znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 128/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   E.,   spol.   s   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 30. mája 2007 na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti Z., s. r. o., M. (ďalej len „žalovaná“), ktorým si uplatnil pohľadávku v sume 3 006 180 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za dielo. Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ uhradil súdny poplatok. Podaním z 15. augusta 2007 sťažovateľ navrhol zmenu petitu tak, že z dôvodu čiastočnej úhrady ceny za dielo si uplatňuje pohľadávku len v sume 1 537 650 Sk.

Z dôvodu nevydania platobného rozkazu sťažovateľ listom z 28. novembra 2007 požiadal   okresný   súd   o   zdôvodnenie   zdĺhavého postupu   tohto   súdu   v   predmetnej   veci. K sťažnosti na prieťahy podanej predsedovi Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sa listom z 15. januára 2008 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá v odpovedi uviedla, že sa za vzniknuté prieťahy ospravedlňuje a prisľúbila nápravu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že uznesením z 8. apríla 2010 bol v uvedenom konaní na návrh žalovanej ustanovený znalec z odboru   stavebníctva, odvetvia   pozemné stavby, ktorého úlohou bolo odpovedať na otázky týkajúce sa stavebnej pripravenosti žalovanej, rozsahu   uskutočnených   prác   sťažovateľom   a   prevedenia   diela   z   časového   hľadiska. Znalecký posudok č. 14/10 bol vypracovaný 13. júna 2010 a žalovaná ho pripomienkovala podaním   doručeným   okresnému   súdu   23.   novembra   2010.   Žalovaná   následne   vzniesla námietku   zaujatosti   voči   súdnemu   znalcovi,   o   ktorej   okresný   súd   rozhodol   uznesením z 29. júla 2011 tak,   že   znalca zo   znaleckých   úkonov   nevylúčil. Krajský   súd   uznesením z 3. októbra 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu z 29. júla 2011.

Prípisom   z   29.   novembra   2011   okresný   súd   predvolal   sťažovateľa   na   ohliadku miesta,   ktorá   sa   mala   uskutočniť   15.   decembra   2011.   Uvedená   ohliadka   bola   zrušená z dôvodu   práceneschopnosti   právneho   zástupcu   žalovanej.   Ani   ohliadka   nariadená na 12. január 2012 sa   neuskutočnila z dôvodu   plánovanej dovolenky právneho zástupcu žalovanej. Poslednú ohliadku miesta okresný súd podľa sťažovateľa nariadil na 2. február 2012.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   poukázal   na   počet   pojednávaní   nariadených   v   jeho právnej   veci   (17),   z   ktorých   sa   tri   pojednávania   neuskutočnili   z   dôvodu   pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalovanej alebo z dôvodu kolízie pojednávaní.

Poukazujúc   na   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu   aplikovanú   pri   posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade nejde   o   zložité   konanie,   keďže „do   úvahy   prichádza   predovšetkým   použitie   ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o zaplatenie odmeny za zhotovenie diela podľa zmluvy o dielo. Po skutkovej stránke je v konaní potrebné na základe tvrdení strán sporu najmä   ustáliť   či   bolo   zo   strany   zhotoviteľa   dielo   riadne   a   včas   zhotovené,   čiže   ide predovšetkým o odbornú otázku, ktorej posúdenie bolo úlohou znalca. Sťažovateľ má za to, že okolnosti v predmetnej veci sú jednoznačné, teda po skutkovej ani právnej stránke sa vec nevyznačuje neobvyklou zložitosťou.“.

Pokiaľ   ide   o   posúdenie   správania   účastníka   konania,   sťažovateľ   uviedol,   že „žiadnym   svojim   chovaním   a   úkonom   nezapríčinil,   že   predmetné   konanie   trvá   už   56 mesiacov,   naopak   na   pojednávaniach   sa   riadne   zúčastňoval   a   plnil   si   svoje   procesné povinnosti.“.

Podľa sťažovateľa jediným dôvodom spôsobujúcim prieťahy v napadnutom konaní je postup   okresného   súdu,   ktorý   sa „vyznačuje   jednak   nečinnosťou   a   jednak   nesprávnou činnosťou, ktorá nesmeruje k ochrane tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd, aby o jeho veci rozhodol.

Ustanovený   súdny   znalec   Prof.   Ing.   J.   Z.,   Dr.Sc.   sa   dôkladne   pre   zabezpečenie podkladov   pre   vyhotovenie   znaleckého   posudku   oboznámil   so   stavbou   a   vykonal   jej ohliadku a zistil rozsah prevedenia diela zo strany sťažovateľa. Ani zo strany Okresného súdu Senica, ani nadriadeného Krajského súdu v Trnave nebola konštatovaná zaujatosť súdneho znalca.

V štádiu po vykonaní znaleckého posudku a v čase, keď predmetné konanie trvalo už 54 mesiacov, Okresný súd Senica nariadil ohliadku stavby. Vykonanie takéhoto dôkazu a takýto postup súd sa javí ako absolútne neúčelný a spôsobujúci neodôvodnené prieťahy v konaní. Nakoľko posúdenie rozsahu zhotovenia diela je otázkou výsostne odbornou, teda spadajúcou do činnosti znalca, je ohliadka stavby vykonávaná samotným sudcom zbytočná, nakoľko sám nemá spôsobilosť vyjadriť sa k otázke z oblasti stavebníctva. Navyše, súd nariadil vykonanie tohto dôkazu až po 54 mesiacoch od začatia konania. Jedná sa o dôkaz, ktorého vykonanie je v plnej kompetencii súdu a nie je nutná súčinnosť tretích osôb, a tak mal súd možnosť dôkaz ohliadkou vykonať v počiatku súdneho konania, a predovšetkým pred vykonaním dôkazu znaleckým posudkom. Vykonanie dôkazu ohliadkou prichádza do úvahy   spravidla   tam,   kde   je   nevyhnutné   pred   podaním   znaleckého   posudku,   aby   súd ozrejmil za prítomnosti znalca skutkové okolnosti danej veci, resp. aby umožnil znalcovi vykonať potrebné úkony na ustálenie skutkového stavu, resp. skutkových tvrdení účastníkov konania,   (porovnaj   J.   Krajčo   a   kol.,   Občiansky   súdny   poriadok,   komentár,   I.   diel,   V. aktualizované vydanie, 2010, EUROUNION, str. 521).“.

Sťažovateľ   ďalej   namietal,   že   napadnuté   konanie od   podania   návrhu   na   vydanie platobného rozkazu právnym predchodcom sťažovateľa trvá neprimerane dlho, t. j. viac ako 56 mesiacov, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 32/2008 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom je namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 32/2008.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS   7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa a rozhodovaní o nej vychádzal zo sťažnosti, jej príloh, ako aj zo súdneho spisu v predmetnej veci.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal v predmetnom konaní dve sťažnosti na prieťahy. Na prvú z nich predsedníčka   okresného súdu odpovedala podaním sp. zn. Spr. 1503/08 z 15. januára 2008, v ktorom mu oznámila, že jeho sťažnosť považuje za opodstatnenú, za vzniknutý prieťah sa ospravedlňuje a vec bude sledovať, aby v konaní ďalej k prieťahom nedochádzalo.

Okresný súd na v poradí druhú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní odpovedal podaním sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012, v ktorom uviedol: «V horeuvedenej veci Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená. Ako vyplýva z chronológie procesných úkonov, tieto boli vykonávané priebežne, bez prieťahov. Ďalšia   časť   Vášho   podania   v   ktorej   uvádzate   Váš   subjektívny   názor   na   spôsob vedenia konania nemôže byť posudzovaná ako sťažnosť v zmysle z. č.757/2004 Z. z. Dňa 22. 2. 2008 bola vec prevedená do odd. „Cb“ z odd. Rob. V ten istý deň bolo vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu a čiastočne konanie zastavil, a bolo vytýčené pojednávanie na 19. 3. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na 23. 4. 2008 za účelom doloženia listinných dôkazov, ktoré bolo zase odročené na 2. 6. 2008. Pojednávanie bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   zistenia   adresy   svedka   a   výsluchu   navrhnutých svedkov s výhradou ďalších dôkazov, 10. 6. 2008 Váš právny zástupca oznámil adresy svedkov a zároveň požiadal súd, aby nebolo vytýčené pojednávanie do 15. 9. 2008. Súd zisťoval ďalej adresy svedkov a žiadal správy, ktoré boli urgované 15. 8. 2008 a 19. 9. 2008. Dňa 1. 10. 2008 opäť žiadal Váš právny zástupca nevytyčovať pojednávanie v období od 23. 10. 2008 do 10. 11. 2008 z dôvodu plánovanej dovolenky. Dňa 6. 10. 2008 bol určený termín pojednávania na 24. 11. 2008, ktoré bolo odročené na 20. 1. 2009 za účelom výsluchu ďalších navrhnutých svedkov a výsluchu konateľa žalovaného. Z dôvodu Vašej práceneschopnosti bol termín pojednávania zrušený s tým, že právny zástupca bol vyzvaný na oznámenie skončenia PN. Túto povinnosť si právny zástupca splnil a dňa 19. 1. 2009 súdu   oznámil,   že   ste   práceschopný   od   15.   2.   2009.   Dňa   22.   1.   2009   bolo   vytýčené pojednávanie na 23. 2. 2009, ktoré muselo byť odročené z dôvodu Vašej neprítomnosti, keďže ste museli prerušiť cestu kvôli dopravnej nehode. Ďalšie pojednávanie bolo určené dňa 4. 3. 2009 na 6. 4. 2009, ktoré po výsluchu účastníkov a svedkov bolo odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania, ktoré vyplynulo z pojednávania. Po doručení žiadaných listín bolo dňa 25. 6. 2009 vytýčené pojednávanie na 7. 9. 2009, ktoré bolo odročené na 7. 10. 2009 za účelom predvolania ďalších svedkov a listinných dôkazov. Na pojednávaní dňa 7. 10. 2009 po vykonaní úkonov podľa ods. 1 § 118 O. s. p. boli poučení účastníci v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. o tom, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov   je   možné   považovať   za   zhodné,   a   ktoré   právne   významné   skutkové   zistenia zostali sporné. Po výsluchu účastníkov a svedkov súd pojednávanie odročil na 4. 11. 2009 s tým,   že   bude   volaní   ďalší   navrhnutí   svedkovia,   žalovaný   bude   vyzvaný   na   zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Procesné úkony boli realizované, pojednávanie bolo odročené na neurčilo s tým, že budú vyžiadané ďalšie konkrétne uvedené listinné dôkazy, ktoré boli sčasti doručené dňa 30. 12. 2009, ďalšie boli urgované dňa 14. 1. 2010. Dňa 22. 1. 2010 Váš právny zástupca podal žiadosť, aby nebolo vytýčené pojednávané v období od 20. 2. 2010 – 27. 2. 2010 a od 15. 3. do 28. 3. 2010 z dôvodu plánovanej dovolenky. Z toho dôvodu   bol   dňa   28.   2.   2010   vytýčený   termín   pojednávania   na   7.   4.   2010,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito   za   účelom   ustanovenia   znalca   z   odboru   stavebníctva.   Spis   bol znalcovi zaslaný dňa 22. 4. 2010. Znalecký posudok bol doručený na súd dňa 15. 6. 2010 a dňa 23. 6. 2010 bol doručený Vášmu právnemu zástupcovi. Dňa 13. 7. 2010 bol určený termín pojednávania na 13. 9. 2010. Vzhľadom k tomu, že sa nedostavili účastníci konania, ktorí sa   ospravedlnili,   bolo pojednávanie odročené   na   20.   10.   2010,   na ktoré sa opäť nedostavili účastníci ani právni zástupcovia. Pojednávanie bolo odročené na 24. 11. 2010, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Po doložení dokladov bolo dňa 1. 3. 2011 vytýčené pojednávanie na 20. 4. 2011, ktorý termín bol zrušený na žiadosť právneho zástupcu odporcu a určený nový termín na 18. 5. 2011. Po vykonanom dokazovaní bolo pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom k vznesenej a doplnenej námietke zaujatosti znalca. Po doručení vyjadrenia znalca dňa 21. 6. 2011 súd uznesením zo dňa 29. 7. 2011 rozhodol, že súdny znalec Prof. Ing. J. Z.. DrSc. nie je vylúčený zo znaleckých úkonov v predmetnej veci. Dňa 23. 8. 2011 bol určený termín ohliadky, ktorý bol zrušený z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu zo dňa 29. 7. 2011. Spis bol dňa 16. 9. 2011 predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, spis bol doručený na tunajší súd dňa 4. 11. 2011. Dňa 28. 11. 2011 bol určený termín ohliadky na 15. 12. 2011 na mieste samom. Z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu JUDr. S., bol termín zrušený, nový termín ohliadky bol stanovený na 12. 1. 2012. Aj tento termín bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia odporcu a bol určený nový termín ohliadky na 2. 2. 2012, kedy bola ohliadka vykonaná.»

Uvedený   predsedníčkou   okresného   súdu   popísaný   priebeh   konania   zodpovedá zisteniam ústavného súdu zo spisu v tejto veci o stave procesných úkonov vykonaných okresným súdom.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Podľa zistenia ústavného súdu predmetnú vec nemožno hodnotiť ako právne zložitú. Konkrétne   okolnosti   uvedeného   prípadu   však   svedčia   o   určitej   skutkovej   –   faktickej zložitosti veci, podmienenej najmä tým, že v predmetnej veci je potrebné zistiť kvalitu vykonaného   diela,   resp.   existenciu   prípadných   vád   diela,   čas   jeho   odovzdania,   čo   si vyžiadalo   rozsiahlejšie   dokazovanie   výsluchom   viacerých   svedkov,   ktorých   účasť na pojednávaní bolo potrebné zabezpečiť. Pri riešení merita veci bolo potrebné zabezpečiť aj   nepriame   listinné   dôkazy   o   rozsahu   a   povahe   prác,   ktoré   žalovaný   v   rámci   svojho zmluvného   záväzku   pre   sťažovateľa   vykonával,   okresný   súd   sa   musí   vysporiadať   aj s otázkou kvality vykonaného diela a existencie jeho prípadných vád, čo si vyžaduje aj vykonanie znaleckého dokazovania, a pre prípad nesúhlasu niektorého z účastníkov konania s   jeho   výsledkami   je   potrebné   zvážiť   aj   možnosť   nariadenia   kontrolného   znaleckého dokazovania.   Uvedená   skutková   zložitosť   veci   má samozrejme vplyv na celkovú   dĺžku predmetného konania.

Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že aj správanie účastníkov konania v priebehu   preskúmavaného   konania,   ktorým   plne   realizovali,   resp.   využívali   svoje procesné práva, prispelo k spomaleniu postupu okresného súdu.

S ohľadom na uvedené tvrdenie ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ ako žalobca podaním doručeným okresnému súdu 23. júna 2008 požiadal o nenariaďovanie pojednávania   v   čase   od   3.   septembra   2008   do   15.   septembra   2008   z   dôvodu   účasti na plánovanej   dovolenke   v   zahraničí,   o   nenariaďovanie   pojednávania   v   období od 23. októbra   2008   do   10.   novembra   2008   z   toho   istého   dôvodu   požiadal   aj podaním doručeným   okresnému   súdu   1.   októbra   2008,   podaním   z   29.   decembra   2008   požiadal sťažovateľ zo zdravotných dôvodov o odročenie pojednávania nariadeného na 20. január 2009 a jeho nariadenie až po 15. februári 2009, pojednávanie konané 23. februára 2009 bolo zrušené pre neúčasť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu z dôvodu dopravnej nehody, podaním doručeným 22. januára 2010 sťažovateľ požiadal o nenariaďovanie pojednávaní v období   od   20.   do   27.   februára   2010   a   od   15.   do   28.   marca   2010   z   dôvodu   účasti na plánovaných dovolenkách.

Rovnako druhý účastník tohto konania žalovaný využíval svoje procesné práva, keď podaním   z   10.   septembra   2010   právny   zástupca   žalovaného   zo   zdravotných   dôvodov požiadal   o   odročenie   pojednávania   nariadeného   na   13.   september   2010,   podaním doručeným   20.   októbra   2010   požiadal   žalovaný   o   odročenie   pojednávania   nariadeného na 24. október 2010 zo zdravotných dôvodov, podaním z 1. marca 2011 požiadal právny zástupca   žalovaného   o   odročenie   pojednávania   nariadeného   na   2.   marec   2010 zo zdravotných dôvodov, podaním doručeným 15. apríla 2010 právny zástupca požiadal o odročenie   pojednávania   nariadeného   na 20.   apríl   2010   z dôvodu   kolízie   pojednávaní, na pojednávaní   uskutočnenom   18.   mája   2010   právny   zástupca   žalovaného   vzniesol námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi, proti uzneseniu okresného súdu z 29. júla 2011   o nevylúčení   znalca   z   predmetného   konania   podal   22.   augusta   2011   žalovaný odvolanie, právny zástupca žalovaného podaním z 8. decembra 2011 ospravedlnil svoju neúčasť na ohliadke nariadenej na 15. december 2011 zo zdravotných dôvodov, podaním doručeným 29. decembra 2011 žalovaný požiadal o preloženie ohliadky z 12. januára 2012 z dôvodu plánovanej dovolenky mimo územia Slovenskej republiky, podaním doručeným 1. februára 2012 vzniesol právny zástupca žalovaného námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje na   svoju   judikatúru,   v   rámci   ktorej   už vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takom prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99).

Vzhľadom   na   už   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   k   predĺženiu   konania v predmetnej veci prispelo aj obdobie, v ktorom okresný súd nemohol konať z dôvodu rešpektovania   procesných   práv   jednotlivých   účastníkov   konania,   resp.   ktoré   potreboval na vydanie   rozhodnutia   o   ich   procesných   úkonoch,   resp.   na   vykonanie   úkonov   s   nimi súvisiacich,   avšak   zodpovednosť   za   toto   predĺženie   nemožno   pripočítať   na   ťarchu okresného súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   okresný   súd   svojím   postupom   v   preskúmavanom konaní   smeroval   k   odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa   spôsobom   zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu (zložitosť veci, správanie účastníkov konania) a jeho postup nemožno označiť za neefektívny. V záujme urýchlenia predmetného konania okresný súd využíval všetky spôsoby, resp. formy komunikácie s účastníkmi konania, ako aj s osobami zúčastnenými   na   konaní   a   stav   predmetného   konania   je   poznačený   predovšetkým uplatňovaním   procesných   práv   účastníkmi   konania,   ktoré   je   okresný   súd   povinný rešpektovať,   avšak   nie   vždy   tieto   práva,   resp.   ich   uplatnenie   prispievajú   k   urýchleniu konania. Samotná dĺžka trvania predmetného konania nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv.

V   súvislosti   s   námietkami   sťažovateľa   týkajúcimi   sa   nariadenia   ohliadky nehnuteľnosti okresným súdom ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už uviedol, že nemôže stanovovať namiesto okresného súdu optimálny postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu akceptovateľné   z   pohľadu   ústavou   garantovaného   práva   sťažovateľa   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov,   teda   či   postup   okresného   súdu   nebol   v   tomto   smere   zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (m. m. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).

Berúc do úvahy uvedené zistenia ústavný súd rovnako ako predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. Spr. 1504/12 z 13. februára 2012 nepovažoval   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by   mohol   byť   východiskom na vyvodenie   záveru   o   príčinnej   súvislosti   s   možným   porušením   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012