znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 125/05-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   septembra   2005 v senáte zloženom   z predsedu   Štefana Ogurčáka   a zo sudcov   Juraja Horvátha a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   U.,   bytom   M.,   zastúpeného   advokátkou Mgr. T. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského   súdu   v   Trenčíne   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   7   Cb   67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/03 a takto

r o z h o d o l :

1.   Krajský   súd   v Trenčíne   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   7   Cb   67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/03 p o r u š i l   základné právo M. U., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Krajskému   súdu   v   Trenčíne   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   7   Cb   67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/03 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   U. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 29. júna 2005 č. k. I. ÚS 125/05-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. U., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. T. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Cb 67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/03.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskom súde:A)   28.   septembra   2001   návrh   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   valného   zhromaždenia konaného 30. júna 2001. Toto súdne konanie sa vedie pod sp. zn. 7 Cb 67/01 a nebolo doteraz právoplatne skončené (odporcom je spoločnosť B., a. s., o. c. p., so sídlom v B., a spol.);

B)   12.   októbra   2003   návrh   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   valného   zhromaždenia konaného 18. júla 2003. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 7 Cbs 42/03 a nebolo doteraz právoplatne   skončené.   Odporcom   je   spoločnosť   K.,   a.   s.,   so   sídlom   v N.   (predtým   do 29. septembra 2003 spoločnosť B., a. s., o. c. p.).

3.   Sťažovateľ   podal   18.   marca   2005   predsedovi   krajského   súdu   v oboch   veciach sťažnosti na prieťahy v konaní. Sťažnosťou napadnuté konania nie sú dosiaľ na súde prvého stupňa skončené. Postup krajského súdu považuje sťažovateľ za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „po preskúmaní veci ústavnej sťažnosti vyhovel a vydal nasledovný nález.

Nekonaním Krajského súdu v Trenčíne vo veci 7 Cb 67/01 v období od 1. 1. 2002 do 31. 3. 2005 boli spôsobené prieťahy v konaní zo strany súdu, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Nekonaním Krajského súdu v Trenčíne vo veci 7 Cbs 42/03 v období od 1. 2. 2004 do 31. 3. 2005 boli spôsobené prieťahy v konaní zo strany súdu, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Krajský súd v Trenčíne je povinný vo veci konať bez prieťahov. Krajský súd   v Trenčíne je povinný zaplatiť   sťažovateľovi v lehote   2   mesiacov od právoplatnosti   tohto   nálezu   sumu   106.000,-   Sk   titulom   náhrady   nemajetkovej   ujmy vyjadrenej v peniazoch.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   krajský   súd,   zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   sp.   zn.   Spr.   516/05   z   2. augusta   2005   a sťažovateľ   prostredníctvom   stanoviska   svojej   právnej   zástupkyne k uvedenému vyjadreniu krajského súdu z 5. septembra 2005.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn. 7 Cb 67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/03.

A. Konanie vo veci sp. zn. 7 Cb 67/05 (ďalej „A“)

1. Návrhom doručeným krajskému súdu 28. septembra 2001 sa Ing. F. N. z B. (ako navrhovateľ   v I. rade)   a sťažovateľ   domáhali   určenia   neplatnosti   uznesenia   valného zhromaždenia odporcu – B., a. s., B. zo dňa 30. júna 2001. Odporcami v II. a III. rade boli Ing. J. R. a Ing. M. K., členovia predstavenstva odporcu v I. rade, obaja z B.

2.   Krajský   súd   28.   septembra   2001   vyzval   navrhovateľov   na   úhradu   súdneho poplatku   za   podaný   návrh   (súdny   poplatok   bol   uhradený   29.   a 30.   novembra   2001 kolkovými známkami v hodnote spolu 3 000 Sk).

3.   Krajský   súd   12.   decembra   2001   zaslal   odporcom   v I.   až   III.   rade   návrh   na vyjadrenie v lehote 10 dní (vyjadrenie odporcov v I. a II. rade bolo doručené krajskému súdu 2. a 3. januára 2002. Odporca v III. rade 8. januára 2002 oznámil, že od 25. februára 2000 už nie je členom predstavenstva, preto sa k návrhu nevyjadruje.)

4. Právna zástupkyňa navrhovateľov advokátka Mgr. T. U. z B. nahliadla 7. augusta 2002 do súdneho spisu.

Sťažovateľ 27. augusta 2002 nahliadol do súdneho spisu. Súčasne mu boli doručené vyjadrenia odporcov v I. až III. rade k návrhu.

5.   Sťažovateľ   27.   augusta   2002   predložil   krajskému   súdu   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa uložilo Katastrálnemu úradu v T. „zdržať sa výkonu zápisu akýchkoľvek zmien vlastníctva na liste vlastníctva č. 4719 pre obec K. ú. B. (...)“.Kancelárii krajského súdu bol 18. septembra 2002 (č. l. 44) daný pokyn na vylúčenie „PO na samostatné konanie, nie sú totožní účastníci“ (predmetná vec bola vedená pod sp. zn. 7 Ncb 5/02 a právoplatne skončená 11. februára 2003 zamietnutím návrhu).

6. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v N., odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej   kriminality   v N.   11. decembra   2002   požiadalo   krajský   súd   o informáciu o stave   konania   vo   veci   sp. zn. 7 Cb 67/01   z dôvodu   vyšetrovania   trestného   oznámenia podaného na odporcu v II. rade (krajský súd 11. decembra 2002 žiadateľovi oznámil, že „nie je pravdepodobné, že by došlo k nariadeniu pojednávania v 1. polovici roku 2003“).

7.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľov   9.   novembra   2004   oznámila   zmenu   svojho priezviska a adresy na doručovanie písomností (Mgr. T. D., B.). Súčasne žiadala zaslať jej vyjadrenie odporcov a vytýčenie termínu pojednávania.

8.   Krajský   súd   7.   apríla   2005   stanovil   termín   pojednávania   na   27.   apríl   2005 (predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni navrhovateľov, sťažovateľovi, odporcom v II. a III. rade). Zásielka adresovaná odporcovi v I. rade (na adresu K., a. s., N.) bola vrátená späť ako nedoručená.

9. Krajský súd 7. apríla 2005 požiadal Obchodný register Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) o zaslanie opisu stanov odporcu v I. rade.

[Podľa   na   internete   uverejneného   výpisu   z obchodného   registra   okresného   súdu zo 7. apríla 2005 (č. l. 52 spisu) bola akciová spoločnosť B. v likvidácii a od 30. septembra 2003 mala obchodné meno K., a. s., so sídlom v N.].

Okresný súd, oddelenie obchodného registra, doručil 20. apríla 2005 krajskému súdu fotokópie notárskych zápisníc z valných zhromaždení odporcu v I. rade konaných 18. mája 1996 a 30. júna 2001 (na druhom valnom zhromaždení bolo prijaté rozhodnutie o likvidácii spoločnosti).

10. Podľa úradného záznamu na č. l. 56 spisu sa 22. apríla 2005 bez predvolania dostavil   člen   predstavenstva „žalobcu“ V.   B.   Nahliadol   do   spisu   sp. zn. 7 Cbs 42/03 a prevzal predvolanie na pojednávanie.

11. Advokát JUDr. J. U. z P. „ako právny zástupca spoločnosti K., a. s. so sídlom v N. (predtým B., a. s., o. c. p.) na základe plnej moci z 25. apríla 2005“ žiadal o odročenie pojednávania   stanoveného   na   27. apríl   2005   z dôvodu   kolízie   termínov   a „krátkeho časového obdobia od udelenia a prijatia plnomocenstva“.

12. Právna zástupkyňa navrhovateľov faxom 26. apríla 2005 ospravedlnila neúčasť navrhovateľov na pojednávaní (pracovná cesta v zahraničí, resp. predoperačné vyšetrenia) a žiadala vytýčiť nový termín po uplynutí 2 mesiacov.

13. Pojednávanie konané 27. apríla 2005 (prítomný len odporca v III. rade) bolo odročené na neurčito.

14.   Krajský   súd   27.   apríla   2005   určil   termín   pojednávania   na   1.   jún   2005 (predvolania   boli   doručené   účastníkom,   resp.   ich   právnym   zástupcom   29.   apríla, resp. 30. apríla a 2. mája 2005).

15.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľov   24.   mája   2005   ospravedlnila   neúčasť sťažovateľa   na   pojednávaní   (v   tom   čase   bol   ešte   hospitalizovaný),   ako   aj   svoju (v predmetnom čase čerpá dovolenku) a žiadala pojednávanie odročiť.

16. Okresný súd 24. mája 2005 stanovil nový termín pojednávania na 26. október 2005.

B. Konanie vo veci sp. zn. 7 Cbs 42/03 (ďalej „B“)

1. Sťažovateľ návrhom doručeným krajskému súdu 14. októbra 2003 žiadal „určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia“ odporcu - spoločnosti K., a. s., so sídlom N. dňa 18. júla 2003 (predtým do 29. septembra 2003 spoločnosť B., a. s., o. c. p.).

2. Krajský súd 16. októbra 2003 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh (poplatok bol uhradený 4. novembra 2003 kolkovými známkami).

3. Krajský súd uznesením zo 4. novembra 2003 uložil odporcovi písomne sa vyjadriť k predloženému   návrhu   a vyzval   ho,   aby   oznámil,   či   súhlasí   s rozhodnutím   veci   bez nariadenia pojednávania podľa § 115 a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

4.   Krajský   súd   5.   novembra   2003   písomne   poučil   účastníkov   konania o ustanoveniach § 14, § 15a OSP.

Vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na   oznámenie,   či   súhlasí   s postupom v zmysle   §   115a   OSP.   Zásielka   bola   vrátená   súdu   11.   novembra   2003   s poznámkou „adresát neznámy“. Náhradné doručovanie bolo taktiež neúspešné – zásielka vrátená späť 21. novembra   2003.   Zásielka   bola   doručená   až   30.   decembra   2003 „splnomocnencovi“ adresáta po tom, ako súd 24. novembra 2003 zisťoval u sťažovateľa adresu jeho právnej zástupkyne.

5. Vyjadrenie odporcu k návrhu bolo doručené krajskému súdu 11. decembra 2003 a stanovisko (súhlas) právnej zástupkyne sťažovateľa 14. januára 2004.

6. Právna zástupkyňa sťažovateľa 9. novembra 2004 urgovala pokračovanie v konaní a žiadala predložiť vyjadrenie odporcu k návrhu.

7. Krajský súd 12. apríla 2005 stanovil termín pojednávania na 28. jún 2005.

8. Právna zástupkyňa sťažovateľa 24. júna 2005 ospravedlnila neúčasť svojho klienta na pojednávaní (pooperačná rehabilitácia) a žiadala pojednávanie odročiť.

Právny zástupca odporcu 27. júna 2005 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (kolízia termínov).

9.   Pojednávanie   konané   28.   júna   2005   bolo   pre   neprítomnosť   účastníkov   a ich právnych zástupcov odročené na 11. október 2005 (predvolanie bolo doručené právnym zástupcom účastníkov 4. a 6. júla 2005).

C. V odpovedi sp. zn. Spr. 1521/05, 1522/05 z 21. apríla 2005 na sťažovateľovu sťažnosť z 18. marca 2005 na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 7 Cb 67/01 a na sťažnosť z 18. marca 2005 na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 7 Cbs 42/03 predseda krajského súdu uviedol: „... Vykonaným šetrením som zistil, že v oboch veciach nebolo doteraz rozhodnuté. Zákonná   sudkyňa   JUDr.   B.   bola   dňom   1.   4.   2005   preložená   na   Krajský   súd   v Trnave a preto   veci   boli   náhodným   výberom   prostredníctvom   generátora   pridelené   zvyšným sudcom pôsobiacim na obchodnom úseku. Týchto som súčasne požiadal, aby jednotlivým veciam venovali zvýšenú pozornosť a urýchlene v nich začali konať.

Podľa   vyjadrenia   sudkýň,   ktorým   boli   jednotlivé   veci   pridelené,   v oboch   Vami napadnutých veciach boli určené termíny pojednávaní.

Vo veci 7 Cb 67/01 je určený termín pojednávania na deň 27. 4. 2005 a vo veci 7 Cbs/03 je termín pojednávania stanovený na deň 28. 6. 2005.

Vašu sťažnosť považujem za čiastočne opodstatnenú a to z objektívnych príčin, ktoré spočívali   v nedostatočnom   personálnom   obsadení   súdu,   ako   aj   z dôvodu   častej práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. B. Verím, že teraz sa bude vo veci konať bez prieťahov.“III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 516/05 z 2. augusta 2005 k opodstatnenosti   sťažnosti   podal   chronologický   prehľad   úkonov   súdu   v doterajších konaniach a uviedol:

A. „(...) Dňa 27. 8. 2002 podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 20. 9. 2002, pod sp. zn. 7 Ncb 5/02-123 tak, že návrh   zamietol.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   navrhovateľ   M.   U.   odvolanie,   o ktorom rozhodol   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   zo   dňa   11.   12.   2002,   pod sp. zn. Obo 295/2002 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

Je   pravdou,   že   potom   až   do   začiatku   roku   2005   súd   vo   veci   nekonal   a to predovšetkým   z objektívnych   príčin,   ktoré   boli   predovšetkým   spôsobené   nedostatočným personálnym   obsadením   obchodného   úseku   sudcami,   ako   aj   častou   neprítomnosťou zákonnej   sudkyne   JUDr.   B.   v práci   z dôvodu   opakovanej   práceneschopnosti,   resp. absolvovaním   zahraničnej   stáže.   Nepopieram,   že   prieťah   bol   spôsobený   sčasti   aj subjektívnymi dôvodmi, čo som napokon uznal a uviedol aj v písomnej odpovedi zo dňa 21. 4.   2005,   pod   Spr   1521/05   a 1522/05   na   sťažnosť   sťažovateľa,   resp.   jeho   právnej zástupkyne.

Po preložení zákonnej sudkyne JUDr. B. dňom 1. 4. 2005 na Krajský súd v Trnave bola predmetná vec náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Č. Táto začala vo veci ihneď konať (...)

Ako   z uvedeného   vyplýva,   od   pridelenia   veci   novej   zákonnej   sudkyni   prieťahy v konaní boli spôsobené či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov výlučne zo strany navrhovateľov, teda aj sťažovateľa M. U.“

B. „Pokiaľ ide o vec sp. zn. 7 Cbs 42/03 Obdobie od januára 2004 do apríla 2005 možno považovať za obdobie, kedy súd nekonal vo veci a spôsobil tým prieťahy v konaní. Od apríla 2005 však prieťahy   v konaní sú výlučne spôsobené sťažovateľom, ktorý sám požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín (...)“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   zaujala   5.   septembra   2005   písomné   stanovisko k vyjadreniu   krajského súdu.   Okrem   iného v ňom   uviedla: „(...)   Sťažovateľ podal proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia č. k. 7 Ncb 5/02 odvolanie dňa 14. 10. 2002. Následne Krajský súd po preskúmaní odvolania postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (Najvyšší súd SR).

Predpokladáme, že Najvyšší súd SR skúmal aj súvisiaci spis č. k. 7 Cb 67/01, najviac však od 14. 10. 2002 do 11. 12 2002, kedy vo veci rozhodol, teda aj spis vrátil.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   od   8.   1.   2002,   kedy   súdu   boli   doručené   vyjadrenia žalovaných k č. k. 7 Cb 67/01, súd žiaden úkon nevykonal až do nahliadnutia právneho zástupcu sťažovateľa a sťažovateľa samého do spisu dňa 7. 8. 2002 a 27. 8. 2002, kedy boli aj krátkou cestou doručené vyjadrenia druhej strany.

Napriek   tomu,   že   zákonná   sudkyňa   mala   tento   spis   7   Cb   67/01   v pozornosti, s ohľadom na rozhodovanie o podanom predbežnom opatrení č. k. 7 Ncb 5/02, kde bola rovnako zákonnou sudkyňou, v konaní 7 Cb 67/01 nevykonala žiaden úkon (napr. vytýčenie termínu pojednávania). (...)

Pokiaľ   ide   o vec   č.   k.   7   CbS   42/03   chronologicky   uvádzame   a spresňujeme postupnosť úkonov (...)

Z toho je zrejmé, že prípravné úkony súdu po podaní návrhu v októbri 2003 boli vykonané do 14. 1. 2004, vrátane oznámenia, že sťažovateľ ako navrhovateľ súhlasí aj s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania. (...)

Sťažovateľ   v podanej   ústavnej   žiadosti   upozorňoval   na   prieťahy   v konaniach vzniknuté do marca 2005.

V žiadnom   prípade   sťažovateľ   nevinil   Krajský   súd   v Trenčíne   za   spôsobenie prieťahov od apríla   2005,   pretože   poznal   svoj   zdravotný stav   a bolo   mu   zrejmé,   že sa v prípade   konania   operácie   nebude   môcť   zúčastniť   prípadného   pojednávania   vo   veci minimálne dva mesiace. (...)“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 7 Cb 67/01 a sp. zn. 7 Cbs 42/2003, v ktorých sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci (právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania okolnosťou, ktorá by zásadne ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavaných veciach)   ústavný   súd   nezistil   žiadne   závažné   okolnosti,   ktoré   by   mali   byť   osobitne zohľadnené v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   krajského   súdu   v predmetných veciach a konštatuje, že:

A. vo veci sp. zn. 7 Cb 67/01 krajský súd v dobe od 8. januára 2002 (oznámenie odporcu v III. rade) do 7. apríla 2005 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. v trvaní troch rokov a troch mesiacov, nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (zaoberal sa rozhodovaním   o návrhu   sťažovateľa   z 27.   augusta   2002   na   vydanie   predbežného opatrenia v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ncb 5/02 – pozri vyššie bod 5 II. A časti odôvodnenia tohto nálezu),

B. vo veci sp.   zn. 7 Cbs 42/03 v dobe od 14. januára 2004 (stanovisko   právnej zástupkyne sťažovateľa) do 12. apríla 2005 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní jedného roka a troch mesiacov, bol bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný.

Teda v oboch veciach počas uvedených období krajský súd nevykonal žiadne úkony smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   počas   súdnych   konaní nachádza.   Vzhľadom   na   uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   krajského   súdu   ústavný   súd konštatuje,   že   v oboch   vyššie   uvedených   konaniach   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani   správaním   účastníkov   konania,   ale   postupom   krajského súdu. Obranu krajského súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Personálne problémy krajského súdu nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetných vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetných veciach bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že krajský súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutých konaniach.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 106 000 Sk z dôvodu, že „(...) Nekonaním súdu došlo k tomu, že bolo umožnené vykonanie likvidácie spoločnosti nezákonným spôsobom. Sťažovateľ bol zbavený možnosti domáhať sa účinne svojich práv. Jeho dnešné postavenie v spore napriek právnej opodstatnenosti, nemá reálnu vykonateľnosť. V obchodnom svete sa problémy z minulosti prenášajú ďalej aj do ďalšieho podnikania, ale dezilúzia a nedôvera v súdny systém až do súkromného života.

Nekonaním súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť účinne sa domáhať svojho práva. Navrhovateľ sa medzitým dostal do dôchodkového veku a aj v dôsledku zhoršenia zdravotného   stavu   stráca   optimizmus.   V pracovnej   sfére   mu   podkopáva   sebadôveru nečinnosť súdneho systému. Dnes je v stave rezignácie na možnosti ochrany práva súdnym systémom,   prestáva   veriť   v zabezpečenie   postavenia   jednotlivca   podľa   práva   a ochranu proti protiprávnemu konaniu.

Vymožiteľnosť práva sa stala prázdnym pojmom, justícia a právny štát mu neposkytli žiadnu ochranu v čase, keď to potreboval. Toto všetko mu v konečnom dôsledku spôsobilo nemajetkovú ujmu...“.

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť krajského súdu v oboch napadnutých konaniach) považuje za primerané spolu vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Keďže si sťažovateľ neuplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ústavný súd sa touto problematikou nezaoberal.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2005