znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 129/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. T., zastúpeného advokátkou JUDr. Adriánou Kmecovou, Moldavská   cesta   6,   Košice   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D/522/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. T.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. novembra   2013   doručená   sťažnosť   P.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D/522/2011.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol: „...   ako   navrhovateľ   inicioval...   konanie o novoobjavenom   majetku   po   svojom   zosnulom   otcovi...   Toto   konanie   je   vedené   na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 24 D/522/2011. Súd od začatia konania, t. j. odo   dňa   28.   11.   2011,   až   doposiaľ,   urobil   iba   dva   úkony.   Dňa   24.   4.   2012   vyzval sťažovateľa ako navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a dňa 29. 11. 2012 vydal   poverenie   pre   súdneho   komisára   JUDr.   Drgoňu   na   prejednanie   novoobjaveného majetku.“

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi   okresného súdu   27.   decembra 2012, ktorý v odpovedi uviedol, že „... sťažnosť dôvodná, spis nebol ku dnešnému dňu postúpený   súdnemu   komisárovi,   nakoľko   pôvodný   dedičský   spis,   sp.   zn.:   D 1417/84   sa zapožičiavaním   z   archívu   pre   potreby   informačnej   kancelárie   v   novembri   2011   stratil a predseda   Okresného   súdu   Košice   I   uložil   zodpovedným   súdnym   úradníkom   vykonať dôslednú   kontrolu   pohybu   spisu   a   v   prípade,   ak   sa   spis   nenájde,   okamžite   začať s rekonštrukciou   spisu,   aby   bolo   možné   čo   najskôr   pokračovať   v   začatom   konaní o znovuobjavenom majetku...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález tohto znenia:

„Základné právo P. T... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR porušené bolo. Základné právo P. T... v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov porušené bolo.

Základné právo P. T... aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.“

Sťažovateľ zároveň uplatnil náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho prítomnosti.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

8. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh došiel k záveru, že sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde   z dôvodov   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (body 9 až 14) a zjavnej neopodstatnenosti (body 15 a ďalšie).

9. Podľa   § 20 ods.   1 a 3 zákona o   ústavnom súde   návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

10. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05).

11.   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

12. Z uvedeného v okolnostiach danej veci vyplýva, že sťažovateľom navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 3) nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. V petite nie je uvedené, ktorý subjekt porušil jeho základné právo, a nie je uvedená konkretizácia konania, t. j. spisová značka konania.

13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 12) ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

14. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

15.   Ústavný   súd   v   súvislosti   s namietanými prieťahmi v   konaní okresného   súdu poukazuje tiež na skutočnosť, že okresný súd nebol celkom nečinný vo veci a predseda okresného   súdu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr   1/13   z 28.   januára   2013   sťažovateľovi   na   jeho sťažnosť uznal prieťahy v konaní vyvolané stratou pôvodného archivovaného dedičského spisu sp. zn. D 1417/84 a prijal k tomu aj konkrétne opatrenia na ich odstránenie, ktoré pre tento čas pokladá ústavný súd za dostatočné. Ústavný súd poukazuje ďalej na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

16. Aj keď postup okresného súdu nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita zatiaľ nedosiahla   úroveň,   ktorá   by   mohla   znamenať   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

17.   Až   pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   eventuálne   mohla   spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

18.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   súdneho   konania (necelých 24 mesiacov do času podania ústavnej sťažnosti, pozn.) ústavný súd sťažnosť proti postupu okresnému súdu v konaní sp. zn. 24 D/522/2011 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

20. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014