znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 122/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť G. K. E., Maďarská republika, zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. K. E.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2011 doručená sťažnosť G. K. E. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Krajský súd v Košiciach dňa 14. 04. 2004 v konaní sp. zn. 67 K 10/03 na návrh konateľa vyhlásil na majetok obchodnej spoločnosti E., spol., s r. o., M... konkurz... Od 29. 05. 2002 prebieha pred Okresným súdom... sp. zn. 11 C   191/2002   súdne   konanie   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   motorovému   vozidlu   BMW. Súdny   spor   do   dnešných   dní   nie   je   právoplatne   rozhodnutý...   menovaná   obchodná spoločnosť je v konkurze.

Podaním z 3. 06. 2004 navrhovateľka požiadala súd o vytýčenie termínu súdneho pojednávania. Tvrdí v ňom, že vyhlásenie konkurzu vo veci určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci,   nespôsobuje prerušenie konania,   nakoľko vecne príslušným je naďalej okresný   súd...   a   nejde   o   spor   vyvolaný   konkurzom.   Na   námietky   správkyne   konkurznej správkyne bolo súdne konanie prerušené. Navrhovateľka má zato, že dlhodobým a podľa jej názoru aj neefektívnym postupom súdu jej bolo znemožnené, aby svoje vlastníctvo mohla riadne užívať, pričom osobný automobil BMW... už technicky úplne zastaral. Aj v dôsledku neukončenia   súdneho   sporu   včas,   bola   navrhovateľka   podrobená   trestnému   konaniu... Súdne pojednávania sa uskutočnili: 2. 12. 2003 - bolo odročené na 2. 2. 2004, 19. 01. 2009, 7. 04. 2009, 05. 05. 2009. Navrhovateľka písomnými podaniami súdu z 28. 05. 2004, 07. 07. 2006 žiadala, aby súd vo veci konal.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. 11 C/191/2002 porušil základné právo   sťažovateľky   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy...   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a čl. 6. ods. 1 Dohovoru... na prejednanie veci v primeranej lehote. Okresnému súdu... prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov. G. K. E. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd... je povinný vyplatiť pani G. K. E. trovy právnych služieb 261,82 € /2x 123,50 + 2x7.41 € 14,82/.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol. Sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu 3. februára 2011 a sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 podala osobne 2. februára 2011.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde);   takéto   dôvody   ústavný   súd v danej veci nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu,   ako   aj   so   základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a   prísediacich   a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

10.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12. Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu   považovať   za   splnenie   požiadavky   namietania   prieťahov   v   konaní   pred   orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľka   pred   ústavným   súdom   namieta,   tiež   vyžaduje,   aby   sťažovateľka   konala v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku   súvisia.   Nekonanie týmto spôsobom   alebo   chyba   pri   vyžadovanom   postupe   má   za   následok   nesplnenie sťažovateľkinej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany   svojich   práv.“ (III. ÚS 44/03).

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala na poštovú prepravu 3. februára 2011 a predsedovi okresného súdu bola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 osobne deň predtým – 2. februára 2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky   iba   ako   formálny úkon,   ktorému   nemožno pripísať účinky,   ktoré   by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06). Podľa § 65 zákona o súdoch má predseda súdu na vybavenie sťažnosti 30-dňovú lehotu.

14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil zo sťažnosti, z jej príloh a dopytom na okresnom   súde,   že   sťažovateľka   sa   domáha   v   predmetnom   súdnom   konaní   určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu proti spoločnosti E., spol. s r. o., M. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6 K 10/03-22 zo 14. apríla 2004 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti E., spol. s r. o., M., ktorá je odporkyňou v predmetnom spore pred okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002. Okresný súd 21. februára 2011 vydal uznesenie č. k. 11 C/191/2002-116, ktorým konštatoval, že v prerokúvanej veci je konanie prerušené od 14. apríla 2004, odkedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu E., spol. s r. o., M.

16. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

18.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011