znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 126/09-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť T., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K.. vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 806/1994 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice   I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 15 C 806/1994   p o r u š e n é b o l o.

2. T. K.   p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť T. K. trovy právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti T. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 126/09-10   z 29.   apríla   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 806/1994.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tomto opísanom skutkovom stave:

Dňa 05. 10. 1994 podala... ako žalobkyňa a spol. na Obvodnom súde Košice I proti sťažovateľovi... ako žalovanému žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby. V predmetnej žalobe   sa   žalobkyňa   domáhala   odstránenia   podľa   jej   tvrdenia   neoprávnenej   stavby sťažovateľa postavenej...   Neskôr žalobkyňa zmenou návrhu žiadala event.   zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaného za peňažnú náhradu...“

Po opísaní chronológie jednotlivých úkonov sťažovateľka ďalej uviedla: „Okresný súd... svojím postupom v konaní, teda svojou nečinnosťou a neefektívnou prácou porušil základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 ústavy ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. 15 C 806/1994 na Okresnom súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 13 rokov, a to hlavne v dôsledku nečinnosti   súdu   v   dĺžke   6   rokov   od   podania   návrhu   v   roku   1994   až   do   uskutočnenia pojednávania v roku 2000 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu až do roku 2003, čo možno už len na základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Takáto   zdĺhavosť   konania   totiž   predlžuje   stav   právnej   neistoty u sťažovateľa ako dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu sťažovateľa v procesnej pozícii žalovaného stáva iluzórnym, a teda ohrozuje ho vo svojej podstate.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila takto: „Túto svoju žiadosť sťažovateľ odôvodňuje ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania okresného súdu, ktorý svojim postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 13 rokoch trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok tohto súdneho konania. V medziobdobí sťažovateľ bol nútený z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby na žalovaného v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok súdneho sporu a vyhnúť sa tak prípadným sankciám zo strany kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe.“

3. Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:„1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v   či.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 806/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 806/1994 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom: dvestotisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk (za dva úkony právnej služby á 3.176,- Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr. V/282/2008 z 18. mája 2009 a právny zástupca sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 8. júna 2009.

4.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   (doručenom   ústavnému   súdu 26. mája 2009) uviedol:

„... Keďže súdny spor trvá už takmer 15 rokov a vo veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, musím konštatovať, že k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vec je po skutkovej stránke zložitejšia a vyžiadala si rozsiahle znalecké dokazovanie. V konaní vystupuje na strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovania. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Prieťahy   v   konaní   boli   spôsobené   hlavne   personálnymi   zmenami   v   osobe vybavujúceho sudcu...

Dňa   7.   5.   2009   súd   meritórne   rozhodol.   Rozsudok   doposiaľ   nenadobudol právoplatnosť.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 8. júna 2009 oznámil, že vzali na vedomie stanovisko predsedu okresného súdu.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   jej   doplnenia,   ako   aj   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:Žalobný   návrh   bol   podaný   okresnému   súdu   5.   októbra   1994.   V   žalobe   sa   žalobcovia domáhali,   aby   žalovaný   v 1.   rade   odstránil   zo   sporného   pozemku   neoprávnenú   stavbu (tenisové kurty) z dôvodu, že sporný pozemok bol vyvlastnený ich právnym predchodcom v čase, keď už niektorí z nich boli mŕtvi a nemali spôsobilosť byť účastníkmi správneho konania. S   oprávnenými dedičmi   po pôvodných   vlastníkoch   vo   vyvlastňovacom   konaní nikto nerokoval.

- 4. apríl 1995 – okresný súd vyzval žalobcov, aby zaplatili súdny poplatok za žalobu, a žalovaného v 1. rade vyzval, aby sa vyjadril k žalobe,

- 19. apríl 1995 – žalobcovia žiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 14.   február   1997   –   žalobcovia   žiadali,   aby   okresný   súd   pripustil   rozšírenie   okruhu účastníkov   na   strane   žalovaných   o žalovaného   v 2.   rade   (Mesto   K.)   a súčasne   navrhli k pôvodnému žalobnému petitu alternatívny petit s tým, že ak by nebolo účelné odstránenie stavby zo sporného pozemku (pôvodný petit), tak žiadajú, aby bolo rozhodnuté o zriadení časovo neobmedzeného vecného bremena na spornom pozemku v ich prospech,

- 27. júl 2000 – okresný súd uznesením rozhodol o spojení konaní vedených pod sp. zn. 15 C 806/94 a sp. zn. 18 C 417/94 na jedno spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 15 C 806/94, ďalším uznesením pripustil, aby Mesto K. vstúpilo do konania ako žalovaný v 2. rade, a súčasne nariadil pojednávanie na 5. október 2000,

- 4. október 2000 – okresný súd uznesením rozhodol, že z konania vedeného pod sp. zn. 15 C 806/94 vylučuje na samostatné konanie vec vedenú pôvodne pod sp. zn. 18 C 417/94, pod ktorou sa malo viesť aj naďalej,

- 6.   december   2000   –   po   vypočutí   prítomných   účastníkov   (žalobcu   v   11.   rade)   bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 3. apríl 2003 – došlo k zmene zákonného sudcu,

- 29. september 2003 – okresný súd uznesením priznal oslobodenie od súdnych poplatkov 14 žalobcom a nepriznal ho 6 žalobcom,

- 25. november 2003 – potom, ako žalovaný v 1. rade predložil vyjadrenie k sporu a listinné dôkazy,   ktoré   boli   krátkou   cestou   doručené   ostatným   prítomným   účastníkom   konania, okresný súd kvôli ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného v 2. rade pojednávanie odročil na 17. február 2004,

-   17.   február   2004   –   po   vypočutí   prítomných   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie odročené na 23. marec 2004 z dôvodu predvolania svedkyne (JUDr. J. - vedúcej odboru výstavby; v spise nie je doručenka o predvolaní svedkyne na ďalšie pojednávanie, pozn.),

-   23.   marec   2004   –   po   vypočutí   prítomných   účastníkov   konania   (o svedkyni   nie   je v zápisnici zmienka, pozn.) bolo pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky a spol. odročené na 17. jún 2004 z dôvodu jeho „ďalších procesných návrhov vo veci“ vzhľadom na nové informácie, ktoré odzneli na pojednávaní,

-   27.   apríl   2004   –   žalobcovia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadali,   aby vzhľadom na nové skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov predložených žalovanými okresný   súd   pripustil   rozšírenie   okruhu   účastníkov   na   strane   žalovaných   o žalovaného v 3. rade   (T.   K., s.   r.   o.),   a súčasne predložili formuláciu   otázok, ktoré by mal v rámci znaleckého dokazovania zodpovedať súdny znalec,

- 17. jún 2004 – okresný súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných   o T.   K.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „žalovaný   v 3.   rade“),   a súčasne   sa   konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní účastníci konania a vyhlásené uznesenie o pripustení rozšírenia návrhu o alternatívny petit v zmysle návrhu žalobcov zo 14. februára 1997, následne bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účel písomného vypracovania uznesenia vyhláseného na pojednávaní a rozhodnutia o návrhu účastníkov nariadiť vo veci znalecké dokazovanie,

- 11. november 2004 – okresný súd uznesením č. k. 15 C 289/94-150 spojil konanie vedené pod sp. zn. 15 C 806/94 spolu s ďalšími deviatimi konaniami ku konaniu vedenému pod sp. zn. 15 C 289/94 na jedno spoločné na účel vykonania znaleckého dokazovania s tým, že počas znaleckého dokazovania bude spoločné konanie vedené pod sp. zn. 15 C 289/94, a súčasne týmto uznesením ustanovil súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie na vypracovanie   znaleckého   posudku   (identifikácia   parciel)   a žalobcom   uložil   povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie (každý po 1 000 Sk),

- 11. apríl 2005 – súdny znalec (Ing. H.) osobne na okresnom súde prevzal spis sp. zn. 15 C 289/94 (spolu s 10 pripojenými spismi) na účely vypracovania znaleckého posudku,

- 7. júl 2005 – súdny znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do „septembra 2005“,

- 22.   júl   2005   –   okresný   súd   uznesením   pripojil   ku   konaniu   vedenému   pod   sp.   zn. 15 C 289/94   ďalšie   štyri   konania   na   účely   znaleckého   dokazovania   a súčasne   predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. septembra 2005,

- 25.   október   2005   –   okresný   súd   uznesením   predĺžil   súdnemu   znalcovi   lehotu   na vypracovanie znaleckého posudku o 60 dní,

- 2. január 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 3. január 2006 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,

- 25. máj 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru oceňovania nehnuteľností (Ing. L.), ktorej prikázal, aby do 40 dní vypracovala znalecký posudok ocenenia „vecného bremena, ktoré v spojenom konaní žalobcovia žiadajú zriadiť k jednotlivým častiam nehnuteľností“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2006),

- 7. september 2006 – súdna znalkyňa si osobne na okresnom súde prevzala spisy,

- 9.   október   2006   –   súdna   znalkyňa   predložila   okresnému   súdu   vypracovaný   znalecký posudok,

- 10.   október   2006   –   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom konania,

- 3. máj 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania a zistení, že dvaja zo žalobcov zomreli, bolo pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 806/94 odročené na neurčito,

-   úradným   záznamom   z   28.   novembra   2007   bolo   poznamenané   oznámenie   odročenia pojednávania z 30. novembra 2007 na 18. január 2008; do súdneho spisu bol založený doplnok č. 4 k znaleckému posudku č. 15/2005 súdneho znalca Ing. M. H., PhD.,

- okresný súd vykonal 25. januára 2008 súdne pojednávanie,

- okresný súd vykonal 29. februára 2008 súdne pojednávanie za účasti právnych zástupcov účastníkov   konania,   oboznámil   sa   s obsahom   spisu   a   pojednávanie   odročil   na   neurčito z dôvodu   predloženia   spisu   Krajskému   súdu   v Košiciach,   aby   rozhodol   o námietke zaujatosti sudkyne, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného v 3. rade,

- 18. apríl 2008 - do spisu bol založený nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 298/07-38.

-   okresný   súd   vykonal   16.   mája   2008   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   uznesením   č.   k. 15 C/289/1994-262 rozhodol o vylúčení veci spojených do konania na samostatné konania pod týmito spisovými značkami: 15 C 252/94, 15 C 258/94, 15 C 313/94, 18 C 417/94, 15 C 681/94,   15   C   789/94,   15   C   790/94,   15   C   792/94,   18   C   805/94,   15   C   806/94, 15 C 817/94,   15   C   820/94,   15   C   821/94,   15   C   830/94,   ďalej   vykonal   dokazovanie výsluchom znalcov a pojednávanie odročil na 3. jún 2008,

- okresný súd uzneseniami č. k. 15 C/289/1994-545 a č. k. 15 C/289/1994-547 z 28. apríla 2008 rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov znalcom,

- 30. júna 2008 bol do spisu založený nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 95/08-48,

- termín nariadeného pojednávania bol zmenený na 11. august 2008,

- okresný súd vykonal 11. augusta 2008 súdne pojednávanie za účasti právnych zástupcov účastníkov konania, po oboznámení sa so spisom a pripojeným spisom sp. zn. 15 C 289/94 pojednávanie odročil na 8. september 2008,

- okresný súd vykonal 8. septembra 2008 súdne pojednávanie a pojednávanie odročil na 16. október 2008 z dôvodu predvolania právnych nástupcov pôvodných žalobcov,

- 7. októbra 2008 bola spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatuje, že na výsluch sa nedostavili predvolaní právni nástupcovia po neb. M. B.,

- okresný súd vykonal 6. októbra 2008 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, odročil ho na 4. november 2008 z dôvodu vypočutia znalca,

- žalobcovia podaním okresnému súdu 28. októbra 2008 navrhli súdu zmenu žalobného petitu,

-   okresný   súd   vykonal   4.   novembra   2009   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a odročil ho na neurčito z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania,

- okresný súd uznesením č. k. 15 C/806/1994-345 z 27. novembra 2008 uložil súdnemu znalcovi Ing. M. H., PhD., dopracovať znalecký posudok do 15. januára 2009,

-   žalobcovia   podaním   okresnému   súdu   11.   decembra   2008   oznámili   úmrtie   žalobcu v 11. rade a navrhli zmenu žalobného petitu,

- úradným záznamom vyhotoveným 21. januára 2009 je poznamenaná urgencia znalca, aby podal znalecký posudok,

- úradným záznamom vyhotoveným 23. januára 2009 je poznamenaná žiadosť súdneho znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku,

- úradným záznamom vyhotoveným 3. februára 2009 je poznamenaná účasť konajúceho sudcu a asistentky na obhliadke objektov, ktorú zvolal znalec,

- podaním okresnému súdu 16. februára 2009 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok č. 4/2009, geometrický plán spolu s vyúčtovaním odmeny,

- 19. februára 2009 okresný súd zaslal účastníkom sporu na vyjadrenie znalecký posudok č. 4/2009 spolu s vyúčtovaním odmeny znalca, aby sa k nim vyjadrili v lehote 15 dní,

- okresný súd uznesením č. k. 15C/8061994-391 zo 16. marca 2009 rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov znalcovi Ing. M. H., PhD.,

- okresný súd vykonal 2. apríla 2009 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov   a znalca,   a   odročil   ho   na   7.   máj   2009   z dôvodu   doplnenia   znaleckého dokazovania,

- žalobcovia podaním okresnému súdu 6. apríla 2009 navrhli zmenu žalobného petitu,

- podaním okresnému súdu 9. apríla 2009 súdny znalec predložil dopracovaný geometrický plán,

- okresný súd vykonal 7. mája 2009 súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej,

- podaním 11. mája 2009 žalobcovia predložili okresnému súdu návrh na priznanie trov právneho zastúpenia.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

6.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj povahu prerokúvanej veci.

6.1   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku žalobcov na odstránenie neoprávnenej stavby, resp. alternatívne o zriadení vecného bremena. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí   k štandardnej   agende   všeobecných   súdov.   Vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov do konania v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie.

6.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou   by   sťažovateľka   prispela   k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Je   nesporné,   že v priebehu konania do konania vstúpili viacerí právni nástupcovia pôvodných žalobcov, avšak   ústavný   súd   už v súvislosti   so   zmenou   účastníkov   konania   v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov   aj pre štádium   konania,   ktoré   predchádzalo   zmene   účastníkov“ (napr. IV. ÚS 403/04,   II. ÚS 95/06).   V súvislosti   s   celkovými   prieťahmi   v konaní   ale ústavný súd do istej miery zohľadnil menenie petitu zo strany žalobcov, či rozširovanie žaloby na ďalších žalovaných.

6.3   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd   zároveň   pri   posudzovaní   prihliadal   aj   na   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ   vykonaných   úkonov   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   konal   vo   veci sťažovateľky neefektívne, nekoncentrovane a neprimerane dlho, čo charakterizuje konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 15 C 806/94 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za   potrebné   hodnotiť   sporadické   úkony   okresného   súdu   (nariadenie   pojednávania   po 6 rokoch, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov po 8 rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10 rokoch atď.).

Ústavný   súd   ďalej   prihliadol   najmä   na   skutkový   stav   zistený   v konaniach   pred ústavným súdom sp. zn. II. ÚS 112/07, III. ÚS 298/07, I. ÚS 95/08, keďže ide o podobné konanie okresného súdu.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch (zmena zákonného sudcu) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS   52/99,   III.   ÚS   17/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako 15 rokov.

Napokon   predseda   okresného   súdu   uznal   oprávnenosť   sťažnosti,   keď   vo   svojom vyjadrení   uviedol: „...   spor   trvá   takmer   15   rokov   a vo   veci   ešte   nebolo   právoplatne rozhodnuté, musím konštatovať, že k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo.“

7. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 806/94 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

8.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 15 C 806/94 konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 112/07 zo 4. septembra 2007 a 7. mája 2009 okresný súd rozhodol vo veci samej.

9.   Podľa   čl. 127 ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 638,78 € (200 000 Sk) z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá   je   predmetom   posudzovaného   konania, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom prípade   bude   pre   sťažovateľku   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1   000   € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde), tak ako je uvedené v bode 2 výroku nálezu; vo zvyšnej časti sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

10. Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. V. v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky vykonal v roku 2008 dva právne úkony vo veci samej, a to prevzatie a príprava a podanie sťažnosti 30. júna 2008. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny   úkon   vykonaný   v roku   2008   patrí   advokátovi   odmena z výpočtového   základu 632,54 € (19 056 Sk), t. j. 105,42 € (3 176 Sk) a režijný paušál 6,30 € (190 Sk), teda spolu 111,23 € (3 366 Sk). Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom   v roku   2008   (za 2 úkony   právnych   služieb   a 2   x   paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 223,46 € (6 732 Sk).

Za právny úkon vykonaný v roku 2009 ústavný súd nepriznal odmenu advokátovi, lebo jeho podanie z 8. júna 2009 nemá ústavnoprávny obsah pre priznanie odmeny.

Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu   223,46   €   (6   732   Sk),   ktorú   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

11. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009