znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 125/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Z. B., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára 2013   doručená   sťažnosť   Z.   B.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. J.   P.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2006.

Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľka vystupuje v pozícii žalovanej už od roku 2006 v konaní o zaplatenie sumy 77.433,88,- € s prísl. vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/82/06. V súvislosti s podanou žalobou o zaplatenie predmetnej sumy bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 17 C 224/05-13 nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje odporkyni scudziť vlastnícke právo alebo inak disponovať s nehnuteľnosťami...

Následne bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 82/2006-93 zo dňa 19. 12. 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 10Co 13/2008-102 odmietnutý návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktoré znemožňuje sťažovateľke, ako vlastníčke nehnuteľností zapísaných na LV č. 114 k. ú. Ď., týmito akýmkoľvek spôsobom disponovať. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 7C/82/2006-200 zo dňa 27. 12. 2010 odvolal znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo PhDr. D. G., bytom P., ul... a pribral znaleckú   organizáciu   z   odboru   písmoznalectva,   odvetvie   ručné   písmo   Ústav   súdneho inžinierstva Ž., sídlom Ž., ul..., detašované pracovisko... B., ul..., ktorý má po preštudovaní spisového materiálu porovnať uznanie dlhu zo dňa 13. 12. 2000 podpísané podľa žalobcov nebohým M. B., zomrelým dňa... a odpovedať, či predmetné uznanie dlhu bolo vlastnoručne napísané a podpísané nebohým M. B.

Od zadania   úlohy   znaleckej   organizácií   až   do   napísania sťažnosti   uplynulo viac ako 2   roky   a   znalecká   organizácia   aj   napriek   viacerým   telefonickým   aj   písomným urgenciám zo strany sťažovateľky/žalovanej nesplnila svoju povinnosť a to aj napriek tomu, že žalovaná poskytla potrebnú súčinnosť...

Žalovaná podala dňa 16. 11. 2012 predsedníčke Okresného súdu Prešov JUDr. I. M. sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sp.   zn.   7C/82/2006   v   ktorej   žiada   prešetrenie   postupu a prijatie   opatrenia   na   odstránenie   zistených   nedostatkov.   Žalovanej   bola   doručená odpoveď predsedníčky na vyššie uvedenú sťažnosť zo dňa 19. 12. 2012...“

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o jej sťažnosti takto rozhodol:„1/ Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/82/2006 porušil základné právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2/ Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/82/2006 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2.000,- € (slovom: dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu.“

Z priloženej dokumentácie ústavný súd zistil, že do spisu bolo založené upozornenie predsedníčky okresného súdu o povinnosti plynule konať vo veci s následnou kontrolou spisu každé 3 mesiace.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   16.   novembra   2012 sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá jej v odpovedi z 19. decembra 2012 oznámila, že predmetnú vec bude sledovať.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 7. februára 2013, t. j. necelé dva mesiace po spísaní odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 zákona o súdoch. Ústavný súd preto sťažnosť podanú okresnému súdu posúdil iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu   na   prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (m.   m.   IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   na   základe týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na   prijatie   opatrení   pre   účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013