znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 122/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 30/04 a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 18/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. decembra 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 16 C 30/2004. V sťažnosti sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie mu zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   ustanovené   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd listom zo 17. februára 2006 vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v lehote   14   dní   od   doručenia   výzvy.   Zároveň   ho   upozornil   na   možnosť   odmietnutia sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade jej nedoplnenia o požadované   zákonné   náležitosti.   Súčasne   bol   sťažovateľ   upozornený   na   uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 7 C 63/02-311 z 12. decembra 2005 (ktoré bolo prílohou inej sťažovateľovej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. januára 2006), ktorým mu nebol ustanovený   zástupca   z radov   advokátov.   Výzvu   sťažovateľ   prevzal   23.   februára   2006 a v stanovenej lehote na ňu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 1. marca 2006. Neodstránil   ním   však   nedostatky   sťažnosti   uvedené   vo   výzve   ústavného   súdu,   najmä nepredložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ k svojej žiadosti o ustanovenie mu právneho zástupcu predložil na výzvu ústavného   súdu „Potvrdenie   o osobných   majetkových   a zárobkových   pomeroch...“ z 27. februára   2006,   ktoré   však   neobsahovalo   (neuviedol   v ňom)   všetky   relevantné informácie na rozhodnutie o jeho žiadosti.

Ústavný súd z už uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zistil, že súčasné sťažovateľove majetkové pomery sú nasledovné: „(...) Z výkazu pre daňové úrady Geodetického a kartografického ústavu v B. súd zistil, že žalovaný bol ku dňu 05. 9. 2005 vlastníkom nasledujúcich nehnuteľností:

-bytu   č.   11   nachádzajúceho   na   I.   poschodí   obytného   domu   v B.,   súp.   č.   341, parc. č. 720/1   a 720/2,   vrátane   podielu   na   spoločných   priestoroch   (pozemku, stavbe) 1698/100000, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná (...) B.;

-pozemku o výmere 1140 m2 – trvalý trávny porast, nachádzajúceho sa v k. ú. V. (...) ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na (...);

-pozemku   o výmere   600   m2   –   zastavaná   plocha   a nádvorie,   nachádzajúceho   sa v k. ú. V., (...), ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na (...);

-bytu č. 22 nachádzajúceho sa na IV. poschodí obytného domu na ulici A. B. č. 17 v Ž., (...), vrátane podielu na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe) v podiele 574/46729, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 5111, k. ú. Ž..

Súd ďalej zistil, že do 06. 6. 2004 bol žalovaný vlastníkom 2-izbového bytu č. 4/A na 5. poschodí   obytného   domu,   nachádzajúceho   sa   v obci   V.,   časť   D.,   súp.   č.   88, prac. č. 55/21,   zapísaného   na   LV   č.   585   Katastrálneho   úradu   v P.,   Správe   katastra v P. Vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti žalovaný kúpnou zmluvou previedol na inú osobu za   dohodnutú   kúpnu   cenu   1   992   000,-   Sk,   vrátane   zariadenia   bytu,   pričom   vklad vlastníckeho práva povolila Správa katastra v P. dňa 07. 6. 2004 pod Č. V. 1886/2004. Kúpna cena bola žalovanému podľa zmluvy zaplatená v deň podpisu zmluvy, čo bolo 20. 5. 2004.

Žalovaný   je   vlastníkom   viacerých   vyššie   označených   nehnuteľností,   pričom v priebehu konania získal nakladaním so svojím majetkom značné finančné prostriedky v sume   1.992.000,-   Sk.   Žalovaný   má   možnosť   získať   ďalšie   finančné   prostriedky nakladaním   so   svojím   majetkom,   ktorý   bezprostredne   neslúži   na   uspokojovanie   jeho potrieb (okrem bytu v B., ).

Z uvedeného je preto zrejmé, že majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov,ako jedného z predpokladov pre ustanovenie zástupcu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. (...)“

Na základe sťažovateľovho odvolania Krajský súd v B. uznesením č. k. 9 Co 21/06-337, 9 Co 98/06-337, 9 NcC 2/06-337 z 28. februára 2006 potvrdil „napadnuté uznesenie súdu   prvého   stupňa   zo   dňa   12.   decembra   2005   č. k. 7 C 3/02-311“. Svoje   rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „(...) Správne súd prvého stupňa rozhodol, keď nevyhovel žiadosti odporcu   o ustanovenie   z radov   advokátov.   Skúmajúc   majetkové   pomery   odporcu   súd prvého stupňa zistil, že je poberateľom dávky hmotnej núdzi v sume 4 060,- Sk mesačne /porov. vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. zo dňa 17. 10. 2005 (...) je vlastníkom bytov v B., a v Ž., dvoch pozemkov /V./. Odporca bol i vlastníkom bytu v obci V., časť D., ktorý kúpnou zmluvou odpredal za cenu 1 992 000,- Sk. Túto kúpnu cenu obdržal dňa 20. 5. 2004 – v deň podpisu zmluvy (porov. kúpnu zmluvu – č. l. 304 spis). Správne súd prvého stupňa po zistení týchto skutočností zastal názor, že majetkové pomery   odporcu   neodôvodňujú   jeho   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   ako   jedného z predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje a preto i napadnuté uznesenie zo dňa 12. 12. 2005 č. k. 7 C 63/02 – 311 ako vecne správne potvrdil(§ 219 O. s. p.) (...)“

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na akéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Vychádzajúc   z vyššie   citovaných   zistení   všeobecných   súdov   (o   ktorých hodnovernosti   nemal   dôvod   pochybovať)   ústavný   súd   neakceptoval   neúplné   údaje predložené mu sťažovateľom (v „Potvrdení...“ z 27. februára 2006).

Keďže sťažovateľ nepredložil   splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní   pre   ústavným   súdom,   ktoré   je   zákonom   ustanovenou   podmienkou   na   začatie konania   (§   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   už   pri   jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, lebo   nemala „náležitosti   predpísané   zákonom“ a rozhodol   tak,   ako   je   to   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2006