znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 123/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. T., bytom Š., zastúpenej advokátkou JUDr. R. F., Š., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. SA 5 C 139/2001 pôvodne vedenom na Okresnom súde Šaľa pod sp. zn. 5 C 139/01 (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Galanta 1. januára 2005) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2006 doručená   sťažnosť   E.   T.,   bytom   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpená   advokátkou JUDr. R. F., Š., v ktorej namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. SA 5 C 139/2001 pôvodne vedenom na Okresnom súde Šaľa pod sp. zn. 5 C 139/01 (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Galanta 1. januára 2005).

Okrem   vyslovenia   porušenia   označených   základných   práv   sťažovateľka   žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk a náhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd podľa svojej štandardnej judikatúry pri namietanom porušení ústavou zaručeného   práva   na verejné prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods. 2   ústavy   skúma,   či   vec   bola   právoplatne   skončená   skôr,   ako   sa   navrhovateľ (sťažovateľ)   domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, pretože ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00), pretože účelom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Odstránenie stavu právnej   neistoty   sa   dosiahne   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, II. ÚS 32/00).

Zo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že vec sp. zn. SA 5 C 139/2001 bola ukončená rozsudkom z 13. apríla 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. júna 2005.

Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že súdne konanie, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jej sťažnosti na ústavný súd, bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody   sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal. Nezaoberal sa ako bezpredmetným, ani návrhom na náhradu trov jej zastúpenia, ktorej priznanie je viazané na úspešnosť v spore.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006