znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 129/93

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   Košiciach   vo   veci   návrhu   generálneho prokurátora Slovenskej republiky na podanie výkladu článku 154 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra 1993 takto

r o z h o d o l :

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky 4. novembra 1993 navrhol Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky,   aby   podal   výklad   článku   154   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia ústavy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   ustanovení   do   funkcie   podľa   doterajších právnych predpisov (t.j. vydaných pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky) zostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky poukazuje na to, že spor o výklad tohto ustanovenia ústavy vznikol medzi ním a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorého v návrhu označil ako druhého účastníka konania. Generálny prokurátor vykladá článok 154 ods. 3 ústavy tak, že vymenovanie nového generálneho prokurátora Slovenskej republiky možno   uskutočniť   až   po   tom,   ako   sa   odvolaním   skončí   funkčný   vzťah   terajšieho generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky.   Podľa   tvrdenia   generálneho   prokurátora, Najvyšší súd Slovenskej republiky vykladá článok 154 ods. 3 ústavy tak, že generálny prokurátor, ktorý bol pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky ustanovený do svojej funkcie na dobu neurčitú, je odo dňa účinnosti ústavy vo svojej funkcii iba na dobu určitú, a to   dovtedy,   kým v súlade   s ústavou   (článok   150)   nebude   do   funkcie   ustanovený nový generálny prokurátor.

Senát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   predbežne   prerokoval   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.z.   má   vo   veci výkladu   ústavných   zákonov   rozhodovaciu   právomoc   senát   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   podľa   §   5   ods.   1,   lebo   nejde   o   vec,   ktorá   podľa   §   3   patrí   do   rozhodovacej právomoci pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podmienky konania určuje najmä tretí oddiel druhej hlavy tretej časti zákona č. 38/1993 Z.z.

Ústavný súd má právomoc podávať výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná (článok 128 ods. 1 ústavy).

Podľa   článku   150   ústavy   generálneho   prokurátora   vymenúva   a   odvoláva   prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   nemôže   byť   v   danej   veci   účastníkom,   ktorý ústavný   zákon   nesprávne   vykladá,   pretože   mu   ústava   nepriznáva   právo,   ani   neukladá povinnosť   zúčastniť   sa   na   menovaní   a   odvolaní   generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky. Nie je preto možné, aby sa vo veci menovania odvolania prokurátora dostali do sporu vo veci výklad článku 154 ods. 3 ústavy. Inými slovami odporca nie je procesne legitimovaný na vystupovanie pred ústavným súdom ako účastník konania.

Účelom   výkladu   ústavného   zákona   je   skutočnosť,   že   sa   navrhovateľ   domáha správneho   používania   svojho   subjektívneho   práva,   či   subjektívnej   povinnosti   v   tomto ústavnom   zákone   upravenom.   Výklad   o   uplatňovanie   práv   iných   subjektov,   ako   tých, ktorým sú práva, či povinnosti ústavným zákonom priznané by odporovalo účelu podá- vania výkladu ústavných zákonov podľa článku 128 ods. 1 ústavy.

Na   základe   uvedených   skutočností,   rozhodol   senát   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach, 24. novembra 1993