znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 123/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Er 3558/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Er 3558/02 p o r u š i l základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. J. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prešov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. J. B. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 280 Sk (slovom päťtisícdvestoosemdesiat   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. R. B., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 29. júna 2005 č. k. I. ÚS 123/05-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Er 3558/02.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 28 Er 3558/02, ktoré do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo skončené.

3. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia práva podľa označeného článku ústavy a prikázania okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk.

Svoju   žiadosť   odôvodnil   nasledovne: „Uvedenú   sumu   odôvodňuje   sťažovateľ vysokou   mierou   právnej   neistoty.   Súd   povolil   odklad   exekúcie   na   základe   podania povinného v 1. rade bez toho, aby bližšie preskúmal predpoklady pre povolenie odkladu exekúcie uvedené v § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.“

Sťažovateľ zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd listom sp. zn. Spr-U 3006/2005 z 5. augusta 2005 a právny zástupca sťažovateľa k uvedenému vyjadreniu stanoviskom z 12. septembra 2005.

4.1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „(...) v plnom rozsahu trvám na vyjadrení k ústavnej sťažnosti J. B. zo dňa 14. 4. 2005. Mám za to, že vo veci 28 Er/3558/2002 nebol súdom spôsobený žiaden prieťah, preto navrhujem, aby Ústavný súd SR   vyslovil,   že   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 28 ER/3558/2002   nebolo   porušené ústavné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s prejednaním bez ústneho pojednávania.“

Vo vyjadrení zo 14. apríla 2005 predseda okresného súdu okrem chronológie úkonov okresného   súdu   uviedol: „Ide   o vykonávacie   konanie,   pri   ktorom   nie   je   možné   hovoriť o skutkovo a právne zložitej veci. (...)

K prerušeniu exekučného konania došlo v dôsledku rozhodnutia o odklade exekúcie do skončenia dovolacieho konania. (...)

Podľa názoru súdu jediný prieťah spôsobil sám sťažovateľ, resp. exekútor tým, že nekonal vo veci po odpadnutí prekážky spočívajúcej v odklade exekúcie. (...)

Súdom nebol spôsobený žiaden prieťah. (...)“

4.2. Právny zástupca vo svojom stanovisku uviedol: „S tvrdeniami súdu uvedenými v jeho písomnom stanovisku sťažovateľ nesúhlasí, a to z viacerých dôvodov. Okresný súd v Prešove   na   svoju   obranu   okrem   iného   uvádza,   že   jediný   prieťah   v konaní   spôsobil sťažovateľ, a to tým, že po odpadnutí prekážky spočívajúcej v odklade exekúcie vo veci nekonal.

K odkladu exekúcie pristúpil Okresný súd v Prešove 11. 12. 2003, kedy bolo vydané predmetné   uznesenie,   odôvodnené   skutočnosťou,   že   povinný   v 1.   rade   podal   dovolanie v konaní 12 C 64/98 (...).

Sťažovateľ sa bezodkladne po doručení predmetného uznesenia o odklade exekúcie dostavil na Okresný súd v Prešove za účelom nahliadnutia do predmetných spisov, aby zistil stav   dovolacieho   konania.   Po   nahliadnutí   do   spisu   zistil,   že   návrhom   na   začatie dovolacieho   konania   vo   veci   je   list   povinného   v 1.   rade   označený   ako   dovolanie, adresovaný prezidentskej kancelárii SR a doručený dňa 24. 02. 2003. Toto podanie bolo následne z prezidentskej kancelárie postúpené Okresnému súdu v Prešove. (...)

Príslušným súdom na dovolacie konanie je v tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky.   (...)   je   tento   jediný   oprávnený   po   postúpení   dovolacieho   spisu   rozhodovať o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Takisto ani príslušné ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce odklad exekúcie podľa názoru sťažovateľa neoprávňovali   Okresný   súd   rozhodnúť   o odklade   exekúcie,   najmä   s prihliadnutím   na obsahovú   a formálnu   stránku   písomného   podania   povinného   v 1.   rade   označeného   ako dovolanie.   Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   Okresný   súd   v Prešove   pri   vydaní   uznesenia o povolení odkladu exekúcie pochybil, nakoľko na takýto procesný postup, znamenajúci prieťah v konaní, neboli splnené zákonné podmienky. (...)“

Sťažovateľ zároveň upravil výšku uplatnených trov právneho zastúpenia na sumu 7 950   Sk   a zároveň   oznámil,   že „súhlasí   s tým,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky upustil od ústneho pojednávania“.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k   nej   pripojených   písomností,   z   písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 28 Er 3558/02 ústavný súd zistil nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

- 18. marec 1998 - sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde vo veci zaplatenia 169 132 Sk s prísl. z titulu náhrady škody; „- 27. jún 2002 - okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 64/98-127 zaviazal žalovaných zaplatiť sťažovateľovi 169 132 Sk s prísl.;

- 9. august 2002 - rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť;“

- 16. september 2002 - sťažovateľ podal   JUDr.   A.   D.,   Exekútorský   úrad K.   (ďalej len „exekútorský úrad“) návrh na vykonanie exekúcie;

- 25. september 2002 - exekútorský úrad požiadal okresný súd (sp. zn. Ex 2303/02 BB) o udelenie poverenia na výkon exekúcie (vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 28 Er 3558/02);

- 14. október 2002 - okresný súd poverením č. 5707 035207* poveril exekútorský úrad na vymoženie pohľadávky sťažovateľa proti povinnému v 1. rade žijúcemu a tiež prechodným pobytom v USA a povinnému v 2. rade;

- 6.   január   2003   -   exekútorskému   úradu   bolo   faxom   doručené   vyjadrenie   a námietky povinného v 1. rade proti exekúcii;

- 24.   február   2003   -   povinný   v 1.   rade   predložil   Prezidentskej   kancelárii   v Bratislave dovolanie proti rozsudku okresného súdu z 27. júna 2002;

- 28. február 2003 - exekútorskému úradu bola doručená námietka povinného v 1. rade proti povereniu na vykonanie exekúcie (podaná na poštovú prepravu v USA 18. februára 2003);

- 3.   marec   2003   -   okresnému   súdu   bola   doručená   námietka   povinného   v 1.   rade   proti povereniu na vykonanie exekúcie;

- 8. apríl 2003 - okresný súd oznámil povinnému v 1. rade, že zákon proti povereniu na vykonanie exekúcie nepozná žiadnu formu opravného prostriedku, a upozornil ho na to, že svoje námietky si môže vzniesť u exekútora;

- 15. máj 2003 - odporca v 1. rade doručil exekútorskému úradu námietku proti trovám a vykonaniu exekúcie;

- 27. jún 2003 - exekútorský úrad predložil okresnému súdu námietku povinného v 1. rade proti exekúcii a trovám exekúcie;

- 21. júl 2003 - okresnému súdu bolo doručené oznámenie exekútorského úradu o doručení zásielky   (upovedomenie   o začatí   exekúcie)   povinnému   v 1.   rade   na   jeho   adresu   v USA 24. januára 2003;

- 31. júl 2003 - okresný súd vyzval povinného v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku za konanie o námietkach;

- 6.   november   2003   -   okresný   súd   opätovne   vyzval   povinného   v 1.   rade   na   zaplatenie súdneho poplatku za konanie o námietkach;

- 3.   december   2003   -   okresnému   súdu   bola   doručená   výzva   s nalepenými   kolkovými známkami   v hodnote   8 455   Sk   potvrdzujúca zaplatenie   súdneho   poplatku   za   konanie o námietkach;

- 6. december 2003 - povinný v 1. rade faxom oznámil exekútorskému úradu vznesenie námietky, resp. vyjadrenie vo veci;

- 11. december 2003 - okresný súd uznesením zamietol námietky povinného proti exekúcii;

- 11. december 2003 - okresný súd uznesením povolil odklad exekúcie proti povinnému v 1. rade do právoplatného ukončenia dovolacieho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 64/98;

- 5.   január   2004   -   uznesenia   okresného   súdu   z 11.   decembra   nadobudli   právoplatnosť a vykonateľnosť;

- 7. jún 2004 - okresný súd uznesením zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku;

- 8. júl 2004 - uznesenie okresného súdu zo 7. júna 2004 nadobudlo právoplatnosť;

- 25. november 2004 - sťažovateľ predložil okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní;

- 30. december 2004 - predseda okresného súdu listom č. Spr. 222119/04 odpovedal na sťažnosť sťažovateľa a oznámil mu, že „po preskúmaní exekučnej veci (...) som dospel k názoru, že súd v tejto veci koná bez prieťahov. Okrem tejto skutočnosti som zistil, že dovolacie konanie v konaní (...) bolo už ukončené, teda súd bude pokračovať vo výkone rozhodnutia. Vaša sťažnosť je nedôvodná a týmto listom ju považujem za vybavenú“;

- 7. apríl 2005 - exekútorský úrad požiadal okresný súd o informáciu o dovolacom konaní a predložení fotokópie rozhodnutia (uznesenie o ukončení dovolacieho konania);

- 19. apríl 2005 - okresný súd oznámil exekútorskému úradu, že dovolacie konanie bolo pre nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavené   uznesením   zo   7.   júna   2004,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2004;

- 25. apríl 2005 - exekútorský úrad vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť;

- 25. apríl 2005 - exekútorský úrad ustanovil Ing. P. Č., K., znalkyňu v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, na vypracovanie znaleckého posudku na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti;

- 4. máj 2005 - znalkyňa vypracovala znalecký posudok nehnuteľnosti;

- 9. máj 2005 - exekútorský úrad doručoval znalecký posudok sťažovateľovi a povinným a vyhlásil   dražbu   nehnuteľnosti   na   9.   jún   2005   a   požiadal   Obecný   úrad   H.   o vyvesenie dražobnej vyhlášky;

- 9.   jún   2005   -   exekútorský   úrad   spísal   zápisnicu   o udelení   príklepu   vydražiteľovi a zápisnicu o dražbe nehnuteľnosti;

- 7. júl 2005 - okresný súd uznesením schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti vydražiteľovi.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28   Er   3558/02   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd nezistil v doterajšom priebehu konania   žiadnu   takú   okolnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver   o právnej   alebo   faktickej zložitosti veci ovplyvňujúcej dĺžku konania pred okresným súdom. Napokon ani okresný súd vo svojich vyjadreniach nepoukazoval na zložitosť veci.

2.   V správaní   sťažovateľa   nezistil   ústavný   súd   také   skutočnosti,   ktoré   by opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   obdobie,   počas   ktorého   bolo   konanie   prerušené, nehodnotí podľa svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 21/02) ako konanie so zbytočnými prieťahmi, aj keď možno mať vážne pochybnosti o tom, či v konkrétnom prípade existoval vážny dôvod na prerušenie konania, to však v tomto konaní nebolo predmetom posúdenia.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov   konania   a na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   konštatoval zbytočné prieťahy v období od 8. júla 2004 (uznesenie okresného súdu o zastavení konania o dovolaní nadobudlo právoplatnosť) do 19. apríla 2005 (oznámenie exekútorskému úradu o zastavení konania), t. j. v trvaní viac ako 9 mesiacov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   zistená   doba   zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní (9 mesiacov)   by   sama   osebe   ešte   nemusela   znamenať   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom však na konkrétne okolnosti daného prípadu túto povahu nadobudlo v celkovom kontexte o posudzovanom konaní s neprimerane dlhou dobou konania okresného súdu od konania o námietkach a dovolacom konaní, čo je už potrebné kvalifikovať ako obdobie, v ktorom dochádzalo   k   zbytočným   prieťahom   v   predmetnom   konaní   (napr.   I.   ÚS   157/02,   I.   ÚS 143/05).

Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že napriek tomu, že okresný súd je vo veci konajúcim   súdom   i   exekučným   súdom,   oznámenie   o zastavení   dovolacieho   konania   zo

7. júla 2004 predložil exekútorskému úradu až na základe jeho žiadosti 19. apríla 2005, po predložení ktorého tento v exekúcii riadne pokračoval.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal bez zbytočných prieťahov v konaní.

Keďže   o námietkach   v posudzovanej   veci   už   bolo   rozhodnuté,   ústavný   súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 10 000 Sk.Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Advokát   si   uplatnil   a   vyúčtoval   trovy   za   dva   úkony   právnej   služby   vo   výške 5 280 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení §   1 ods.   3 a   § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2005 v sume 5 002 Sk a režijný paušál 300 Sk. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške 5 302 Sk.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške 5 280 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005