znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 124/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., V., vo veci porušenia základných práv zaručených v čl. 12, čl. 13, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 29. júna 1993 sp. zn. Cb 235/93 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2002 doručená sťažnosť E. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12, čl. 13, čl. 46 ods. 1 a čl.   48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   a   rozsudkom   Okresného   súdu v Komárne (ďalej len „okresný súd“) z 29. júna 1993 sp. zn. Cb 235/93.

Z predmetnej   sťažnosti   a z pripojených   listín   vyplýva,   že   na   základe   exekučného titulu, ktorým sa stal rozsudok okresného súdu z 29. júna 1993 č. k. Cb 235/93-13 súdny exekútor svojím rozhodnutím z 31. júla 1997 sp. zn. Ex 628/97 upovedomil sťažovateľku o začatí exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti o zaplatenie dlžnej sumy 271 694,50 Sk s prísl. a trov konania v sume 10 868,-- Sk. Sťažovateľka proti uvedenému upovedomeniu o začatí   exekúcie   vzniesla   námietky,   ktoré   však   boli   uznesením   okresného   súdu z 24. októbra   1997   č.   k.   Er   1064/97-12   zamietnuté   z   dôvodu,   že   tieto   boli   podané oneskorene   a nebol   naplnený   ani   jeden   z dôvodov   ustanovených   v   §   50   Exekučného poriadku.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala, že predmetným rozsudkom okresného súdu boli porušené jej vyššie uvedené ústavné práva, ľudské práva a slobody, pretože jej tento rozsudok nebol doručený dodnes, ale tvrdí, že sa dozvedela o ňom až v roku 1997, keď jej doručili upovedomenie o začatí exekúcie. Po prevzatí tohto upovedomenia chcela nahliadnuť do spisov na okresnom súde, konajúca sudkyňa jej to však neumožnila.  

Sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   rozsudok   okresného   súdu z 29. júna 1993 č. k. Cb 235/93-13 je v plnom znení   neplatný, a taktiež aby vyslovil za neplatné   upovedomenie   o začatí   exekúcie   z 31.   júla   1997   sp.   zn.   Ex   628/97,   ako   aj uznesenie okresného súdu z 24. októbra 1997 č. k. Er 1064/97-12.

  II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka sa obrátila na ústavný súd so svojou sťažnosťou podľa č. 127 ústavy podaním z 22. júla 2002 doručeným ústavnému súdu   25. júla 2002,   ktorým namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 12, čl. 13, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy postupom a rozsudkom   okresného súdu z 29. júna 1993 sp. zn. Cb 235/93 a domáhala sa ním aj vyslovenia neplatnosti upovedomenia o začatí exekúcie z 31. júla 1997 sp. zn. Ex 628/97 a uznesenia okresného súdu z 24. októbra 1997 č. k. Er 1064/97-12.

Z podania sťažovateľky a pripojených listín vyplýva, že sťažovateľka sa dozvedela o predmetnom rozsudku a o napadnutých rozhodnutiach, ako aj o namietanom odmietnutí práva nahliadnuť do spisu najneskôr už v roku 1997. Na ústavný súd sa však so svojou sťažnosťou obrátila až 25. júla 2002, t. j. po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002