a postupnom   vzdaní   sa   (neuplatnení) práva   nastúpiť za poslanca na uprázdnený mandát ako náhradník Z. B. a Ing. B., stal sa sťažovateľ takýmto náhradníkom   podľa   §   51   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí.   Podľa   tohto ustanovenia   ak sa   uprázdni   v obecnom   (mestskom)   zastupiteľstve   mandát,   nastupuje   za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uprázdnil mandát, ale nebol zvolený za poslanca. V prípade rovnosti hlasov sa postupuje primerane podľa § 44 ods. 2 a 3 (ods. 1). Nastúpenie náhradníka vyhlási obecné (mestské) zastupiteľstvo do 15 dní po tom, čo sa uprázdni   mandát,   a odovzdá   mu   osvedčenie   o tom,   že   sa   stal   poslancom.   Osvedčenie podpíše starosta obce (primátor) (ods. 2).

Skutočnosť, že sa sťažovateľ stal takýmto náhradníkom, medzi účastníkmi konania nebola sporná. Vzhľadom na to, že Ing. J. B. sa právne relevantným spôsobom vzdala práva nastúpiť   za   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Brunovce   ako   náhradník   až   11. septembra 2001, bolo možné lehotu 15 dní ustanovenú v cit. ustanovení pre vyhlásenie nastúpenia sťažovateľa ako náhradníka na uprázdnený mandát počítať až od tohto dňa. Ústavný   súd   konštatuje,   že   v tejto   lehote   a ani   neskôr   až   do   skončenia   relevantného volebného obdobia nebolo obecným zastupiteľstvom vyhlásené nastúpenie sťažovateľa ako náhradníka   ani   mu   nebolo   odovzdané   osvedčenie   o tom,   že   sa   stal   poslancom,   hoci sťažovateľ uplatnil právo nastúpiť za poslanca obecného zastupiteľstva ako náhradník.

Obecné zastupiteľstvo v napadnutom uznesení, ktorým neschválilo toto nastúpenie sťažovateľa,   uviedlo   ako   dôvod   neschválenia,   že   „poslanec   má   vykonávať   všetko   pre zveľaďovanie obce, K. však robí pravý opak“. Vo svojich vyjadreniach pred ústavným súdom   sa   starosta   obce   Brunovce   odvolával   aj   na   dôvody   uvedené   v zápisnici zo 14. septembra 2001 (pozri časť II bod 3.1). Vo vyjadrení zo 14. decembra 2002 napokon uviedol,   že „sťažovateľ (...) nekalými praktikami donútil osoby, ktoré (...) vo voľbách do nášho obecného zastupiteľstva získali viachlasov občanov ako sťažovateľa umiestnili sa pred ním, aby ako náhradníci rezignovali na uvoľnený poslanecký mandát a takto sa potom uchádzal o post poslanca obecného zastupiteľstva ako náhradník, teda sám svojim konaním poškodil tieto osoby a porušil tak ich právo podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Domnievame sa, že každý je povinný konať tak, aby výkon jeho práv nebol na úkor rovnakých práv iných osôb   a že   nikto   nesmie   zneužívať   svoje   práva   na   ujmu   iných,   čo   sťažovateľ   uvedeným konaním urobil.

Článkom 30 ods. 4 ústavy sa občanom zaručuje prístup k voleným a iným verejným funkciám   za   rovnakých   podmienok.   V rozsahu   prístupu   k voleným   funkciám   sa   týmto ustanovením   zaručuje   pasívne   volebné   právo,   možnosť   byť   zvolený   za   zástupcu   iných občanov a v ich mene vykonávať moc, ktorá podľa čl. 2 ods. 1 ústavy pochádza od nich. V danej veci je síce priamo dotknuté len ustanovenie čl. 30 ods. 4 ústavy, ale pre jeho výklad   a uplatnenie   sú   relevantné   aj   ďalšie   ustanovenia   ústavy   a z nich   predovšetkým ustanovenie čl. 30 ods. 1, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (...), teda ustanovenie, ktorým sa občanom   zaručuje uplatnenie aktívneho volebného práva. Uplatnenie volebného práva, aktívneho aj pasívneho, patrí k najvýznamnejším právnym prostriedkom prevedenia štátnej moci z občana na mechanizmus verejnej moci (mutatis mutandis II. ÚS 48/97).

Článkom 30 sa v spojení s čl. 2 ods. 1 ústavy zaručuje občanovi nielen možnosť odovzdať svoj hlas v prospech kandidáta na volené miesto alebo možnosť dostať hlas od iných občanov, ale sa mu tiež zaručuje, že uplatnenie tohto práva po splnení zákonom ustanovených   podmienok   vyvolá   zákonom   určené   právne   účinky.   Inými   slovami   ak   sa splnia podmienky ustanovené príslušným zákonom o voľbách, získava občan právny nárok na obsadenie mandátu poslanca.

Občanom, ktorí sa vo voľbách uchádzali o funkciu poslanca a neboli bezprostredne zvolení, sa právo uvedené v čl. 30 ods. 4 ústavy uchováva počas celého volebného obdobia. Jeho naplnenie, teda jeho premena na vymáhateľný právny nárok, sa spája so splnením podmienok uvedených v príslušných ustanoveniach zákona o voľbách. V danej veci teda so splnením   podmienok   uvedených   v   cit.   ustanovení   §   51   zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí. Toto ustanovenie je integrálnou súčasťou tohto zákona a slúži na určenie rovnakých podmienok na prístup tzv. náhradníka (t. j. kandidáta, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uprázdnil mandát, ale nebol zvolený za poslanca) k funkcii poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva počas volebného obdobia v prípade, ak sa v ňom uprázdni mandát.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ získal právny nárok na obsadenie mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Brunovce následne po tom, keď sa Ing. B. ako posledný náhradník v poradí pred sťažovateľom nepochybným písomným prejavom vôle (listom z 10. septembra 2001) vzdala práva nastúpiť za poslanca na uprázdnený mandát v tomto zastupiteľstve. Ústavný súd vzhľadom na to, že obsah jej listu z 10. septembra 2001 nebol právne relevantným spôsobom vyvrátený ani spochybnený, nemohol dospieť k inému záveru, než že sťažovateľ splnil všetky podmienky ustanovené v § 51 zákona o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   a že   dôvody,   pre   ktoré   obecné   zastupiteľstvo   odmietlo napadnutým uznesením vyhlásiť jeho nastúpenie ako náhradníka na uprázdnený mandát a odovzdať mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom, nemajú oporu v cit. ustanovení.

Ustanovenie,   že   „nastúpenie náhradníka vyhlási   obecné (mestské)   zastupiteľstvo“ (§ 51   ods.   2   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí),   nemožno   vykladať a uplatňovať   tak,   že   obecné   (mestské)   zastupiteľstvo   je   tým   oprávnené   meniť   poradie náhradníkov alebo akokoľvek inak do ich poradia, ktoré vyplynulo z volieb, zasahovať. Inými slovami obecné zastupiteľstvo nemôže rozhodovať o tom, kto má byť poslancom, ani o tom, či náhradník „podľa poradia“ si zaslúži alebo nezaslúži byť poslancom obecného zastupiteľstva, pretože na takéto rozhodovanie (na vlastnú úvahu) nemá v cit. ustanovení ani v ústave ponechaný žiadny priestor. Citované ustanovenie nedáva obecnému (mestskému) zastupiteľstvu inú alternatívu než   povinnosť rešpektovať právo občanov zúčastňovať sa na správe   verejných   vecí   „slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov“,   t.   j.   rešpektovať   právo voličov obce vybrať si svojich zástupcov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Dôvod, ktorý obecné zastupiteľstvo, resp. starosta v konaní pred ústavným súdom uviedli   na   odôvodnenie   nesúhlasu   s nastúpením   sťažovateľa   za   poslanca   obecného zastupiteľstva,   sa   ústavnému   súdu   javí   aj ako   „sankcia“   uložená sťažovateľovi   za   jeho kritiku, ktorú pri rôznych príležitostiach vyslovil, resp. mal vysloviť, na adresu obecného zastupiteľstva alebo starostu obce. Obecnému zastupiteľstvu však neprislúcha vykonávať úlohu sudcu a je podľa názoru ústavného súdu nepochybné, že takýto dôvod na odmietnutie nastúpenia   náhradníka   za   poslanca   na   uprázdnený   mandát   nemožno   podriadiť   pod   cit. ustanovenie § 51 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Navyše pri opačnom názore, t. j. pri akceptovaní takéhoto nesúhlasu, ktorý je reakciou na vyslovenú kritiku, by sa takýto názor ľahko mohol dostať aj do rozporu so „slobodnou súťažou politických síl v demokratickej spoločnosti“, ktorá ako základný predpoklad fungovania demokratického štátu je ustanovená v čl. 31 ústavy (mutatis mutandis PL. ÚS 22/00) a ako ústavný princíp musí byť chránená aj počas volebného obdobia pri obsadzovaní uprázdneného mandátu poslanca náhradníkom.

Okrem toho právo kandidovať vo voľbách zaručené v čl. 30 ods. 4 ústavy, ktorý v spojení   s ďalšími   ustanoveniami   ústavy   ustanovuje   charakteristický   princíp   skutočne demokratického politického režimu, by bolo len iluzórne, ak by v akomkoľvek okamihu mohol byť jednotlivec pozbavený tohto práva. Preto princíp účinnosti práv vyžaduje, aby rozhodnutie,   ktorým   je   v konkrétnom   prípade   konštatované   nesplnenie   podmienok   pre nastúpenie   kandidáta   (náhradníka)   za   poslanca,   zodpovedalo   určitým   kritériám,   ktoré umožňujú vylúčiť svojvôľu resp. zneužitie právomoci zo strany príslušného orgánu. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie sa takýmito kritériami nevyznačuje, a preto neumožňuje   vylúčiť   svojvôľu   obecného   zastupiteľstva   pri   aplikovaní   ustanovenia   §   51 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v prípade sťažovateľa.

Z týchto   dôvodov   napadnutým   uznesením   v časti,   ktorou   obecné   zastupiteľstvo neschválilo nástup sťažovateľa na uprázdnený mandát poslanca, bolo porušené jeho ústavné právo   na   prístup   k voleným   a iným   verejným   funkciám   za   rovnakých   podmienok garantované v čl. 30 ods. 4 ústavy, pričom toto porušenie trvalo až do skončenia daného volebného obdobia (pozri časť II bod 3.4).

K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 v oboch prípadoch v spojení s čl.   30   ods.   4   ústavy   ústavný   súd   konštatuje,   že   uvádzané   skutočnosti   a dôvody   sú sprievodnými účinkami napadnutého uznesenia, ktorým obecné zastupiteľstvo neschválilo nástup   sťažovateľa   na   uprázdnený   mandát   poslanca,   ktoré   ústavný   súd   posúdil   ako v rozpore s čl. 30 ods. 4 ústavy, a v dôsledku toho nebol dôvod samostatne skúmať tento aspekt sťažnosti, resp. vyhovieť tejto časti sťažnosti.

2.   Sťažovateľ   napadol   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   aj   v   časti,   ktorou neschválilo   podávanie   informácií   pre   neho   prostredníctvom   jeho   právneho   zástupcu JUDr. J. H.. Sťažovateľ v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že „V zmysle čl. 26 ods. 5 sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej   činnosti.   Týmto   ustanovením   je   zaručená   vyššia   kvalita   práva   na   informácie, nakoľko vymedzené subjekty, medzi ktoré bezpochyby patrí aj obecné zastupiteľstvo majú povinnosť vlastnou činnosťou rozširovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku.

Právo   na   informácie   je   v   oblasti   územnej   samosprávy   vykonávané   viacerými formami. Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení alebo v zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií.

Právo   na   informácie   v   zmysle   čl.   26   ods.   4   ústavy   nie   je   absolútne.   Možno   ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť   štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ako však Ústavný súd SR   konštatoval v rozhodnutí II. ÚS 10/99 zásah do práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 nemožno vykonať preventívne, bez riadneho zistenia okolností prípadu   odôvodňujúcich   jeho   uplatnenie   ani   bez   identifikácie   účelu,   kvôli   ktorému   sa obmedzí právo zaručené čl. 26 ods. 1 a 2 v konkrétnom prípade.

Uznesením Obecného zastupiteľstva v Brunovciach zo dňa 26.   októbra 2001 bol vykonaný preventívny zásah do práva garantovaného sťažovateľovi čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Uznesenie neobsahuje odkaz na žiadnu konkrétnu žiadosť sťažovateľa o informácie, ide o všeobecný zákaz poskytovať tomuto informácie (...)

Dôvod obmedzenia prístupu k informáciám sa dá preskúmať vždy jedine vo väzbe na obsah   konkrétnej žiadosti o informácie. Žiaden zákon v slovenskej republike neobsahuje možnosť vylúčiť z realizácie práva garantovaného čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR skupinu ľudí alebo jednotlivca podľa akéhokoľvek ľubovoľného kritéria (...)

Sloboda prejavu, ktorá v sebe v zmysle čl. 10 ods. 1 obsahuje aj právo na informácie, je v európskej judikatúre chápaná pomerne široko. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov   demokratickej   spoločnosti,   s   obmedzeniami   vyplývajúcimi   z   čl.   10   ods.   2 Dohovoru   sa   vzťahuje   nielen   na   „informácie“   alebo   „myšlienky“,   ktoré   sú   prijímané priaznivo alebo pokladané za neškodné alebo je k ním zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na   také,   ktoré   urážajú,   šokujú   či   znepokojujú.   Sloboda   prejavu   podlieha   mnohým výnimkám, ktoré je treba vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť   každého obmedzenia musí byť   presvedčivo   preukázaná.   (z   rozhodnutia   vo   veci   Sunday   Times,   1979,   A-30, z rozhodnutia vo veci Observer a Guardian, 1991, A-216) (...)

Európsky   súd   potvrdil,   že   právo   na   informácie   zahŕňa   i   právo   na   informácie o veciach   verejného   záujmu   (napr.   The   Sunday   Times   Case,   1979,   A-30),   ktorými   sú nepochybne aj informácie týkajúce sa života obce, rozhodovania jej orgánov, nakladanie s prostriedkami obce, ktoré sa prerokúvajú na zasadnutiach mestského zastupiteľstva (...)

Rozhodnutie poslancov Obecného zastupiteľstva v Brunovciach nespĺňa podmienky pre obmedzenie práva na informácie v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru a preto je napadnuté uznesenie zo dňa 26. októbra 2001 v rozpore s čl. 10 Dohovoru.

Starosta   obce   podstatu   stanoviska   obecného   zastupiteľstva   k tomuto   bodu   zhrnul nasledovne:   „Sme   presvedčení,   že   uznesením   z mimoriadneho   rokovania   Obecného zastupiteľstva v obci   Brunovce   bez evidenčného čísla zo dňa   26.   októbra   2001,   ktorým obecné   zastupiteľstvo   „neschválilo   podávanie   informácií   pre   J.   K.   prostredníctvom právnika JUDr. H.“ nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa J. K. podľa:

-čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR

-čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR

-čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko   uvedeným   postupom   obecné   zastupiteľstvo   iba   chránilo   záujmy   občanov   obce Brunovce   pred   nekalou   činnosťou   ich   spoluobčana,   čo   je   povinnosťou   obecného zastupiteľstva“.

Ústavný súd už uviedol, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií, pričom pod vyhľadávaním informácií   sa   rozumie   vlastné   zisťovanie,   či   v oblasti   záujmu   toho,   kto   informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú, a pod prijímaním informácií sa   zase   rozumie   získanie   informácie   do   vlastnej   dispozičnej   sféry   tak,   aby   mohla   byť subjektom   pre   vlastnú potrebu,   ako   aj pre   potrebu   iných   spracovaná   (mutatis mutandis I. ÚS 57/00).

Ústavný   súd   nemal   žiadnu   pochybnosť   v   tom,   že   napadnuté   uznesenie,   ktorým obecné zastupiteľstvo neschválilo podávanie informácií pre sťažovateľa prostredníctvom jeho   právneho   zástupcu,   treba   považovať   za   „zásah“   do   výkonu   práva   sťažovateľa   na informácie tak v zmysle čl. 26 ústavy, ako aj čl. 10 Dohovoru. Napadnutým uznesením bol sťažovateľ   obmedzený   predovšetkým   v práve   vyhľadávať   a prijímať   informácie,   ktoré orgány samosprávy obcí ako orgány verejnej moci v zmysle čl. 26 ods. 5 ústavy držia a sú povinné poskytovať.

V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 15/98 ústavný súd vyslovil, že „obmedzenie práva na informácie   v súlade   s ústavou   je   dovolené   len   vtedy,   ak   sa   splní   formálna   podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky (...)“. Obdobné kritériá pre obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie obsahuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 10 Dohovoru. Inými slovami, orgány verejnej moci môžu zasiahnuť do tohto práva za súčasného splnenia troch podmienok: zásah je ustanovený zákonom, zodpovedá niektorému legitímnemu cieľu ustanovenému v ústave (čl. 26 ods. 4), resp. Dohovore (čl. 10 ods. 2), a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje   ho   existencia   naliehavej   spoločenskej   potreby   a primerane   (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.

Ústavný   súd   súhlasí   so   sťažovateľom,   že   napadnutým   uznesením bol   vykonaný „preventívny   zásah“   do   jeho práva   na   informácie,   pretože   jeho cieľom   bol   „všeobecný zákaz“ poskytovať mu informácie bez ohľadu na ich povahu, obsah alebo inú vlastnosť, či účel   využitia   z „dôvodu   zneužívania   informácií   na   klamlivé   udania   orgánom   polície a prokuratúry“ (dôvod uvedený v napadnutom uznesení), resp. z dôvodu potreby chrániť týmto postupom „záujmy občanov obce Brunovce pred nekalou činnosťou ich spoluobčana“ (dôvod uvedený vo vyjadrení starostu obce). Ústavný súd súhlasí so sťažovateľom aj v tom, že   takýto   všeobecný   zákaz   sa   neopiera   o „zákon“,   pod   ktorým   sa   podľa   judikatúry ústavného súdu rozumie „neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s týmto stupňom právnej sily“ (napr. II. ÚS 7/00).

Vzhľadom na to, že každý zásah do slobody prejavu a práva na informácie v zmysle čl. 26 ústavy a čl. 10 Dohovoru sa musí opierať o „zákon“, a pretože v prípade napadnutého uznesenia tomu tak nebolo, ústavný súd konštatoval, že napadnutým uznesením v časti, ktorou   obecné   zastupiteľstvo   neschválilo   podávanie   informácií   pre   sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu, porušilo jeho základné právo podľa označených článkov ústavy a Dohovoru.

V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 ústavy ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predchádzajúci záver o porušení čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy   obmedzením   práva   sťažovateľa   na   informácie,   ku   ktorému   došlo   napadnutým uznesením obecného zastupiteľstva, nevznikla z hľadiska týchto článkov žiadna samostatná a ústavne   relevantná   otázka.   Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosti   v tejto   časti nevyhovel.

3. Vzhľadom na konštatované porušenie základných práv sťažovateľa napadnutým uznesením, ústavný súd toto uznesenie podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde zrušil.

4. Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 250 000 Sk okrem iného z dôvodu, že „rozsah a spôsob zásahu do Ústavou garantovaných práv sťažovateľa sú mimoriadne závažné. Obecné zastupiteľstvo v obci Brunovce postupovalo pri napádanom uznesení a opatrení s mimoriadnou brutalitou a absolútnou ignoranciou hodnôt právneho štátu (...) Takýmto postupom orgány obce Brunovce v značnej miere zasiahli do dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti a vážnosti sťažovateľa pred spoluobyvateľmi. V obci je na sťažovateľa nazerané ako na notorického kverulanta, ktorý aj tak proti všemocnému starostovi   a obecnému   zastupiteľstvu   s   „jeho   právom“   nič   nezmôže.   Už   samotný   nález Ústavného súdu bude značnou morálnou satisfakciou pre sťažovateľa, ale ako bolo uvedené zásah   do   práv   bol   takej   intenzity,   že   popri   morálnom   zadosťučinení   je   namieste   aj zadosťučinenie finančné“.

Vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   zakladajúce porušenie základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 Dohovoru ústavný súd dospel k záveru, že len takéto konštatovanie porušenia práv nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto   mu   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   priznal   aj   primerané   finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd v tejto súvislosti   prihliadol   najmä   na   povahu   a dôležitosť   dotknutých   práv,   na   závažnosť   ich porušenia, ktorú zvýšila skutočnosť, že počas vyše jedného roka (pozri časť II bod 3.4) sťažovateľ   nemal   prístup   k funkcii   poslanca   obecného   zastupiteľstva   a bolo   mu   tak zabránené vziať na seba zodpovednosť, ktorá z tejto funkcie vyplýva. Ústavný súd uznal podľa   zásad   spravodlivosti   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   toto   zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

5.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   aj náhradu trov   právneho zastúpenia   vo výške 12 400 Sk,   tak ako to   sťažovateľ uplatnil, pretože   tak   dôvod   tejto   náhrady,   ako   aj   jej   výška   zodpovedala   citovaným   právnym predpisom.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2003