znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 123/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť DRUKOS, a. s., so sídlom Ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. F. K., K., vo veci porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky pri privatizácii majetkovej účasti štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v Slovenskej sporiteľni, a. s. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť DRUKOS, a. s.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2002 doručená sťažnosť DRUKOS a. s., so sídlom Ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 039 187 (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. F. K., K., ktorou namietal porušenie základných práv a slobôd zaručených v čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods.1a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) pri privatizácii majetkovej účasti štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) v Slovenskej sporiteľni, a. s., (ďalej len „SLSP, a. s.“).

Sťažovateľ uviedol, že uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 418/1999   z 19.   mája   1999   vláda   schválila   návrh   koncepcie   privatizácie   bánk s majetkovou účasťou FNM. Zároveň uložila úradujúcej ministerke financií v spolupráci s ďalšími zainteresovanými osobami vytvoriť riadiacu skupinu pre privatizáciu podielov SLSP, a. s. Uznesením č. 93/2000 zo 16. februára 2000 vláda schválila návrh aktualizácie koncepcie privatizácie bánk s majetkovou účasťou FNM a uložila vtedajšej ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku a ministerke financií predložiť na rokovanie vlády privatizačný projekt SLSP v dvoch alternatívach.

Dňa 17. júla 2000 bola v denníku Financial Times uverejnená výzva ministerstva financií a FNM na prejavenie záujmu o kúpu majetkovej účasti štátu v SLSP, a. s., v ktorej ministerka   financií   a prezident   Prezídia   FNM   vyzývajú   medzinárodných   strategických investorov na prejavenie predbežného záujmu o získanie majoritného podielu v SLSP, a. s. Súčasne vyzývatelia informovali záujemcov o možnosti získať za stanovených podmienok dôverné informačné memorandum týkajúce sa SLSP, a. s., prostredníctvom výhradného finančného poradcu, a to spoločnosti J. P. Morgan Securities, Ltd. (ďalej len „poradca“).

Sťažovateľ   listom   z 22.   augusta   2000,   ktorý   adresoval   poradcovi,   prejavil   svoj predbežný   záujem   o nadobudnutie   majoritného   podielu   v SLSP,   a.   s.,   v súlade s podmienkami   uverejnenými   vo   výzve   a požiadal   poradcu   o zaslanie   dôverného informačného memoranda. Poradca listom z 22. augusta 2000 a listom z 31. augusta 2000 potvrdil prijatie listu sťažovateľa, v ktorom požiadal o zaslanie dôverného informačného memoranda, a súčasne uviedol, že v priebehu týždňa prerokuje so svojím klientom záujem sťažovateľa o nadobudnutie podielu v SLSP, a. s.

Listom   zo   7.   septembra   2000   poradca   oznámil   sťažovateľovi,   že   na   základe informácie   ministerstva   financií   sťažovateľ   nespĺňa   podmienky   uvedené   v citovaných uzneseniach vlády a z tohto dôvodu mu nemôže doručiť informačné memorandum. Toto oznámenie nadväzovalo na list ministerstva financií adresovaný poradcovi, napísaný v ten istý deň, teda 7. septembra 2000, podľa ktorého: „Po internej konzultácii na Ministerstve financií   a v súlade   s ustanoveniami   rozhodnutia   č.   418   zo   dňa   19.   mája   1999   Vlády Slovenskej republiky a rozhodnutia č. 93 zo dňa 16. februára 2000, sme prišli k záveru, že Drukos   a.   s.   Banská   Bystrica   nespĺňa   požiadavky,   ktoré   sú   v nich   obsiahnuté,   a preto neodporúčame, aby bolo spoločnosti Drukos a. s. zaslané informačné memorandum SLSP, a. s., ktoré bolo vyhotovené ako súčasť privatizačného rámca.“

Vláda   uznesením   č.   1105/2000   z 20.   decembra   2000   schválila   návrh   a vydala rozhodnutie o zachovaní majetkovej účasti štátu na podnikaní peňažného ústavu SLSP, a. s., v tam uvedenej výške, ďalej vydala rozhodnutie o privatizácii časti majetkovej účasti štátu a majetkovej účasti FNM na podnikaní peňažného ústavu SLSP, a. s., v tam uvedenej výške, a to priamym predajom spoločnosti Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG so sídlom vo Viedni.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   „úkonmi Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   boli   porušené   základné   práva   a slobody DRUKOSU a. s., Banská Bystrica, zaručené ústavou Slovenskej republiky“. Ministerstvo financií podľa sťažovateľa nemalo právo obmedziť okruh záujemcov o privatizáciu, pretože ani z ústavy, ani zo zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby   v znení neskorších   predpisov, ani zo   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov a ani z iných zákonov nevyplývajú žiadne obmedzenia pre jednotlivých záujemcov o privatizáciu.

V súvislosti   s neposkytnutím   informačného   memoranda   na   základe   úkonov realizovaných   ministerstvom   financií   a následnej   nemožnosti   zúčastniť   sa   hospodárskej súťaže o kúpu majetkovej účasti štátu v SLSP, a. s., došlo k zníženiu goodwilu spoločnosti DRUKOS, a. s., podľa pripojeného znaleckého posudku č. 42/2001 spracovaného Ing. M. M.,   súdnou   znalkyňou   pre   odbor   priemyselné vlastníctvo,   o 553   253   000,--   Sk,   ako   aj k zníženiu hodnoty know how a ochrannej známky s prepočítaním na finančné ocenenie 358 058 000,-- Sk. Vychádzajúc z týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podaním doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2002 sťažovateľ navrhol v zmysle §   79a   zákona   č.   124/2002   Z.   z.,   teda   podľa   ostatnej   novely   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pôvodné jeho podanie posudzovať podľa citovaného zákona, upravil aj petit svojej sťažnosti a navrhol vydať tento nález:

„1)   Obmedzením   okruhu   záujemcov   o privatizáciu   Slovenskej   sporiteľne   a.   s., Bratislava, vo výzve Ministerstva financií SR, uverejnenej v Hospodárskych novinách dňa 28. 7. 2000 na prejavenie predbežného záujmu o získanie majoritného podielu SLSP a. s. tým, že vo výzve sa vyzývali medzinárodní strategickí investori, boli porušené základné práva   a slobody   DRUKOSU   a.   s.   Banská   Bystrica,   ako   podnikateľa   ktorý   má   rovnaké postavenie v trhovom hospodárstve ako ostatní podnikatelia, má rovnaké práva a povinnosti pri nadobúdaní majetku a realizácii vlastníckeho práva a to konkrétne:

- článku   35   ods.   1   Ústavy   SR   t.   j.   práva   na   podnikanie   a uskutočňovanie   inej zárobkovej činnosti,

- článku 20 ods. 1, o možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené   v Ústave   Slovenskej   republiky,   alebo   v ďalších   zákonoch   a ktoré   sú rovnaké pre všetkých vlastníkov,

- článku 55 ods. 1, 2, o voľnom vstupe na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

2) Vylúčením z možnosti získať dôverné informačné memorandum pre prejavenie predbežného záujmu o získanie majoritného podielu SLSP a. s., oznámením výhradného finančného   poradcu   –   spoločnosti   J.   P.   Morgan   Securities,   Ltd.,   že   podľa   pokynu Ministerstva   financií   SR,   mu   neposkytne   dôverné   informačné   memorandum   a toto   mu poskytnuté napriek žiadosti nebolo, došlo v spojitosti s článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 2, 3, článkom 152 ods. 4, Ústavy Slovenskej republiky, § 7, 8, 9 zákona č. 92/1991 Zb., § 18 zákona č. 188/1994 Z. z., k porušeniu základných ústavných práv a slobôd DRUKOSU a. s., upravených v:

- článku   35   ods.   1   Ústavy   SR   t.   j.   práva   na   podnikanie   a uskutočňovanie   inej zárobkovej činnosti,

- článku 20 ods. 1, o možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené   v Ústave   Slovenskej   republiky,   alebo   v ďalších   zákonoch   a ktoré   sú rovnaké pre všetkých vlastníkov,

- článku 55 ods. 1, 2, o voľnom vstupe na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

3) Ministerstvo financií SR je povinné uhradiť DRUKOSU a. s. Banská Bystrica sumu   911,311.000,-   Sk   ako   primerané   finančné   zadosťučinenie   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal nezákonný postup ministerstva financií pri privatizácii majetkovej účasti štátu a FNM v SLSP, a. s. Predmetný privatizačný proces sa začal uznesením vlády z 19. mája 1999 č. 418/1999. Privatizácia časti majetkovej účasti štátu   a FNM   v   uvedenej   bankovej   inštitúcii   bola   schválená   v prospech   zahraničného záujemcu uznesením vlády č. 1105/2000 z 20. decembra 2000.

Sťažovateľ   bol   o skutočnosti,   že   bol,   ako   uvádza   vo   svojom   podaní,   „vylúčený“ z tejto privatizácie, informovaný listom zo 7. septembra 2000, keď mu poradca oznámil, že nespĺňa podmienky uvedené v relevantných uzneseniach vlády.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie jej podanie v lehote ustanovenej v §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 31/02).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom 20. decembra 2000, že v čase, keď bola ústavnému súdu predmetná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podaná, t. j. 18. februára 2002, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom a že odo dňa, keď došlo k tvrdenému porušeniu základného práva a slobody, mal sťažovateľ k dispozícii dostatočne dlhú lehotu na to, aby na ochranu svojich základných práv a slobôd využil ten právny prostriedok, ktorý mu ústava vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd priznávala do 31. decembra 2001, bolo potrebné jeho sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002.