znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 123/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   M.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a   čl.   6   ods.   3   písm.   b)   a c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Michalovce,   Okresnej   prokuratúry Michalovce, Okresnej prokuratúry Trebišov, Okresnej prokuratúry Rožňava a Okresného súdu   Michalovce   v   trestnom   konaní   vedenom   Okresným   súdom   Rožňava   pod   sp.   zn. 1 T 4/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   pre oneskorenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2009 doručená sťažnosť JUDr. V. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Michalovce,   Okresnej   prokuratúry   Michalovce,   Okresnej   prokuratúry   Trebišov, Okresnej prokuratúry Rožňava a Okresného súdu Michalovce v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Rožňava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 T 4/2007.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Policajný vyšetrovateľ v M. Ing. Š. M. ma obvinil pre skutok úmyselného tr. činu výtržníctva a poškodzovania cudzej veci.

Policajný vyšetrovateľ v M. J. U. ma obvinil pre skutok úmyselného tr. činu krádeže mobilného telefónu policajtke A. S.

Na   moju   námietku   bola   v   konaní   prenesená   miestna   príslušnosť   z   Okresnej prokuratúry M. na Okresnú prokuratúru do T.

OP   T.   pod   sp.   zn.   1   Pv   946/05   z   21.   10.   2005   podala   na   mňa   obžalobu pre 2 spomínané skutky. Okresný súd v Michalovciach pod sp. zn. 4 T/90/2005 dňa 20. 01. 2006 vydal trestný rozkaz a uznal ma vinným z trestných činov pre spomínané skutky. Po mojích opakovaných námietkach bola v konaní prenesená nadriadeným súdom v Košiciach miestna príslušnosť z Okr. súdu Michalovce na Okresný súd v Rožňave. Okresný súd v Rožňave ma spod obžaloby pre úmyselné trestné činy pre spomínané skutky   oslobodil,   čo   odvolací   krajský   súd   v   Košiciach   svojím   výrokom   potvrdil. Z PROCESNÉHO   SPISU   1 T/4/2007   Okresného   súdu   Rožňava,   NA   KTORÝ SA ODVOLÁVAM,   JE   ZREJMÉ,   ŽE   SOM   SA   NIJAKÝM   SPÔSOBOM   NEPRIČINIL NA SPÁCHANÍ TRESTNÉHO ČINU...

Konajúce   štátne orgány   v mojej   trestnej   veci   mi   neumožnili preštudovať   spisový materiál a podávať k veci obhajoby v čase od 23. 07. 2005 (vznesenie obvinenia) do 22. 09. 2005 (podania obžaloby) v zmysle trestného kódexu platného do 31. 12. 2005. JA SOM NIJAKÉ PREHLÁSENIE, ŽE SA TOHOTO SVOJHO PRÁVA VZDÁVAM NEPODPISAL, v spise 1 T/4/2007 sú iba poznámky policajta...

V trestnej veci 1 T/4/2007 išlo o spojenie dvoch trestných veci, obvinenie z dvoch skutkov úmyselných trestných činov, z ktorých ma obvinili, obžalovali, odsúdili a nakoniec oslobodili.   Trvalo   to   viacej ako   4   roky,   zbili   ma,   zažil   som ponižujúce zaobchádzanie, doslova mučenie ohľadne dokazovania svojej neviny a všetci štátni zamestnanci, štátne orgány,   orgány   činné   v   trestnom   konaní   vedeli,   že   dôkaz   existuje,   nezadovážili   ho, nezadokumentovali a nevyhodnotili, ale ani sa tým nezaoberali, že prečo tento dôkaz nebol do spisu pojatý...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné práva JUDr. V. H. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru ako aj práva mať primeraný čas a možnosť na prípravu svojej obhajoby a práva obhajovať sa osobne podľa čl. 6 ods. 3, písmeno   b),   c)   Dohovoru   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru MICHALOVCE,   postupom   Okresnej   prokuratúry   MICHALOVCE,   Okresnej   prokuratúry TREBIŠOV,   Okresnej   prokuratúry   ROŽŇAVA   v   konaní   1   T/4/2007   porušené   boli, ako aj konaním Okresného súdu MICHALOVCE v tomto trestnom konaní bolo porušené právo   mať   primeraný   čas   a   možnosť   na   prípravu   svojej   obhajoby   a   práva   obhajovať sa osobne podľa čl. 6 ods. 3, písmeno b), c) Dohovoru.

2. JUDr.   V.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   po 3 319,39.-   euro od Okresného   riaditeľstva   PZ   MICHALOVCE,   Okresnej   prokuratúry   MICHALOVCE, TREBIŠOV, ROŽŇAVA a od Okresného súdu MICHALOVCE, t. j. päťkrát o 3 319,39.- euro,   spolu:   16   596,96.-   euro,   ktoré   sú   povinní   zaplatiť   každý   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   a   zjavne neopodstatnené   návrhy   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí, pričom zistil tieto skutočnosti:

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   proti   sťažovateľovi   bolo   vedené   trestné   konanie pre trestný čin výtržníctva a krádeže. V tomto trestnom konaní podľa sťažovateľa konali (v prípravnom konaní a následne v konaní po podaní obžaloby proti sťažovateľovi) Okresné riaditeľstvo   Policajného   zboru   Michalovce,   Okresná   prokuratúra   Michalovce,   Okresná prokuratúra Trebišov, Okresná prokuratúra Rožňava a Okresný súd Michalovce. Predmetné trestné   konanie   bolo   po   prikázaní   veci   z   Okresného   súdu   Michalovce   následne   vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 T 4/2007.

Podľa   sťažovateľa   tieto   ním   označené   orgány   (okrem   okresného   súdu)   konali v trestnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 4/2007 tak, že porušili jeho základné a iné práva.

Z príloh k sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 4/2007-463 z 25. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ oslobodený spod   obžaloby   pre   prečin   zanedbania   povinnej   výživy,   spod   obžaloby   pre   trestný   čin výtržníctva   a   spod   obžaloby   pre   trestný   čin   krádeže.   Rozsudkom   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 7 To 110/2008-476 zo 17. decembra 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) bolo zamietnuté odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného súdu.

Na základe uvedeného možno ustáliť, že trestné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 T 4/2007 bolo skončené jeho rozsudkom v spojení s rozsudkom krajského súdu pred doručením sťažnosti ústavného súdu.

Taktiež možno ustáliť, že po prikázaní veci okresnému súdu sťažovateľom označené orgány už v tejto trestnej veci nekonali, pričom vzhľadom na datovanie oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu (25. septembra 2008) tieto orgány v trestnej veci sťažovateľa konali v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu 20. marca 2009 zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a tým je daný dôvod na jej odmietnutie ako oneskorene podanej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009