znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 129/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4 C 200/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2007 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 200/02.

V sťažnosti uviedol, že 4. marca 2002 podal okresnému súdu „žalobu pre porušenie práva   na   ochranu   listového   tajomstva“.   Od   podania   žaloby   „uplynulo   už   viac   ako   5 rokov,  ...   aj   keď   ide   o druh   sporu,   ktorý   je   z hľadiska   náročnosti...   až   príliš   veľmi jednoduchý, naše všeobecné súdy ho nedokázali v jeho merite uzavrieť i čo len v prvom stupni“.

Sťažovateľ   podrobne   chronologicky   opísal   v sťažnosti   úkony   okresného   súdu a krajského súdu od roku 2002 až do roku 2006. Podľa jeho názoru okresný súd a aj krajský súd porušili ním označené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru, „pretože   spor   nedokázali   v jeho   merite   uzavrieť... ani   za   viac   ako   5 rokov!“.

K sťažnosti sťažovateľ pripojil „Sťažnosť na sudcov za prieťahy v konaní“ z 21. júla 2003 a „Opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo 17. júla 2007, ktorých obsahom bolo: „Týmto   podávam   hromadnú   sťažnosť   na   všetkých   sudcov   Okresného   súdu v Bardejove,   ktorým   boli...   pridelené   moje   súdne   spory   a tieto   neboli   nimi   vybavené v primerane lehote!“, resp.: „Týmto sa opakovane sťažujem na nepružné a vleklé vedenie niektorých mojich súdnych sporov sudcami Okresného súdu v Bardejove.“ O ktoré súdne spory ide, sťažovateľ v týchto svojich podaniach bližšie nekonkretizoval.

Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2), čl. 48 Ústavy SR a ods. 1), čl. 6 Dohovoru o ich ochrane vleklým postupom Okresného súdu v Bardejove (prípadne podľa   určenia   ústavného   súdu   aj   Krajského   súdu   v Prešove-pozn.)   v súdnom   konaní vedenom u neho pod č. k. 4 C 200/02 porušené boli a porušované sú. 2.) Prikazuje do veci zainteresovaným všeobecným súdom, aby o sťažovateľovej záležitosti, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti konali a o nej aj rozhodli bez ďalších prieťahov.

3.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie za utrpenú nemajetkovú ujmu vo výške 150 tis. Sk (slovom stopäťdesiatisíckorúnslovenských), ktoré je mu povinný Okresný súd   v Bardejove   (prípadne   spolu   s Krajským   súdom   v Prešove,   v pomere   v akom   určí ústavný   súd   –   pozn.)   uhradiť   do dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   súdneho rozhodnutia. 4.)   Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   (prípadne   spolu   s Krajským   súdom v Prešove) uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   konania   na   označený   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“

2. Keďže jeho podanie nespĺňalo všeobecné a osobitné náležitosti požadované § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   splnenie   ktorých je predpokladom začatia konania pred ústavným súdom, ústavný súd ho 30. marca 2007 a 22. júna 2007 vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a to najmä aby uviedol, proti komu návrh smeruje, v zmysle toho upravil petit návrhu (sťažovateľ nechával na úvahu ústavného súdu rozhodnúť o eventuálnom procesnom postavení krajského súdu) a predložil splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   advokátom.   Bol   tiež   upozornený,   že   ak   v určenej lehote podanie nedoplní, ústavný súd môže jeho podanie odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Na   základe   tejto   výzvy   bolo   ústavnému   súdu   16.   júla   2007   doručené   podanie sťažovateľa   označené   ako „Výzvy   na   odstránenie   nedostatkov   podania   -   naplnenie“, v ktorom   uviedol,   že   v sťažnosti   už   označil   za   odporcov   okresný   súd   a aj krajský   súd, čo sa týka   petitu,   je   tento „na   str.   4   a 5.   mojej   ústavnej   sťažnosti   je   celkom   jasne a zrozumiteľne uvedené, a to v 4-och bodoch, že čoho sa v nej domáham“.

K požiadavke na predloženie splnomocnenia pre advokáta uviedol, že „Ja dobre viem, že ku každej ústavnej sťažnosti by mala byť pripojená plná moc... ale podľa mňa celkom   formálne   a zbytočné   právne   zastupovanie   pred   Ústavným   súdom   SR už v provpočiatočnom štádiu pred jej prijatím na konanie vo veci samej“. Podľa názoru sťažovateľa «pokiaľ to Ústavnému súdu SR nebude postačovať, potom nech mi advokáta... pridelí v súlade so zákonom „ex offo“ on sám».

Konkrétne sťažovateľ neuviedol, že žiada o ustanovenie právneho zástupcu, a ani nepredložil doklady podporujúce jeho prípadnú požiadavku v tomto smere (t. j. potvrdenia o jeho majetkových pomeroch). Uvedené potvrdzuje aj samotný obsah sťažnosti, v ktorej ešte pôvodne v bode 2) sťažovateľ uviedol: „Plnú moc na formálne kvalifikované právne zastúpenie ma pred Ústavným súdom SR predložím hneď, len čo bude táto moja sťažnosť po jej   predbežnom   prerokovaní   ním   prijatá   na   ďalšie   konanie   tak,   ako   to   ústavný   súd v mojich prípadoch bežne praktizuje v zmysle svojej v tomto ohľade ustálenej judikatúry.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pretože   sťažnosť   nespĺňala   zákonom   predpísané   náležitosti,   ústavný   súd   vyzval sťažovateľa   na   ich   doplnenie.   Ten   síce   v určenej   lehote   na   výzvu   ústavného   súdu zareagoval,   ale   ani   po   jeho   doplnení   sťažnosť   neobsahovala   zákonom   ustanovené náležitosti; sťažovateľ nepredložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, a ani o jeho ustanovenie zákonným spôsobom (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 Občianskeho súdneho poriadku) nepožiadal. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po jej odmietnutí sťažnosti   bolo už bez právneho dôvodu   zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.

Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ v danej veci nepreukázal ani vyčerpanie iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon (č. 80/1992 Zb. a od 1. apríla 2005 zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov)   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje;   ide   o sťažnosť   účastníka   súdneho   konania   na   prieťahy   v súdnom   konaní adresovanú predsedovi súdu. Uvedený nedostatok podľa konštantnej praxe ústavného súdu dostatočným na to, aby sťažnosť nebola prípustná (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Ústavný   súd   nepovažuje   za   vyčerpanie   tejto   možnosti   sťažovateľom   podanú   hromadnú a opakovanú   sťažnosť   z roku   2003   a 2004   bez   označenia   konaní,   v ktorých   namieta zbytočné prieťahy, ktorou sa sťažovateľ pokúsil napraviť uvedený nedostatok a na ktorú poukazoval v podanej sťažnosti. Využitie tohto účinného prostriedku nápravy voči postupu krajského súdu v odvolacích konaniach v predmetnej veci sťažovateľ už nepreukázal vôbec. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že sťažovateľ do 31. marca 2005 nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 200/02 podľa zákona č. 80/1992 Zb. alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predsedovi okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007