znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 123/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/07, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/07.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   okresný   súd   v namietanom   konaní „...zostáva nečinný aj napriek rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 57678/00 (...) TENTO SÚD SI TRÚFA NEREŠPEKTOVAŤ ROZSUDOK NADRIADENÉHO SUDU ! (...) Táto istá sudkyňa má konať vo veci 18 C/96/2003 - žaloba proti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a už 5-rokov nerešpektuje práva sťažovateľa. Je predpoklad, že sudkyňa Z. vôbec nemieni konať a to úmyselne a vedome poškodzuje sťažovateľa, a naopak chráni zločineckú skupinu štáto-mafiánov pred postihom. (...) Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky súd konštatoval porušovanie   základného   práva   garantovaného   čl.   6   a čl.   13   mal   Okresný   súd   vo   veci 18 C/4/2007 konať bez prieťahov a tak rešpektovať rozsudok nadriadeného súdu, čo sa však nestalo. (...) Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy a na nerešpektovanie rozsudku Európskeho súdu dňa 25. 03. 2008.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol petit:„II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva a slobody D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná. A to napriek existencii rozsudku Európskeho súdu pre ľudské pravá č. 57678/OO zo dňa 27. 06. 2006 !

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie vo výške nemajetkovej   ujmy   22,000.000.-   Sk   D.   B.   v   lehote   15   dní   od   dňa   doručenia   Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Po vyplatení sumy 22,000.000.- Sk D. B. môže Okresný súd v Trnave žalobu 18C/4/2007 zoškartovať.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

1.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy,   čo   platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

Predmetom   konania pred ústavným súdom   je nárok   sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 18 C 4/07, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jeho označené práva. Konkrétne ide o súdny spor na ochranu osobnosti   a nemajetkovú   ujmu,   v ktorom   sťažovateľ   žaluje   15   žalovaných   (policajným vyšetrovateľom, prokurátorom a generálnemu prokurátorovi, pozn.), ktorý sa začal návrhom doručeným   okresnému   súdu   12.   januára   2007.   Dňa   25.   marca   2008   v predmetnej   veci doručil sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04,   IV. ÚS 221/05).   V prípade,   keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne návrhu   buď nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia   doterajšieho   priebehu   konania   pred   okresným   súdom,   ktoré   začalo 12. januára 2007 doručením žaloby sťažovateľa na začatie konania na ochranu osobnosti.

Dopytom na okresný súd ústavný súd zistil, že ďalší priebeh konania bol takýto:

- január   2007   -   k spisu   bolo   pripojené   uznesenie   zo   spisu   sp.   zn.   18   C   96/03 o prerušení konania,

- 5.   február   2007   -   sudkyňa   odstupuje spis   vyššej   súdnej   úradníčke,   aby   prerušila konanie sp. zn. 18 C 4/07,

- 28. marec 2007 - okresný súd prerušuje konanie do ukončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. PS 12/04,

- 29. máj 2007 - odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o prerušení konania,

- 15. august 2007 - pokyn sudkyne vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 200 000 Sk,

- 4. september 2007 - list sťažovateľa ohľadne súdneho poplatku,

- 17.   september   2007   -   výzva   sťažovateľovi   na   doplatenie   súdneho   poplatku   ešte naviac o sumu 1 125 000 Sk,

- 29. október 2007 - doručený list sťažovateľa týkajúci sa úhrady súdneho poplatku, sťažovateľ tvrdí, že má byť oslobodený od úhrady súdneho poplatku,

- 7.   november   2007   sťažovateľovi   zaslané   tlačivo „Potvrdenie   o osobných, majetkových... na oslobodenie od súdnych poplatkov...“,

- 25. január 2008 - doručené podanie sťažovateľa na oslobodenie od súdneho poplatku.

- 25. január 2008 - vo fotokópii doručené „Potvrdenie o osobných, majetkových... na oslobodenie od súdnych poplatkov...“,

- 30. január 2008 - predložený spis vyššej súdnej úradníčke,

- 4. február 2008 - sťažovateľ zaslal rozšírenie odporcov a zmenu petitu,

- 13.   marec   2008   -   pokyn   vyššej   súdnej   úradníčky   na   zaslanie   nového   tlačiva „Potvrdenie   o osobných,   majetkových...   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov...“ sťažovateľovi.

- 1.   apríl   2008   -   vypravené   tlačivo „Potvrdenie   o osobných,   majetkových...   na oslobodenie od súdnych poplatkov...“ sťažovateľovi.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (necelých 15 mesiacov) spolu s charakterom   veci   (návrh   na   ochranu   osobnosti)   zatiaľ   vylučuje,   aby   konanie   vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 4/07 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom (necelých 15 mesiacov) a charakter sporu nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/07 vykonal niektoré procesné úkony, keď rozhodol o prerušení konania, vyzýval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, robil úkony v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o jeho oslobodení od súdnych poplatkov, navyše sťažovateľ v tomto priebehu rozširoval okruh žalovaných a menil petit.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy, aby   doterajší   namietaný   postup   okresného   súdu   signalizoval   možnosť   kvalifikovať   ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Sťažovateľovi možno pričítať na ťarchu to, že pri podaní žaloby neuhradil súdny poplatok, čím nesplnil poplatkovú povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ktorá mu vznikla v zmysle citovaného ustanovenia podaním žaloby. O oslobodenie od súdnych poplatkov žiadal až po doručení výzvy okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku.

Vzhľadom   na to,   že   sťažovateľ   argumentoval   rozhodnutím   Európskeho   súdu   pre ľudské práva č. 57678/00 z 27. júna 2006 a dával ho do súvislosti s namietaným konaním pred   okresným   súdom,   ústavný   súd   poukazuje,   že   predmetom   konania   podľa   sťažnosti č. 57678/00   bolo   sťažovateľom   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   v trestnom   konaní   začatom   na   základe   jeho   trestného   oznámenia, v ktorom si ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody a o tento prípad v danej veci nejde (predmetom tohto konania je civilné súdne konanie na ochranu osobnosti začaté na okresnom súde 12. januára 2007).

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2.   Ústavný   súd   odmietne   tiež   návrh,   ktorý   je   neprípustný   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 25. marca 2008 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného   jeho   nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou.   Vzhľadom   na   to,   že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 2. apríla 2008, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu   dostal primeranú lehotu   na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06).

Na základe týchto zistení ústavný súd   dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   a preto   ju   odmietol   tiež   pre   jej neprípustnosť.

3. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008