znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 127/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 86/2007, sp. zn. 22 C 123/2007, sp. zn. 12 C 55/2007, sp. zn. 18 C 71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 9. októbra 2009 doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod   sp. zn. 24 C 86/2007,   sp. zn. 22 C 123/2007, sp. zn. 12 C 55/2007,   sp. zn. 18 C 71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007.

2. Sťažovateľ vo svojej   sťažnosti   uvádza, že v uvedených konaniach sa domáha priznania   práv   vyplývajúcich   z   ustanovení   garantujúcich   ochranu   osobnosti.   Jednotlivé návrhy na začatie konania boli podané v roku 2007.

3. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súdu v predmetných konaniach, 11. februára 2008 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu odpovedala zvlášť samostatným listom ku každému zo sťažovateľom označených konaní (všetky odpovede sú datované dňom 21. februára 2008 a vedené pod č. 2038/2008).

4. Zo spisového materiálu   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 24   C   86/2007   predsedníčka   okresného   súdu   zistila,   že   návrh   na   začatie   konania   bol doručený 2. apríla 2007 miestne nepríslušnému Okresnému súdu Nitra. Predmetná vec bola postúpená okresnému súdu 11. mája 2007. Dňa 2. augusta 2007 okresný súd uznesením č. k. 24 C 86/2007-18 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania. Dňa 16. augusta 2007 doručil sťažovateľ opravený návrh.

Predsedníčka okresného súdu k tomuto konaniu ďalej konštatuje, že od uznesenia o odstránení nedostatkov návrhu, t. j. od 2. augusta 2007, súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon a sťažnosť je dôvodná.

5. Ku konaniu vedenému pod sp. zn. 22 C 123/2007 predsedníčka okresného súdu uvádza, že 9. augusta 2007 bol súdu doručený návrh na začatie konania. V období od doručenia návrhu až do vyhotovenia písomného stanoviska predsedníčky   nebol vo veci vykonaný   žiaden   procesný   úkon.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   je   podľa   vyjadrenia predsedníčky sťažnosť dôvodná.  

6. Z ďalšej odpovede na sťažnosť vyplýva, že návrh na začatie konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 55/2007 bol doručený súdu 9. augusta 2007. Od podania návrhu nebol vo veci uskutočnený žiaden procesný úkon. Predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú.

7. Návrh na začatie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 71/2007 bol doručený okresnému   súdu   22.   októbra   2007.   Okresný   súd   7.   novembra   2007   postúpil   vec   na prerokovanie Okresnému súdu Trnava z dôvodu miestnej príslušnosti. V čase vyhotovenia odpovede   na   sťažnosť,   t.   j.   k   21.   februáru   2008,   nebolo   oznámenie   o   postúpení   veci vypravené   zo   spisovej   kancelárie.   V   predmetnej   veci   nebol   uskutočnený   žiaden   iný procesný úkon. V zmysle stanoviska predsedníčky okresného súdu sťažnosť bola podaná dôvodne.  

8.   Predsedníčka   okresného   súdu   rovnako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 14   C   150/2007   konštatovala,   že   sťažnosť   je   dôvodná.   Návrh   na   začatie   konania   bol doručený okresnému súdu 22. októbra 2007 a od podania návrhu nebol v predmetnej veci uskutočnený žiaden procesný úkon.

9. Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené odpovede predsedníčky okresného súdu, v predloženej sťažnosti ďalej uvádza, že napriek konštatovaniu, že v každom z namietaných konaní došlo k prieťahom v konaní, nenastal v označených veciach žiaden posun.  

10.   Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach vedených   na   okresnom súde sp. zn. 22 C 123/2007, sp. zn. 12 C 55/2007,   sp. zn. 18 C 71/2007, spis. zn. 24 C 86/2007 a spis. zn. 14 C 150/2007 s tým, aby sa   zároveň   okresnému   súdu   prikázalo   v   označených   veciach   konať   bez   zbytočných prieťahov. Napokon sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 €.

11. V závere sťažovateľ s poukazom na svoje majetkové pomery žiada, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.  

12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.  

13.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   v   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánom   štátu   (súdu)   nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   rozhodnutím   a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť   by   mohol   posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo IV. ÚS 136/05).

16. Ústavný súd ďalej dodáva, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

17. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

18. Ústavný súd posudzoval každé sťažovateľom označené konanie vo vzťahu k možnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov samostatne. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu judikatúru konštatujúc, že konanie vedené pod sp. zn. 24 C 86/2007 prebieha od 2. apríla 2007, konanie vedené pod sp. zn. 22 C 123/2007 a sp. zn. 12 C 55/2007 od 9. augusta 2007, a konanie vedené pod sp. zn. 18 C 71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007 od 22. októbra 2007,   pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola doručená ústavnému súdu 9. októbra 2009. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa. Prieťahy v konaní ešte totiž nenadobudli   ústavnoprávny   rozmer   nevyhnutne   potrebný   pre   možný   zásah   zo   strany ústavného súdu.

19.   Súčasne ústavný súd poukazuje na skutočnosť,   že dĺžka   konania, ktoré   bolo začaté ako prvé a je vedené pod sp. zn. 24 C 86/2007, je ovplyvnená aj samotným konaním sťažovateľa.   Sťažovateľ   podal   návrh   na   mieste   nepríslušný   súd   a   navyše   okresný   súd, ktorému bola vec postúpená, bol nútený vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu   na   začatie   konania.   Obdobne   aj   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   71/2007 sťažovateľ sám svojím konaním, konkrétne podaním návrhu na miestne nepríslušný súd, zapríčinil predĺženie súdneho konania.

20. Prihliadajúc na to, že sťažovateľ nie je v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku   na   ochranu ústavných práv, ústavný súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý mu bol zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

23. Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,   ak   okresný   súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľ opätovne v tej istej veci podal sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010