SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 125/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice,vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Vessp. zn. 0 T 80/2014 z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako ajuznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 Tos 110/2014 z 10. decembra 2014 a jemupredchádzajúcim postupom a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola16. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. HelenouKnopovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných právpodľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalejlen „okresný súd“) sp. zn. 0 T 80/2014 z 18. septembra 2014 (ďalej len „uznesenieokresného súdu z 18. septembra 2014“) a jemu predchádzajúcim postupom, akoaj uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Tos 110/2014z 10. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 10. decembra 2014“) a jemupredchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. septembra 2014 bola prokurátoromOkresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podaná na sťažovateľa obžaloba podľa § 14 ods. 1Trestného zákona pre pokus prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestnéhozákona. V ten istý deň bol zároveň podaný návrh na vzatie sťažovateľa do väzby, o ktoromokresný súd rozhodol uznesením z 18. septembra 2014, ktorým bol sťažovateľ vzatýdo väzby z dôvodov uvedených v § 72 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a z dôvodupodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba mu začala plynúťod 16. septembra 2014.
Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2014 priamona neverejnom zasadnutí podal sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu sp. zn.8 Tos 90/2014 z 13. októbra 2014 zamietnutá, pričom v odôvodnení tohto uznesenia jeuvedené, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie neodôvodnil.
Na okresnom súde sa 12. novembra 2014 konalo v predmetnej veci hlavnépojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadkus použitím § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku sťažovateľa ponechal vo väzbe. Sťažovateľ prostredníctvom svojejobhajkyne proti uzneseniu z 12. novembra 2014 podal priamo na hlavnom pojednávanísťažnosť, ktorú následne 12. decembra 2014 odôvodnil prostredníctvom obhajkynesamostatným podaním adresovaným krajskému súdu. Krajský súd uznesenímz 10. decembra 2014 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Obhajkyňa sťažovateľa 8. januára 2014podala na okresnom súde návrh na prepustenie sťažovateľa z väzby a uvedený súd nariadilpojednávanie o ňom na 25. február 2014.
Na základe uvedeného sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol,že podľa jeho názoru postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní o jeho väzbe došlok porušeniu jeho základných práv vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5ods. 1 a 4 dohovoru. Sťažovateľ v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe poukázal na to, žesvoj návrh na prepustenie z väzby podal 8. januára 2015 a okresný súd nariadilpojednávanie o ňom až na 25. február 2015, t. j. doba rozhodovania o jeho väzbe na tomtosúde je podľa neho neprimeraná a svoju väzbu považuje za represívnu, dokonca až sankčnú.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktoromvysloví:
„Postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní 0 T 80/2014 a jeho uznesením z 18. 09. 2014 v spojení s postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní 8 Tos 110/2014 a uznesením zo dňa 10. 12. 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Zb. a čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľačl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoruuznesením okresného súdu z 18. septembra 2009 a jemu predchádzajúcim postupom, ako ajuznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhomna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili zaporušovateľov svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva tentoskutkový stav vo veci sťažovateľa:
Okresný súd v predmetnej veci 18. septembra 2014 vydal trestný rozkazsp. zn. 0 T 80/2014 z 18. septembra 2014, ktorým sťažovateľovi uložil úhrnný trest odňatiaslobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestus minimálnym stupňom stráženia, proti ktorému sťažovateľ podal odpor. Sťažovateľ bolz dôvodu existencie dôvodov väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 0 T 80/2014z 18. septembra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Tos 90/2014z 13. októbra 2014 vzatý do väzby.
Uznesením sp. zn. 0 T 80/2014 z 12. novembra 2014 okresný súd rozhodolo ponechaní sťažovateľa vo väzbe a následne sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podalsťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 zamietnutá (uzneseniebolo sťažovateľovi i jeho obhajkyni doručené 29. decembra 2014). Sťažovateľ podal8. januára 2015 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú vzal na hlavnom pojednávaníuskutočnenom 25. februára 2015 späť. Okresný súd zároveň na uvedenom hlavnompojednávaní rozhodol v predmetnej veci rozsudkom, proti ktorému podal sťažovateľ ihneďodvolanie.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd ďalej poukazuje na svojuustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6dohovoru, ako aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy satýkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnomobvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce saväzby. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namieta porušenieuvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,nevyhovel z dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právamia namietaným uznesením z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom auznesením z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.
K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru
Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnostijeho väzby uznesením okresného súdu z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcimpostupom, ako aj uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcimpostupom.
V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok jej prijatia na ďalšie konanieje jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôdsťažovateľa.
Podľa zistenia ústavného súdu o sťažnosti proti uzneseniu okresného súduz 18. septembra 2014 bolo rozhodnuté už uznesením krajského súdu z 13. októbra 2014.Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu 13. februára 2015 (ústavnému súdu boladoručená 16. februára 2015).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahuk namietanému uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcemupostupu domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde,a preto ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť je v tejto časti oneskorene podaná.
V súvislosti s námietkou porušenia označených práv sťažovateľa uznesenímkrajského súdu z 10. decembra 2014 ústavný súd predovšetkým poukazuje na svojujudikatúru, v ktorej už vyslovil, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviekneodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásadevšak požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmyslečl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konaniapresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne(III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05).
Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že po podaní obžaloby18. septembra 2014 bolo uznesením sp. zn. 0 T 80/2014 z 12. novembra 2014 okresnýmsúdom rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Proti uzneseniu z 12. novembra 2014podal sťažovateľ priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, o ktorej krajský súdrozhodol uznesením z 10. decembra 2014 (doručené sťažovateľovi 29. decembra 2014).Dôvody svojej sťažnosti sťažovateľ doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne podanímdoručeným krajskému súdu 12. decembra 2014.
Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu čas, ktorý súdy zúčastnenéna rozhodovaní v tejto veci potrebovali na vydanie rozhodnutia, trvajúci 47 dní, nemožnopovažovať za neprimeraný, a preto k porušeniu práva sťažovateľa na urýchlené rozhodovanieo zákonnosti jeho väzby v uvedenom konaní nedošlo.
S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto častipri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietolako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015