znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 129/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl. 6   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/05 a v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 78/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   12.   marca 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/05 a v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 78/07.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   v roku   2005   podal   okresnému   súdu žalobu, o ktorej bolo vedené konanie pod sp. zn. 6 C 129/05,   rozsudkom okresného súdu bola jeho žaloba zamietnutá a „odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Pritom odvolací súdu rozhodol brutálne chybne... Týmto bolo preukázané, že obidva súdy podvádzali sťažovateľa, sú vykonávateľom kriminálneho justičného svinstva“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že 29. mája 2007 podal okresnému súdu návrh na obnovu konania vedeného   pod   sp.   zn.   6   C 129/05,   o ktorom   bolo   vedené   konanie   pod   sp.   zn. 21 C 78/07. Ďalej uviedol: „zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. D. B., ktorá je členkou komanda   sudkýň   a jej   hlavnou   činnosťou   je   porušovanie   zákonov,   justičný   teror a obštrukcie...

výpalníckym spôsobom sa domáha poplatkov, hoci vie, že sťažovateľ nemá príjmy... Je to osvedčená metóda komanda sudcov, vymáhať poplatky a následne zastavenie konania pre nezaplatenie poplatkov...

Sudkyni B. je však vlastnosť páchať justičný teror vlastná a rozbíjanie spravodlivosti ju uspokojuje, má dobre chránený chrbát štáto- mafiou v súdnictve...

JUDr.   B.   rozhodla   uznesením   21C   78/07-13   tak,   že   konanie   zastavila   a tak   si vynútila zbytočné odvolacie konanie.

Sťažnosť u predsedu Krajského súdu nenašla oporu, akoby aj mohlo. Veď Okresné súdy   s Krajským   súdom   sú   súčinne   v porušovaní   zákonov   a kryjú   kriminálny   výkon súdnictva!“.

V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej majetkovej situácie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 a čl. 13 medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11, ktorým je Slovenská republika viazaná; čl. 14 - zákaz diskriminácie medzinárodného dohovoru.

II.B Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje v celom rozsahu uznesenie OS BA II 6C/129/2005-59 zo dňa 08. 11. 2005, rozsudok KS BA 6Co/5/2006-69, uznesenie OS BA II 21C/78/2007-13 zo dňa 11. 07. 2007 a prikazuje Okresnému súdu Bratislava II bezodkladne konať. II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.D. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   a náklady   na ustanoveného advokáta v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu 12.   marca 2008   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia adresované   nielen   voči   zákonnej   sudkyni   v namietanom   konaní,   ale   aj   voči   sudcom všeobecných súdov.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   zákonnú   sudkyňu,   ako   aj   sudcov   všeobecných   súdov   z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú ich zaujatosť pri rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonnú sudkyňu,   sudcov všeobecných   súdov,   a tým   v podstate   aj   samotný   ústavný   súd,   resp.   jeho   sudcov,   a to v rozpore   s princípom   zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných,   ako aj verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými   predchádzajúcimi   rozhodnutiami   ústavného   súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008