znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 124/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. M., bytom K., ktorou namietal porušenie práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 12 C 182/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. M.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním   doručeným   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“) 5. júna 2003, označeným ako „Sťažnosť“ požaduje Ing. K. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), vyslovenie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 182/02. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vec sp. zn. 12 C 182/02 čo najrýchlejšie prejednal a rozhodol. Napokon požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 5. septembra 2001 podanou na Najvyššom súde Slovenskej republiky domáhal ochrany osobnosti voči Krajskému súdu v Košiciach a voči predsedovi Krajského súdu v Košiciach. Táto právna vec bola prikázaná okresnému   súdu,   kde   sa   podanie   vedie   pod   sp.   zn.   12   C   182/02.   Na   základe   výzvy okresného   súdu   z 26.   apríla   2002   sťažovateľ   zaslal   vyplnené   a potvrdené   tlačivá   na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a na   ustanovenie   právneho   zástupcu,   keďže   spolu s návrhom na ochranu osobnosti požiadal tak o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Uznesením   sp.   zn.   12   C   182/02   z 3.   decembra   2002 okresný súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta Mgr. J. M. Dátum pojednávania však nebol stanovený. Sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolanie s tým, aby mu bol ustanovený iný nezaujatý právny zástupca, keďže ustanovený   advokát   pôsobil   ako   sudca   a dá   sa   preto   očakávať,   že   nebude   dostatočne obhajovať   záujmy   sťažovateľa   proti   bývalým   kolegom.   Postup   okresného   súdu   má   za následok   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa,   ktorý   možno   odstrániť   len   právoplatným rozhodnutím. Je tým porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň so sťažnosťou sťažovateľ podal ústavnému súdu aj žiadosť o ustanovenie právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom,   keďže   jeho   sociálna   situácia   mu nedovoľuje zabezpečiť si povinné kvalifikované právne zastúpenie. Je totiž nezamestnaný a nárok na vyplácanie podpory mu skončil v septembri 2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požaduje uložiť Krajskému súdu v Košiciach a predsedovi   Krajského   súdu   v Košiciach   zdržať   sa   v budúcnosti   nepravdivých   tvrdení o sťažovateľovi a písomne sa mu ospravedlniť. Požaduje tiež náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 000 000 Sk a trov konania. Návrh bol podaný na poštu doporučene 5. septembra 2001 a bol adresovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Z výzvy sudkyne okresného súdu z 26. apríla 2002 vyplýva, že žiada sťažovateľa o oznámenie   adresy   zamestnávateľa   a o predloženie   potvrdenia   o výške   príjmu   za posledných   6   mesiacov,   ako   aj   o   oznámenie   osobných,   majetkových   a zárobkových pomerov, a to na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z listu sťažovateľa bez označenia dátumu vyplýva, že požiadavke okresného súdu vyhovel.   Zároveň   navrhol   preskúmať odbornú   a psychickú   spôsobilosť   JUDr.   I.   V.   pre výkon predsedu krajského súdu.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 12 C 182/02 s nečitateľným dátumom vyplýva, že okresný súd priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta Mgr. J. M.

Z podania sťažovateľa zo 17. decembra 2002 vyplýva, že podáva odvolanie proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 12 C 182/02 z 3. decembra 2002, lebo nesúhlasí s osobou ustanoveného právneho zástupcu Mgr. J. M.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľova žaloba o ochranu osobnosti bola okresnému súdu postúpená 15. apríla 2002.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   (§ 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Treba   uviesť,   že   sťažovateľ   podal   návrh   na   nepríslušný   súd,   a preto   bola   vec postúpená okresnému súdu až 15. apríla 2002. Od tej doby okresný súd plynule pokračuje vo   vybavovaní   veci,   keďže   musí   riešiť   predbežné   požiadavky   sťažovateľa   týkajúce   sa oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenia   právneho   zástupcu.   Proti   uzneseniu týkajúcemu sa osoby ustanoveného advokáta podal sťažovateľ odvolanie.

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 182/02 po prevzatí veci na základe jej prikázania (15. apríla 2002) doteraz nemožno na základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   považovať   za   taký,   ktorý   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2003