SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 124/05-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2005 doručené podanie J. B., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podával „sťažnosť na viaceré slovenské súdy vo viacerých veciach (žalobách), pre nekonanie a v dôsledku toho pre spôsobenie súdnych prieťahov (...)“.
Sťažnosť sťažovateľa konkretizovaná pod bodom 2) uvedeného podania bola na ústavnom súde zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 969/05 a sťažovateľ v nej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z bodu 2) sťažnosti, ktorý je predmetom tohto konania, vyplynulo, že: „Okresnému súdu Bratislava I, Záhradnícka ul. 10, Bratislava, podal som dňa 27. júla 2004 žalobu na žalovanú S. p. B. pre poškodenie zdravia a spôsobenú ujmu na zdraví, v dôsledku nedbanlivosti pri spracovaní liečebného kúpeľného návrhu s tým, aby súd rozsudkom zaviazal žalovanú k náprave stavu, vyplatenie odškodného s bolestným. Žaloba je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod č. konania 15 C 267/2004-7. V tejto veci nebolo do dnešného dňa vytýčené ani jediné pojednávanie, čo potvrdzuje prieťahy v súdnom konaní. Svojou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky sa domáham nápravy veci, čiže odstránenia prieťahov v súdnom konaní a odškodného so zadosťučinením vo výške 80 000,- Sk. Výšku zadosťučinenie zdôvodňujem tým, že súd svojím nekonaním spôsobuje krytie žalovanej SP B. a odďaľuje vykonanie nápravy vo veci ohrozenia môjho zdravia nesprávnym počínaním si žalovanej S. p.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 18. mája 2005, namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04.
Dňa 22. júna 2005 sudca spravodajca v rámci prípravy veci na predbežné prerokovanie zistil nasledovné:
„- dňa 3. 08. 2004 - začatie konania. Ide o konanie v ktorom sa navrhovateľ J. B., M. M. A. domáha voči odporcom v 1. rade S. p., ústredie, v 2. rade A. M., náhrady za poškodenie zdravia, ujmy na zdraví. Návrh obsahuje tieto vady: neuvedené bydlisko odporcu v 2. rade, neoznačené dôkazy, ktorých sa navrhovateľ domáha, nešpecifikovaný a nevykonateľný petit.
- dňa 18. 10. 2004 - bol navrhovateľ vyzvaný v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p., aby v lehote 15 dní odstránil vady návrhu na začatie konania. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 26. 10. 2004.
- dňa 22. 10. 2004 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
- dňa 4. 11. 2004 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa v ktorom reagoval na výzvu súdu, aby navrhovateľ odstránil vady návrhu na začatie konania. Avšak vady návrhu na začatie konania ani v tomto podaní neodstránil.
- dňa 11. 11. 2004 - navrhovateľ doručil súdu listinné dôkazy.
- dňa 26. 01. 2005 - súd uznesením č. k. 15 C 267/04 zo dňa 26. 01. 2005, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 1. 03. 2005 ustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov, pretože navrhovateľ spĺňal predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a bolo to potrebné pre ochranu jeho záujmov.
- dňa 14. 03. 2005 - súdu bolo doručené odvolanie ustanoveného právneho zástupcu JUDr. M. Z., advokát voči horeuvedenému uzneseniu.
- dňa 23. 05. 2005 - súd uznesením č. k. 15 C 267/2004 zo dňa 23. 05. 2005 zmenil uznesenie o ustanovení zástupcu z radov advokátov a za zástupcu navrhovateľa ustanovil JUDr. L. R.“
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd vo veci konal a zároveň ústavnému súdu predložil aj ďalší postup v konaní po právoplatnosti uznesenia o ustanovení zástupcu z radov advokátov.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na účel základného práva zaručeného uvedeným článkom. Z účelu tohto práva vyplýva pre súd požiadavka postupovať v konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 48/96, I. ÚS 19/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil: „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v konaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (I. ÚS 42/01).
Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať, bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že podanie sťažovateľa nespĺňa ani všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde, pretože z nej nevyplýva, či ohľadom namietaných zbytočných prieťahov v konaní vyčerpal aj právne prostriedky nápravy podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2005