znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 126/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., I., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2012   doručená   sťažnosť   E.   H.,   I.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005.

Zo   sťažnosti   a   z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   žalobou podanou   okresnému   súdu   domáhala   zaplatenia   4 547,53   €   s   prísl.   proti   obchodnej spoločnosti S. a. s. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 22. 03. 2005 uznesením č. 3 K 223/2004 konkurz na majetok úpadcu: S. a. s. Daný spor pred OS Bratislava III ale aktuálne nie je vedený len voči subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz a voči ktorému musí byť konanie na úrovni OS Ba III prerušené (teda voči S. a. s.), ale   aj   voči   žalovanému   v druhom   rade   (L.).   Žalobkyňa   E.   H.   totiž   osobitným   podaním z 13. 07. 2007 svoju žalobu rozšírila čo do okruhu žalovaných a upravila petit...

E. H. ako žalobkyňa vidí možnosť dosiahnutia jej nároku v späťvzatí žaloby voči S. a. s. Tým pominie dôvod, ktorý ex lege bráni ďalšiemu konaniu pred všeobecným súdom a v procese sa bude môcť samostatne postupovať už len voči spoločnosti L., a. s. Na okraj podotýkame,   že   také   zastavenie   konania   nezavinila   žalobkyňa,   ale   žalobu   zobrala   späť len kvôli vyhláseniu konkurzu na túto obchodnú spoločnosť. Pani E. H. (v intenciách § 96 OSP) ako žalobkyňa reálne vzala preto svojím podaním z 12. 04. 2011 svoj návrh voči žalovanému v prvom rade – S. a. s... späť...

Treba teda poukázať na tie aspekty rozhodovania OS Ba III v danej sťažovateľkinej kauze, ktoré podľa nás viedli k odmietnutiu práva na súdnu ochranu a porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces v ňou iniciovanom súdnom spore. Tento, stav trval od mája   2011   do   novembra   2012.   Je   legitímne   daná   možnosť   predložiť   túto   ústavnú sťažnosť...

uznesenie OS BA III č. 23 Cb 13/205 z 14. 11. 2012 ešte nie je právoplatné a podľa našich skúseností sa dá anticipovať, že istotne ho opravným prostriedkom napadne a. s. L. Stav právnej neistoty trvá.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 23 Cb 13/2005 porušil právo E. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Sťažovateľke   E.   H.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 700,- €   (slovom   sedemsto   EUR),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľke E. H. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedeného... vo V., a. s. B.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti žalovanému obchodnej spoločnosti S. a. s. z 12. apríla 2011 rozhodol až 14. novembra 2012.

Sťažovateľka   sa   už   raz   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   27.   júna   2011 domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005. Sťažnosť odôvodnila okrem iného tým, že okresný súd o   jej   návrhu   na   zastavenie   konania   proti   odporcovi   obchodnej   spoločnosti   S.   a. s., z 12. apríla   2011   a   o   jej   návrhu   zo   16.   júla 2007,   aby   okresný   súd   pripustil   na strane odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, do podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 408/2011-17 z 22. septembra 2011 sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti z dôvodu, že v konaní na okresnom súde nemôže dochádzať k prieťahom v konaní, keďže konanie je z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu – odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. prerušené.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 23 Cb 13/2005 ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa návrhom   doručeným   okresnému   súdu   1.   decembra   2004   domáhala,   aby   okresný súd zaviazal odporcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zaplatiť sťažovateľke 4 547,53 € s prísl. Okresný   súd   vo   veci   vydal   3.   decembra   2004   platobný   rozkaz,   proti ktorému   podal 22. decembra 2004 odporca obchodná spoločnosť S. a. s. odpor. Krajský súd v Bratislave uznesením   sp.   zn.   3   K   223/2004   z   22.   marca   2005,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 22. marca   2005,   vyhlásil   na   majetok   odporcu   obchodnej   spoločnosti   S.   a.   s.   konkurz. Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   23   Cb   13/2005   zo 4.   mája   2005   konanie   z   dôvodu vyhláseného   konkurzu   prerušil.   Návrhom   zo   16.   júla   2007   sťažovateľka   navrhla, aby okresný súd pripustil na strane odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako   odporcu   v   2.   rade.   Dňa   12.   apríla   2011   sťažovateľka   vzala   návrh   proti   odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. späť a navrhla konanie proti nemu zastaviť. Okresný súd uznesením sp. zn. 23 Cb 13/2005 zo 14. novembra 2012 pripustil, aby do konania na strane odporcu   ako   odporca   v 2. rade vstúpila   obchodná   spoločnosť   L.   a.   s.   a   konanie   proti JUDr. J. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti S. a. s. zastavil.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom   na   skutočnosť,   že   celková   doba   konania   pred   súdom,   ako   aj   postup zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a   tým ani porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“   (II.   ÚS   109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti   sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu   porušenia   označeného   základného   práva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Po   preskúmaní   postupu   okresného   súdu   v   danej   veci   ústavný   súd   konštatuje, že okresný súd pochybil, keď o návrhu sťažovateľky na zastavenie konania proti odporcovi obchodnej spoločnosti S. a. s. a o návrhu sťažovateľky, aby okresný súd pripustil na strane odporcu vstup do konania obchodnej spoločnosti L. a. s. ako odporcu v 2. rade, nerozhodol z   dôvodov,   že   konanie   je pre prebiehajúci   konkurz   na   majetok   odporcu   obchodnej spoločnosti S. a. s. prerušené, následne však napriek tomu, že konkurz na majetok úpadcu obchodnej   spoločnosti   S.   a. s.   stále   prebieha,   uznesením   sp.   zn.   23 Cb 13/2005 zo 14. novembra   2012   konanie   proti   odporcovi   obchodnej   spoločnosti   S.   a.   s.   zastavil a pripustil do konania na strane odporcu vstup L. a. s. ako odporcu v 2. rade. Nečinnosť okresného   súdu   v   období   od   12.   apríla   2011   do 14. novembra   2012   možno   hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods.   2   ústavy   je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (napr. I. ÚS   42/01).   Ústavný   súd   tiež   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005, ktorého dĺžka od podania návrhu na začatie konania (1. decembra 2004 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu 28. decembra 2012) nepresiahla dva roky   a   tri   mesiace   (po   odpočítaní   doby   od   4.   mája   2005,   keď   okresný   súd   vydal uznesenie o prerušení konania, do 12. apríla 2011, keď sťažovateľka navrhla konanie proti odporcovi   obchodnej   spoločnosti   S.   a.   s.   zastaviť),   čo   je   doba   akceptovateľná pre rozhodnutie veci na prvom stupni.

Navyše je potrebné uviesť, že úvahy sťažovateľky o tom, že L. a. s. podajú proti uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   23   Cb   13/2005   zo 14. novembra   2012   odvolanie, sa ukázali ako nesprávne, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2012 a okresný súd vo veci už aj nariadil pojednávanie na 27. február 2013.

Vzhľadom   na   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   ústavný   súd   nepovažoval doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 13/2005 za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   ďalšími   návrhmi   uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013