znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 124/05-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   bytom   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. mája 2005 doručené podanie J. B., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou podával „sťažnosť na viaceré slovenské súdy vo viacerých veciach (žalobách), pre nekonanie a v dôsledku toho pre spôsobenie súdnych prieťahov (...)“.

Sťažnosť   sťažovateľa   konkretizovaná   pod   bodom   2)   uvedeného   podania   bola   na ústavnom súde zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 969/05 a sťažovateľ v nej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z bodu 2) sťažnosti, ktorý je predmetom tohto konania, vyplynulo, že: „Okresnému   súdu   Bratislava   I,   Záhradnícka   ul.   10,   Bratislava,   podal   som   dňa 27. júla 2004 žalobu na žalovanú S. p. B. pre poškodenie zdravia a spôsobenú ujmu na zdraví, v dôsledku nedbanlivosti pri spracovaní liečebného kúpeľného návrhu s tým, aby súd   rozsudkom   zaviazal   žalovanú   k náprave   stavu,   vyplatenie   odškodného   s bolestným. Žaloba je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod č. konania 15 C 267/2004-7. V tejto veci nebolo do dnešného dňa vytýčené ani jediné pojednávanie, čo potvrdzuje prieťahy v súdnom konaní. Svojou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky sa domáham nápravy veci, čiže odstránenia prieťahov v súdnom konaní a odškodného so zadosťučinením vo výške 80 000,- Sk. Výšku zadosťučinenie zdôvodňujem tým, že súd svojím nekonaním spôsobuje krytie žalovanej SP B. a odďaľuje vykonanie nápravy vo veci ohrozenia môjho zdravia nesprávnym počínaním si žalovanej S. p.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 18. mája 2005, namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 267/04.

Dňa   22.   júna   2005   sudca   spravodajca   v rámci   prípravy   veci   na   predbežné prerokovanie zistil nasledovné:

„- dňa 3. 08. 2004 - začatie konania. Ide o konanie v ktorom sa navrhovateľ J. B., M. M.   A.   domáha   voči   odporcom   v 1.   rade   S.   p.,   ústredie,   v 2. rade   A.   M.,   náhrady   za poškodenie   zdravia,   ujmy   na   zdraví.   Návrh   obsahuje   tieto   vady:   neuvedené   bydlisko odporcu v 2. rade, neoznačené dôkazy, ktorých sa navrhovateľ domáha, nešpecifikovaný a nevykonateľný petit.

- dňa 18. 10. 2004 - bol navrhovateľ vyzvaný v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p., aby v lehote   15   dní   odstránil   vady   návrhu   na   začatie   konania.   Výzva   bola   navrhovateľovi doručená dňa 26. 10. 2004.

- dňa 22. 10. 2004 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

- dňa 4. 11. 2004 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa v ktorom reagoval na výzvu súdu, aby navrhovateľ odstránil vady návrhu na začatie konania. Avšak vady návrhu na začatie konania ani v tomto podaní neodstránil.

- dňa 11. 11. 2004 - navrhovateľ doručil súdu listinné dôkazy.

- dňa 26. 01. 2005 - súd uznesením č. k. 15 C 267/04 zo dňa 26. 01. 2005, ktoré bolo navrhovateľovi   doručené   dňa   1.   03.   2005   ustanovil   navrhovateľovi   zástupcu   z radov advokátov, pretože navrhovateľ spĺňal predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a bolo to potrebné pre ochranu jeho záujmov.

- dňa 14. 03. 2005 - súdu bolo doručené odvolanie ustanoveného právneho zástupcu JUDr. M. Z., advokát voči horeuvedenému uzneseniu.

- dňa 23. 05. 2005 - súd uznesením č. k. 15 C 267/2004 zo dňa 23. 05. 2005 zmenil uznesenie o ustanovení zástupcu z radov advokátov a za zástupcu navrhovateľa ustanovil JUDr. L. R.“

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   a zároveň   ústavnému   súdu predložil   aj   ďalší   postup   v konaní   po   právoplatnosti   uznesenia   o ustanovení   zástupcu z radov advokátov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). V týchto veciach   ústavný   súd   totiž   prihliada   aj   na   účel   základného   práva   zaručeného   uvedeným článkom. Z účelu tohto práva vyplýva pre súd požiadavka postupovať v konaní tak, aby sa čo   najskôr   odstránil   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 48/96, I. ÚS 19/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil: „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v konaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“ (I. ÚS 42/01).

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať, bol   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   že   sťažnosť   je zjavne neopodstatnená.   Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že podanie sťažovateľa nespĺňa ani všetky   náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde,   pretože   z   nej   nevyplýva,   či ohľadom   namietaných   zbytočných   prieťahov   v   konaní   vyčerpal   aj   právne   prostriedky nápravy   podľa   §   17   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005