znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 128/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., H., zastúpeného advokátom PhDr. Mgr. P. R., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob 158/2012-136 z 3. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013 doručená sťažnosť M. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom PhDr. Mgr. P. R., PhD., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej len „krajský súd“) č. k. 41 Cob 158/2012-136 z 3. októbra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“ alebo napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že dvaja akcionári obchodnej spoločnosti A., a. s., (sťažovateľ a R. Š.) 27. júna 2012 doručili Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) podnet, v ktorom poukázali na to, že podľa nich došlo k zápisu nového predsedu   predstavenstva   do   obchodného   registra   v   rozpore   so zákonom   a   stanovami spoločnosti   a   požadovali,   aby   okresný   súd   vykonal   výmaz   takto   zapísaného   predsedu predstavenstva spoločnosti.

Okresný súd uznesením č. k. 6 Exre 23/2012-117 z 18. júla 2012 začal na podnet akcionárov konanie bez návrhu na dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri obchodnej   spoločnosti   A.,   a.   s.,   a   skutočným   stavom   podľa   §   200a   ods.   1,   2   a   5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Uznesením   č.   k.   6   Exre   23/2012-119   z   18.   júla   2012   (ďalej   len   „uznesenie o nevykonaní výmazu“) okresný súd rozhodol, že „výmaz údajov predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti A., a. s... JUDr. J. S... z obchodného registra nevykonáva“.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu o nevykonaní výmazu odvolanie, ktoré krajský súd napadnutým uznesením odmietol z dôvodu podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, t. j. z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným súd sa nekonalo o právach a povinnostiach sťažovateľa ako akcionára obchodnej spoločnosti A., a. s., a preto sťažovateľ v zmysle § 94 ods. 1 OSP nebol účastníkom tohto konania a podľa § 201 prvej vety OSP nebol oprávnený na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu o nevykonaní výmazu vydanému v tomto konaní okresného súdu.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie ním označeného základného a iného práva uznesením krajského súdu a v argumentácii uvádza: „Sťažovateľ zastáva právny názor, že podanie   podnetu   akcionárom   akciovej   spoločnosti   na   výmaz   zápisu   predsedu predstavenstva   akciovej   spoločnosti,   ku   ktorému   zápisu   došlo   na   základe   zjavného porušenia   zmluvných   a   zákonných   pravidiel   určených   pre   ustanovovanie   predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti, ako aj podanie odvolania takýmto akcionárom proti rozhodnutiu   súdu   o   nevykonaní   uvedeného   výmazu   je   záležitosťou   akcionára   akciovej spoločnosti,   ktorá   má   a   musí   byť   spravodlivo   prejednaná   súdom.   Výsledkom   takéhoto spravodlivého prejednania je v konečnom dôsledku rozhodnutie o občianskych právach Sťažovateľa,   predovšetkým   o   jeho   vlastníckom   práve,   pretože   nezákonne   ustanovený predseda predstavenstva akciovej spoločnosti rozhoduje svojimi právnymi úkonmi napokon aj o výške zisku pripadajúcom na každého akcionára akciovej spoločnosti a o hodnote akcií všetkých akcionárov akciovej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené Sťažovateľovi prislúcha právo, aby jeho záležitosť súdy prejednali   spravodlivo,   k   čomu   však   v   dôsledku   uznesenia   Krajského   súdu   v   Banskej Bystrici č. k. 41Cob 158/2012-136 z 3. 10. 2012 vôbec nedošlo...

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 158/2012-136 z 3. 10. 2012 odmietol odvolanie podané Sťažovateľom proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Exre/23/2012-119 z 18. 7. 2012 z dôvodu, že nebolo podané účastníkom konania, keďže išlo o konanie, ktoré začal súd bez návrhu, a Sťažovateľ podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici nemal v takomto konaní postavenie účastníka... Podľa   právneho   názoru   Sťažovateľa   sa   porušenia   Sťažovateľovho   práva na spravodlivé súdne konanie dopustil Krajský súd v Banskej Bystrici tým, že sa odmietol zaoberať dôvodmi uvedenými v odvolaní z 26. 7. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Exre/23/2012-119 z 18. 7. 2012 a zobrať ich do úvahy aspoň ako podnet   v rámci   konania   o   dosiahnutí   zhody   medzi   zápisom   v   obchodnom   registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   základné   právo sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a č. 36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej Bystrici č. k. 41Cob 158/2012-136 z 3. 10. 2012 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 158/2012-136 z 3. 10. 2012 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho   odvolanie   ako   podané   neoprávnenou   osobou   proti   uzneseniu   okresného   súdu o nevykonaní výmazu v konaní vedenom podľa § 200a ods. 1, 2 a 5 OSP.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako i práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   ústavný   súd   na   účely   posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

Sťažovateľ   v   argumentácii   nenamieta   záver   krajského   súdu,   že   sťažovateľ   nebol účastníkom   konania   vedeného   okresným   súdom   (začatého   bez   návrhu   len   na   základe podnetu sťažovateľa) o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri spoločnosti A., a. s., a skutočným stavom podľa § 200a ods. 1, 2 a 5 OSP.

Podstatou   argumentácie   sťažovateľa   je   tvrdenie,   že   napriek   neexistencii   jeho účastníctva sa krajský súd mal zaoberať vecnými dôvodmi jeho odvolania podaného proti uzneseniu, ktorým okresný súd ukončil predmetné konanie, a „zobrať ich do úvahy aspoň ako   podnet   v   rámci   konania   o   dosiahnutí   zhody   medzi   zápisom   v   obchodnom   registri a skutočným stavom...“.

Ústavnému súdu vzhľadom na obsah a dôvody napadnutého uznesenia krajského súdu prináležalo predbežne posúdiť predmetné uznesenie jedine s ohľadom na splnenie zákonných dôvodov na odmietnutie odvolania sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu ako podaného neoprávnenou osobou.

Argumentácia   sťažovateľa,   že   v   prípade   konania   o   zhodu   zápisu   v   obchodnom registri začatého bez návrhu (len z podnetu sťažovateľa), ktorého nie je účastníkom, malo byť   odvolanie   ním   podané   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   hodnotené   ako   podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, nie je logicky spôsobilá spochybniť   správnosť   záveru   krajského   súdu,   že   nebol   subjektom   oprávneným   podať odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu,   a   teda   správnosť   záveru   o   odmietnutí   ním podaného odvolania napadnutým rozhodnutím.

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   prieskumná   právomoc   krajského   súdu   ako odvolacieho   súdu   vo   vzťahu   k   prvostupňovým   rozhodnutiam   môže   byť   aj   v   konaní o dosiahnutie   zhody   medzi   zápisom   v   obchodnom   registri   a   skutočným   stavom   podľa § 200a   ods.   1,   2 a 5   OSP daná výlučne na základe   prípustného opravného prostriedku podaného   na   to   oprávneným   účastníkom   konania.   Vzhľadom   na   uvedené   argumentácia sťažovateľa o porušení ním označených práv krajským súdom v dôsledku nevyhodnotenia jeho vecných argumentov označených v jeho odvolaní opomína akýkoľvek ústavnoprávny rozmer.

Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanom prípade je vylúčená možnosť porušenia sťažovateľom označených práv uznesením krajského súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. februára 2013