znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 125/2012-101

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   J.   H.,   B.,   zastúpeného   Mgr.   M.   Š.,   vo   veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského súdu   v Bratislave   v konaní vedenom   pod sp.   zn.   Ntt-3-D-2879/2005   a   jeho   rozhodnutím   z   23.   novembra   2005   a   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a jeho rozhodnutím z 18. mája 2006, ako aj namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Slovenskej informačnej služby týkajúcim   sa   použitia   informačno-technických   prostriedkov   na   základe   rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. H.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2011   doručená   sťažnosť   (doplnená   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   25.   januára 2012, 27. januára 2012 a 29. februára 2012) Mgr. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Ntt-3-D-2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 a postupom krajského súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Ntt-3-D-482/2006   a   jeho   rozhodnutím   z   18.   mája   2006,   ako   aj namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 3 listiny a práv zaručených čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) týkajúcim sa použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) na základe rozhodnutí krajského súdu sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. novembra 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. mája 2006.

2.   Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   a   jej   doplneniach   v   podstatnom   napádal nezákonnosť a neústavnosť použitia ITP SIS-kou v rokoch 2005 a 2006 pri vyhotovení a využití obrazových, zvukových a iných záznamov zameraných na byt Z. V. v B., a to v súvislosti s jeho osobou. Sťažovateľ svoju rozsiahlu skutkovú a právnu argumentáciu zhrnul takto: «Sťažnosť smeruje proti Krajskému súdu... (Odporca 1) a Slovenskej informačnej službe (Odporca 2) a namieta porušenie základných (ľudských) práv Sťažovateľa, ktoré spočíva v „reťazi“ viacerých konaní a nekonaní Odporcu 1 a Odporcu 2... Namietané porušenie práv Sťažovateľa v prvom rade spočíva na tom skutkovom základe, že Odporca 1 vydal   nezákonné...   rozhodnutia   -   Súhlas   1   a   Súhlas   2,   na   základe   ktorých   došlo   od novembra   2005   do   augusta   2006   k   Priestorovému   odposluchu.   Týmto   Priestorovým odposluchom bol nezákonne a protiústavné odpočúvaný okrem iných osôb aj Sťažovateľ, a to zrejme dokonca bez toho, aby bola jeho osoba výslovne uvedená v Súhlase 1, ktorý umožňoval odpočúvanie až do mesiaca máj 2006. Pre úplnosť uvádzame..., že Súhlas 2 bol vydaný zrejme v máji 2006 a umožňoval pokračovanie Priestorového odposluchu, ktoré bolo   ukončené   v   auguste   2006...   Ak   Sťažovateľ   nebol   uvedený   v   Súhlase   1   (prípadne dokonca ani v Súhlase 2, kde však predpokladáme, že už Sťažovateľ ako záujmová osoba uvedený bol) a napriek tomu bol odpočúvaný, potom Odporca 1 zlyhal pri plnení svojej povinnosti   vykonávať   prostredníctvom   zákonného   sudcu   dozor   Odporcom   2   a   ním vykonávaným Priestorovým odposluchom, s cieľom zistiť, či trvajú podmienky povoleného odpočúvania,   a   teda   či   naopak   v   skutočnosti   nejde   o   postup,   kde   pod   zámienkou odpočúvania určitej záujmovej osoby sú Odporcom 2 odpočúvané úplne alebo prevažne iné osoby, neuvedené v Súhlase 1... Zároveň z tohto, podľa nás nezákonného Priestorového odposluchu   bol   Odporcom   2   vyhotovený   Záznam,   ako   aj   Analytické   prepisy,   ktoré   sa pravdepodobne dostali bez legitímneho dôvodu do rúk tretích osôb, v dôsledku čoho bol následne ich obsah čiastočne medializovaný. Každopádne boli zverejnené, ako aj verejným inštitúciám poskytnuté určité informácie o obsahu a priebehu Priestorového odposluchu, resp. aj a o jeho zatiaľ nepriamej súvislosti s osobou Sťažovateľa, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť   do   hodnôt,   chránených   ústavnoprávnou   a   medzinárodnoprávnou   úpravou ľudských a základných práv, ktorých ochrany sa Sťažovateľ touto Sťažnosťou dovoláva. K takejto medializácii, zverejňovaniu, resp. šíreniu informácií by nedošlo, ak by si Odporca 1 a Odporca 2 dodržiaval svoje ústavné a zákonné povinnosti, Zároveň takéto zverejňovanie (šírenie) informácií, ako ukazujú posledné mesiace, aj naďalej hrozí... Napokon, v dôsledku nezákonnosti... Súhlasu 1 a Súhlasu 2, resp. aj v dôsledku následného nezákonného postupu pri vykonávaní Priestorového odposluchu (a to minimálne v tom, že boli odpočúvané iné osoby   ako   byť   mali)   sa   Analytické   prepisy,   Záznam   resp.   iné   výsledky...   nachádzajú v dispozičnej sfére Odporcu 1 a Odporcu 2, a to predovšetkým v ich spisoch.»

3. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel a prijal toto rozhodnutie:„... Krajský súd v Bratislave vydaním rozhodnutí na vyhotovovanie a využívanie obrazových, zvukových a alebo iných záznamov sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp.   zn.   Ntt-3-D-482/2006   z   18.   5.   2006   a   neoprávneným   zhromažďovaním osobných údajov Mgr. J. H., ako aj iných údajov o Mgr. J. H., v súvislosti s vydaním týchto rozhodnutí   a   v   súvislosti   s   výkonom   ďalšej   súdnej   právomoci   vzhľadom   na   povinnosť skúmať trvanie dôvodov použitia informačno-technických prostriedkov, ktorých používanie bolo povolené týmito rozhodnutiami, porušil základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006, sa zrušujú...

Krajskému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje   vyradiť   a   zničiť   všetky   záznamy a akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa osoby Mgr. J. H., ktoré boli získané v súvislosti s vydaním rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp.   zn.   Ntt-3-D-482/2006   z   18.   5.   2006   alebo   v   súvislosti   s   výkonom   ďalšej   súdnej právomoci   vzhľadom   na   povinnosť   skúmať   trvanie   dôvodov   použitia   informačno- technických prostriedkov, ktorých používanie bolo povolené týmito rozhodnutiami, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia...

Slovenská   informačná   služba   použitím   informačno-technických   prostriedkov   na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11.2005 a sp.   zn.   Ntt-3-D-482/2006   z   18.   5.   2006,   ako   aj   vyhotovením   a   nezničením   záznamov a akýchkoľvek   iných   výsledkov   použitia   týchto   informačno-technických   prostriedkov, týkajúcich sa osoby Mgr. J. H. (vrátane tzv. analytických prepisov), a ďalej neoprávneným zhromažďovaním   osobných   údajov   a   ďalších   údajov   v   súvislosti   s vyhotovovaním   a nezničením takýchto záznamov alebo akýchkoľvek iných takýchto výsledkov a nevytvorením takých vhodných záruk, ktoré by zabránili ich zverejneniu alebo inému šíreniu, porušila základné práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3, čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a ľudské práva Mgr. J. H. podľa ustanovení čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Slovenskej   informačnej   službe   sa   prikazuje   vyradiť   a   zničiť   všetky   záznamy a akékoľvek   iné   výsledky   použitia   informačno-technických   prostriedkov   na   základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Ntt-3-D-2879/2005 z 23. 11. 2005 a sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 z 18. 5. 2006. týkajúce sa osoby Mgr. J. H., a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia...

Mgr. J. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 33.000 € (slovom tridsaťtri tisíc eur), ktoré sú mu povinné zaplatiť Krajský súd v Bratislave v sume 16.500 € (slovom šestnásť tisíc päťsto eur) a Slovenská informačná služba v sume 16.500 € (slovom šestnásť tisíc päťsto eur), obaja do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia... Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet advokátskej kancelárie... Slovenská informačná služba je povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia Mgr. J. H., a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, na účet advokátskej kancelárie...“

4. Sťažovateľ sa ďalej domáhal (i) spojenia tejto veci s vecou vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1377/2011 (týkajúcou sa podobnej veci sťažovateľa Z. V., pozn.) a (ii) nariadenia dočasného opatrenia.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06). Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľovi a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty (IV. ÚS 287/09, m. m. III. ÚS 186/02). V už citovanom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 287/09 ústavný súd tiež uviedol, že „z platnej právnej úpravy, resp. z argumentačného priestoru jej vymedzeného je... nevyhnuté určenie začiatku plynutia uvedenej subjektívnej lehoty pri opatrení alebo inom zásahu do práv sťažovateľa interpretovať   rigorózne,   t.   j.   takou   dikciou,   že   sťažnosť   možno   podať   v   lehote   dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ pri zachovaní postupu lege artis o takomto opatrení alebo inom zásahu dozvedieť mohol a mal. Možnosť dozvedieť sa o opatrení alebo inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa je totiž podľa názoru ústavného súdu potrebné posudzovať pri rešpektovaní objektívneho hľadiska vychádzajúceho z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné práva alebo slobody, náležitú pozornosť“.

9. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že sťažovateľom napadnutý postup SIS a krajského súdu spadajú pod režim „opatrenia alebo iného zásahu“ (pozri bod 7). V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde za „opatrenie alebo iný zásah“ je potrebné považovať tiež napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo nepopiera ani sťažovateľ (pozri bod 10), a to vzhľadom   na   zákonnú   povahu   týchto   rozhodnutí,   ako   aj   skutočnosť,   že   sa   nedoručujú všetkým   dotknutým   účastníkom   a nie je proti   ním   prípustný   opravný   prostriedok.   Inak povedané, ak by sa napadnuté rozhodnutia (súhlas 1 a súhlas 2) riadili formálnoprávnym režimom   „právoplatného   rozhodnutia   súdu“,   potom   by   sa   odpočúvané   osoby   pre nedodržanie   kogentnej   lehoty   2   mesiacov   reálne   nemohli   proti   týmto   „právoplatným rozhodnutiam súdov“ účinné brániť sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

10.   Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   (bod   6.3   sťažnosti)   na   základe   rozhodovacej praxe   ústavného   súdu   najskôr   ustálil,   že   v   prípade   napadnutých   rozhodnutí   (súhlasov) krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 tieto spadajú pod režim „opatrenia alebo iného zásahu“. V tomto ohľade poukázal na niektoré rozhodnutia ústavného súdu (I. ÚS 274/05, I. ÚS 117/07, III. ÚS 80/08). Ďalej uviedol, že do času podania ústavnej sťažnosti   nebol o použití akéhokoľvek ITP   informovaný (bod   207   sťažnosti).   Dôvodné podozrenie, že jeho práva boli porušené, sťažovateľ nadobudol na základe listu Z. V. z 29. júla 2011 adresovaného SIS (pozri bod 15 až 18 a 207 sťažnosti), o ktorom v spojení s informáciami jeho právneho zástupcu sa dozvedel až v deň udelenia plnomocenstva pre advokáta, t. j. 25. augusta 2011. Podľa jeho názoru preto až od tohto dňa mu plynie 2-mesačná   lehota   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Sťažovateľ   tiež   potvrdil,   že   už predtým   (podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   niekedy   v   októbri   2010,   pozn.)   sa   oboznámil s obsahom trestného oznámenia Ing. P. H., bývalého pracovníka SIS, z ktorého bytu sa uskutočňoval   odposluch   (toto   trestné   oznámenie   bolo   na   vedomie   doručené   okrem predsedníčky vlády Slovenskej republiky, ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky tiež P.), avšak podľa názoru sťažovateľa toto „trestné oznámenie... samo osebe nebolo spôsobilé vyvolať u Sťažovateľa podozrenie v takej miere, aby sa dôvodne domnieval, že bol skutočne objektom Priestorového odposluchu...“ (bod 208 sťažnosti). Uvedeným tvrdeniam o neexistencii dostatočných informácií sťažovateľa (o postupe a rozhodnutiach porušovateľov) v skoršom období ústavný súd neuveril.

11. Posudzujúc včasnosť podania sťažnosti proti v bode 1 napadnutým postupom SIS a   krajského   súdu   a   napadnutým   rozhodnutiam   (súhlasu   1   a   súhlasu   2)   krajského   súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 pri rešpektovaní východísk uvedených v bodoch 8 a 9 tohto odôvodnenia ústavný súd nevychádzal iba z konštrukcie tvrdení sťažovateľa (bod 10), ale tiež z verejne dostupných informácií, keďže kauza „Gorila“ sa svojím významom stala predmetom,   možno   povedať,   celospoločenského   záujmu.   Takáto   relevantná   informácia zaznela (pozri napr. <htpp://www.sme.sk/c/6274248/hascak-gorila-je-fikcia.html>) priamo od   sťažovateľa   na   jeho   stretnutí   s   novinármi   vybratých   médií,   ktoré   sa   uskutočnilo 24. februára 2012. Sťažovateľ na položenú otázku, kedy videl prvý-krát písomný materiál pod názvom Gorila, odpovedal takto: „Komplexne až v roku 2008, čiastkové informácie som videl už na konci roku 2006.“ Na ďalšiu otázku, od koho ten materiál mal, uviedol: „Od rôznych ľudí, ktorí nám to sem nosia.“ Na ďalšiu otázku, či týmto materiálom ho vydierali, uviedol: „Nie, iba prídu sem, povedia, že majú pre nás informácie, a keď im za ne zaplatíme, tak nám ich dajú.“ V rámci uvedeného spisového materiálu pod názvom Gorila (pozri napr. <http://dl.dropbox.com/u/51238188/gorila.txt>, <http://kyberia.sk/id/6430336/ download>...) je inter alia uvedená chronológia ITP „Gorila“ a „Gorila 1“, ktorá sa zhoduje s popisom celého procesu uvedeným v sťažnosti (taktiež, čo sa týka označenia decíznych aktov v súvislosti s postupom SIS a v súvislosti s postupom a rozhodnutiami krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006, čo je podstatné, pozn.).

12.   Ústavný   súd   predovšetkým   predostiera,   že   sťažovateľ   doručil   sťažnosť ústavnému súdu 28. októbra 2011, teda s odstupom viac ako päť a pol roka od ostatného napadnutého rozhodnutia (súhlasu 2) krajského súdu. Aj vzhľadom na uvedené v bode 8 in fine   vedomosť   sťažovateľa   o   ním   napadnutých   opatreniach   alebo   iných   zásahoch   je potrebné   odvíjať   od   vedomosti,   kedy   sa   sťažovateľ   pri   zachovaní   postupu   lege   artis o takomto   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   mohol   a   mal,   rešpektujúc   pritom objektívne hľadisko vychádzajúce z požiadavky, že sťažovateľ musí venovať opatreniam alebo   iným   zásahom,   ktorými   mohli   byť   porušené   jeho   základné   práva   alebo   slobody, náležitú   pozornosť.   Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   uzatvára,   že   sťažovateľ   sa o sťažnosťou   napádanom   postupe   SIS   a   krajského   súdu   a   o   sťažnosťou   napádaných rozhodnutiach (súhlas 1 a súhlas 2) krajského súdu z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006 dozvedel niekedy v roku 2008 (pozri bod 11), pričom sťažnosť ústavnému súdu doručil 28. októbra 2011, teda dávno po uplynutí zákonom ustanovenej 2-mesačnej lehoty. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

13.   Vzhľadom   na   to,   že   oneskorenosť   podania   sťažnosti   je   základnou a neodstrániteľnou   prekážkou   konania,   ústavný   súd   nepovažoval   za   dôvodné   v   rámci predbežného prerokovania sťažnosti zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na spojenie veci, nariadenia dočasného opatrenia a uloženie povinnosti vyradiť a zničiť bližšie uvedené záznamy (body 3 a 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012