znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 122/2016-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupnýareál U. S. Steel, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátskakancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciachsp. zn. 4 Cb 1/2013 z 23. novembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný areálU. S. Steel, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súduv Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 4 Cb 1/2013 z 23. novembra 2015 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v právnom postavení odporcuv 2. rade) v konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa navrhla svojím podanímz 21. januára 2014, aby v zmysle § 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)zaviazal spoločnosť ADAMS and Co., INC (ďalej len „navrhovateľ“) zložiť preddavokna trovy konania vo výške 589 380,59 €.

Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Cb 1/2013 z 3. júna 2015 bol navrhovateľzaviazaný zložiť na účet krajského súdu preddavok v uvedenej výške v lehote 60 dní ododňa doručenia tohto uznesenia. Súčasne výzvou z 3. júna 2015 bola sťažovateľka vyzvanána zaplatenie preddavku na trovy konania v rovnakej výške, ktorý v stanovenej lehotezaplatila. Navrhovateľ tak dosiaľ neučinil, a preto zákonným dôsledkom tohto stavu malobyť zastavenie konania vo veci samej uznesením vydaným v lehote do 9. septembra 2015.Krajský súd namiesto rozhodnutia o zastavení konania vydal 23. novembra 2015 napadnutéuznesenie, ktorým navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, protiktorému nie je prípustné odvolanie ani iný opravný prostriedok.

Porušenie sťažovateľkou označených práv okrem už uvedeného spočíva aj v tom, žeuznesenie krajského súdu o oslobodení od platenia súdnych poplatkov je neodôvodnené,keďže krajský súd postupoval podľa § 169 ods. 2 OSP napriek tomu, že nebola splnenádruhá zákonná podmienka v zmysle tohto ustanovenia, a to aby išlo o návrh, ktorému niktoneodporoval. Sťažovateľka totiž písomným vyjadrením z 27. augusta 2015 nesúhlasilaso žiadosťou navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože navrhovateľ nemána oslobodenie od platenia súdnych poplatkov právny nárok v zmysle ustálenej judikatúryNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uviedol, že pokiaľo oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žiada podnikateľ – právnická osoba, jejnepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania nemôže byť paušálnymdôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd v namietanom rozhodnutí neuviedol, aká zmena skutkového stavu,pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľa a jeho postavenie, nastala od vydaniauznesenia z 3. júna 2015, v ktorom krajský súd ako predbežnú otázku riešil, čiu navrhovateľa sú splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,pričom zistil, že tieto splnené nie sú, a preto mu uložil zaplatiť preddavok na trovy konania.

Podľa sťažovateľky uvedeným postupom krajského súdu bolo porušené základnéprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústav, ako aj právo na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa U. S. Steel Košice, s. r. o. na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2015, č. k. 4Cb/1/2013-1954, porušené boli. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2015, č. k. 4Cb/1/2013-1954 a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby v nej znovu konal a rozhodol.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavneneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochranyzákladných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedinev záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľka musí teda namietať porušeniesvojich základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, resp. inýmorgánom verejnej moci, čo je možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnémusúdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

Z doručenej sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky,podľa ktorej krajský súd ústavne nekonformne aplikoval ustanovenie § 169 ods. 2 OSP, keďrozhodol o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov bez odôvodnenia,napriek tomu, že v predchádzajúcim uznesením z 3. júna 2015 rozhodol o povinnostinavrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, ktorý tento dosiaľ nezložil, a preto malobyť krajským súdom rozhodnuté o zastavení súdneho konania podľa § 141a ods. 1 OSP,a nie o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov. V dôsledku uvedenéhodošlo k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj do jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súlade s § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebosčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejdeo svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodnesúd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatkyzaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z uvedeného vyplýva, že účastníkom konania o oslobodení od súdnych poplatkovbol iba navrhovateľ, ktorý uvedené konanie svojím návrhom inicioval. Ústavný súdpoukazuje na to, že právo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov jeoprávnením poplatníka, teda navrhovateľa, a nie oprávnením sťažovateľky v procesnompostavení odporcu.

Keďže sťažovateľka nemá v predmetnom konaní o oslobodení od súdnych poplatkovprocesné postavenie účastníka konania, nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesnépráva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konanídochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 205/04).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podanásťažovateľkou, ktorá nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto juústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016