znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 128/08-13  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2008 doručená sťažnosť M. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor”) postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 10. marca 2005 okresnému súdu návrh na vydanie   platobného   rozkazu,   ktorým   sa   domáhal   zaplatenia   sumy   71   173,83   Sk s príslušenstvom proti žalovanému v I. rade – K. p., a. s., Bratislava (ďalej len „žalovaný v I. rade“), a proti žalovanému v II. rade – J. R., B. (ďalej len „žalovaný v II. rade“).

Okresný súd vydal 3. mája 2005 v tejto veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v I. rade v stanovenej lehote odpor, ktorý bol 29. júla 2005 zaslaný okresným súdom   sťažovateľovi   na   vyjadrenie.   Sťažovateľ   sa   k odporu   vyjadril   9.   augusta   2005. Keďže   okresný   súd   od   tohto   dátumu   v uvedenej   veci   ďalej   nekonal,   podal   sťažovateľ 20. apríla 2007 a 21. septembra 2007 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd   reagoval   10.   októbra   2007   nariadením   termínu   pojednávania,   ktorý   však   bol 14. novembra   2007   zrušený.   Sťažovateľ   opäť   13.   februára   2008   požiadal   okresný   súd o nariadenie termínu pojednávania, pričom 14. februára 2008 podal sťažnosť predsedníčke okresného   súdu   na   prieťahy   v konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi z 22. februára   2008   skonštatovala,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   dôvodná,   a sťažovateľovi oznámila, že 13. februára 2008 okresný súd nariadil v tejto veci termín pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 9 C 188/2005 dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

V rámci odôvodnenia   sťažnosti   sťažovateľ   ďalej uviedol: „Vzhľadom   na fakt,   že Okresný   súd   Bratislava   I.   v danej   veci   už   viac   ako   tri   roky   nekoná   a ani   nevytýčil   do dnešného dňa termín pojednávania, ktoré by sa v skutočnosti aj uskutočnilo, máme za to, že uvedený súd porušuje čl. 6, ods. 1 Dohovoru a čl. 48 Ústavy SR, ktorý zaručuje každému prejednanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/2005 porušené, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk a náhradu   trov   konania v   sume 9 067 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   10.   marca   2005   podal okresnému   súdu   návrh,   v ktorom   žiadal platobným   rozkazom   uložiť   žalovaným v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 71 173,83 Sk s úrokom z omeškania s odôvodnením, že žalovaný v II. rade pri dopravnej nehode 29. novembra 2004 spôsobil sťažovateľovi   škodu   prevádzkou   motorového   vozidla,   na   ktoré   mal   uzavreté   povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v I. rade. Návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 1 Ro 730/05.

Dňa 3. mája 2005 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporca v I. rade 26. mája 2005 podal odpor. Okresný súd uznesením 2. júna 2005 vyzval odporcu v I. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor, ktorý odporca v I. rade 27. júna 2005 zaplatil. Návrh sťažovateľa bol 26. júla 2005 prevedený do registra C a zaevidovaný pod sp. zn. 9 C 188/2005. Dňa 29. júla 2005 bol odpor doručený sťažovateľovi na vyjadrenie, ktorý sa k nemu vyjadril 9. augusta 2005. Sťažovateľ 20. apríla 2007 a 21. septembra 2007 podal okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd 10. októbra 2007   nariadil   termín   pojednávania,   ktorý   však   bol   14.   novembra   2007   zrušený.   Dňa 10. októbra 2007 požiadal okresný súd žalovaného v I. rade o zaslanie kópie spisu poistnej udalosti, ktorú žalovaný v I. rade doručil okresnému súdu 25. októbra 2007. Okresný súd 13. februára 2008 nariadil termín pojednávania.

Z vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľa   vyplýva,   že v období od 29. júla 2005 do 10. októbra 2007 a od 10. októbra 2007 do 13. februára 2008 okresný súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, čo možno považovať za prieťah v konaní, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku okresného súdu. Zároveň predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi oznámila, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby vo veci konali tak, aby k prieťahom zo strany súdu nedochádzalo.

Na základe týchto zistení ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pred tým, než sa obrátil na ústavný súd, podal sťažnosť na prieťahy v konaní, čím využil právny prostriedok nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde.   Na   sťažnosť   zo 14.   februára   2007 odpovedala predsedníčka okresného súdu 22. februára 2007. Sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu podľa čl. 127 ústavy z 19. marca 2008 bola ústavnému súdu bola doručená 25. marca 2008.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený   podľa   osobitných   prostriedkov.   Podľa   §   53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde ústavný   súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len „zákon o súdoch“) považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenie protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   25.   marca   2008,   posúdil   ústavný   súd   podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať,   ak   by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred ústavným súdom.

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008