znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 127/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť C. M., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 18 C 691/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2007 doručená sťažnosť C. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn.   18   C 691/2002.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností vyplynulo, že sťažovateľka podala návrh na začatie konania 2. augusta 2002. Konanie je vedené pod sp. zn. 18 C 691/2002 okresným súdom. Predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľka na prieťahy v konaní okresného súdu upozorňovala, a to naposledy písomne 12. februára 2007 a 26. marca 2007.

„V predmetnej   veci   okresný   súd   od   pojednávania   dňa   16.   12.   2005   nevykonal v priebehu   konania   žiadny   efektívny   úkon   smerujúci   k rozhodnutiu   vo   veci   samej. Opakované   ustanovenie   znalca   v neprimerane   dlhých   časových   intervaloch,   naviac,   ak tento nebol ustanovený na zodpovedanie odborných otázok, ale na zistenie skutkového stavu vo veci,   za   efektívne   úkony   považovať   nemožno.   Okresný   súd   vo   veci   nekonal   riadne a rýchlo, ale pomaly a zdĺhavo so zbytočnými prieťahmi.“

Na základe uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že bolo porušené jej základné právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov a rovnako jej   základné právo   na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   691/2002,   prikázal, aby okresný súd bezodkladne konal a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú   súvislosť   (príčinná   súvislosť)   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto   odmietne   (mutatis   mutandis   I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Zo   sťažnosti   a   z predloženého   spisu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   nečinnosť okresného súdu v konaní sp. zn. 18 C 691/2002 bola len v období medzi 25. májom 2006 a 19.   februárom   2007   z dôvodov   zmien   v rozvrhu   práce   na   tomto   súde.   Ústavný   súd v zmysle svojej   konštantnej judikatúry považuje tento postup súdu   za prieťah v konaní, ktorým ale nie je porušené právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 32/97, I. ÚS 120/07).

V prípade   sťažnosti   C.   M.   súd   zistil,   že   takáto   príčinná   súvislosť   neexistuje, to znamená, že namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených navrhovateľom a teda doterajšia dĺžka konania, s prihliadnutím na charakter súdneho sporu, nepredstavovala takú intenzitu, ktorá by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 ústavy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podnet   navrhovateľa   podľa   ustanovenia   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007