znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 125/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Vessp. zn. 0 T   80/2014   z   18.   septembra   2014   a   jemu   predchádzajúcim   postupom,   ako   ajuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Tos 110/2014 z 10. decembra 2014 a jemupredchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola16. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. HelenouKnopovou,   Štúrova   20,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základných   právpodľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalejlen „okresný   súd“)   sp.   zn.   0   T   80/2014   z   18.   septembra   2014   (ďalej   len   „uznesenieokresného   súdu   z   18.   septembra   2014“)   a   jemu   predchádzajúcim   postupom,   akoaj uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Tos 110/2014z 10. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 10. decembra 2014“) a jemupredchádzajúcim postupom.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   17.   septembra   2014   bola   prokurátoromOkresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podaná na sťažovateľa obžaloba podľa § 14 ods. 1Trestného zákona pre pokus prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestnéhozákona. V ten istý deň bol zároveň podaný návrh na vzatie sťažovateľa do väzby, o ktoromokresný   súd   rozhodol   uznesením   z   18.   septembra   2014,   ktorým   bol   sťažovateľ   vzatýdo väzby z dôvodov uvedených v § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a z dôvodupodľa § 71   ods. 1   písm.   c)   Trestného   poriadku,   pričom   väzba   mu   začala   plynúťod 16. septembra 2014.

Sťažovateľ   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z   18.   septembra   2014   priamona neverejnom   zasadnutí   podal   sťažnosť,   ktorá   bola   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.8 Tos 90/2014 z 13. októbra 2014 zamietnutá, pričom v odôvodnení tohto uznesenia jeuvedené, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Na   okresnom   súde   sa   12.   novembra   2014   konalo   v   predmetnej   veci   hlavnépojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadkus použitím § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)Trestného   poriadku   sťažovateľa   ponechal   vo   väzbe.   Sťažovateľ   prostredníctvom   svojejobhajkyne proti uzneseniu z 12. novembra 2014 podal priamo na hlavnom pojednávanísťažnosť,   ktorú   následne   12.   decembra   2014   odôvodnil   prostredníctvom   obhajkynesamostatným   podaním   adresovaným   krajskému   súdu.   Krajský   súd   uznesenímz 10. decembra 2014 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Obhajkyňa sťažovateľa 8. januára 2014podala na okresnom súde návrh na prepustenie sťažovateľa z väzby a uvedený súd nariadilpojednávanie o ňom na 25. február 2014.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   v   odôvodnení   svojej   sťažnosti   uviedol,že podľa jeho názoru postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní o jeho väzbe došlok porušeniu jeho základných práv vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5ods. 1 a 4 dohovoru. Sťažovateľ v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe poukázal na to, žesvoj   návrh   na   prepustenie   z   väzby   podal   8.   januára   2015   a   okresný   súd   nariadilpojednávanie o ňom až na 25. február 2015, t. j. doba rozhodovania o jeho väzbe na tomtosúde je podľa neho neprimeraná a svoju väzbu považuje za represívnu, dokonca až sankčnú.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktoromvysloví:

„Postupom   Okresného súdu v   Spišskej Novej Vsi   v konaní 0   T   80/2014 a   jeho uznesením z 18. 09. 2014 v spojení s postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní 8 Tos 110/2014 a uznesením zo dňa 10. 12. 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Zb. a čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoruuznesením okresného súdu z 18. septembra 2009 a jemu predchádzajúcim postupom, ako ajuznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhomna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili zaporušovateľov svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Z obsahu sťažnosti   a jej príloh, ako aj zo zistení   ústavného súdu vyplýva tentoskutkový stav vo veci sťažovateľa:

Okresný   súd   v   predmetnej   veci   18.   septembra   2014   vydal   trestný   rozkazsp. zn. 0 T 80/2014 z 18. septembra 2014, ktorým sťažovateľovi uložil úhrnný trest odňatiaslobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia, proti ktorému   sťažovateľ   podal   odpor. Sťažovateľ bolz dôvodu   existencie   dôvodov   väzby   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   0 T 80/2014z 18. septembra   2014   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   8 Tos 90/2014z 13. októbra 2014 vzatý do väzby.

Uznesením   sp.   zn.   0   T   80/2014   z   12.   novembra   2014   okresný   súd   rozhodolo ponechaní sťažovateľa vo väzbe a následne sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podalsťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 zamietnutá (uzneseniebolo   sťažovateľovi   i   jeho   obhajkyni   doručené   29.   decembra   2014).   Sťažovateľ   podal8. januára   2015   žiadosť   o   prepustenie   z   väzby,   ktorú   vzal   na   hlavnom   pojednávaníuskutočnenom   25.   februára   2015   späť.   Okresný   súd   zároveň   na   uvedenom   hlavnompojednávaní rozhodol v predmetnej veci rozsudkom, proti ktorému podal sťažovateľ ihneďodvolanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd ďalej poukazuje na svojuustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6dohovoru, ako aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy satýkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnomobvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce saväzby.   Ústavný   súd   preto   tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľa,   v   ktorej   namieta   porušenieuvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,nevyhovel z dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právamia   namietaným   uznesením   z   18.   septembra   2014   a   jemu   predchádzajúcim   postupom   auznesením z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru

Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnostijeho   väzby   uznesením   okresného   súdu   z   18.   septembra   2014   a   jemu   predchádzajúcimpostupom, ako aj uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcimpostupom.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právnyprostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok jej prijatia na ďalšie konanieje jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôdsťažovateľa.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   o   sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súduz 18. septembra 2014 bolo rozhodnuté už uznesením krajského súdu z 13. októbra 2014.Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu 13. februára 2015 (ústavnému súdu boladoručená 16. februára 2015).

Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   označených   práv   vo   vzťahuk namietanému uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcemupostupu domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,a preto ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť je v tejto časti oneskorene podaná.

V   súvislosti   s   námietkou   porušenia   označených   práv   sťažovateľa   uznesenímkrajského   súdu   z   10.   decembra   2014   ústavný   súd   predovšetkým   poukazuje   na   svojujudikatúru,   v   ktorej   už   vyslovil,   že   jednotlivé   lehoty   sa   z   hľadiska   požiadaviekneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásadevšak požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmyslečl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže   zodpovedať   lehota   konaniapresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne(III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).

Zo   skutkových   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   po   podaní   obžaloby18. septembra 2014 bolo uznesením sp. zn. 0 T 80/2014 z 12. novembra 2014 okresnýmsúdom rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Proti uzneseniu z 12. novembra 2014podal sťažovateľ priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, o ktorej krajský súdrozhodol uznesením z 10. decembra 2014 (doručené sťažovateľovi 29. decembra 2014).Dôvody   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   doplnil   prostredníctvom   svojej   obhajkyne   podanímdoručeným krajskému súdu 12. decembra 2014.

Vzhľadom   na   uvedené   podľa   ústavného   súdu   čas,   ktorý   súdy   zúčastnenéna rozhodovaní v tejto veci potrebovali na vydanie rozhodnutia, trvajúci 47 dní, nemožnopovažovať za neprimeraný, a preto k porušeniu práva sťažovateľa na urýchlené rozhodovanieo zákonnosti jeho väzby v uvedenom konaní nedošlo.

S   ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v   tejto   častipri jej predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietolako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015