znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 121/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu17. marca 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Veľká   ryba,spol. s r. o.,   Mochovská   40,   Levice,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Elenou   Ľalíkovou,Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   čl.   1   ods.   1   Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňovéhoúradu   Nitra   a   Finančného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenompod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola19. novembra 2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Veľká   ryba,   spol. s r. o.,Mochovská 40, Levice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. ElenouĽalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných právpodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Daňového úradu Nitra(ďalej   len   „daňový   úrad“)   a   Finančného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„finančné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «1. Od roku 2009 sťažovateľ vedie s príslušným daňovým úradom ako správcom dane a FR SR ako jeho odvolacím orgánom spor o oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie Október 2008 vo výške 204.658,48 EUR.

2.   Po   negatívnych   rozhodnutiach   označených   daňových   orgánoch   /ďalej   len „porušovatelia“   v   príslušnom   tvare/,   v   prvom   kole   po   kasačnom   rozhodnutí   NS   SR z 31. 1. 2013,   Krajský   súd   v   Nitre   rozsudkom   zo   4.6.2013,   č.   k.   11S   80/2011-146, rozhodnutie býv. DR SR z 18. 4. 2011 zrušil ako nezákonné a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.   FR   SR   rozhodnutím   z   30.10.2013   bez   akéhokoľvek   dokazovania   v   zmysle kasačného   rozsudku   krajského   súdu,   opätovne   potvrdil   rozhodnutie   správcu   dane o zaplatení sumy 204.685,48 EUR.

4. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 6. 8. 2014, č. k. 11S 386/2013-69, druhý krát zrušil rozhodnutia porušovateľov ako nezákonné a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Správca dane oznámením z 10. 11. 2014, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 13. 11. 2014, informoval sťažovateľa, že bude pokračovať vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie október 2008, uvedené v Protokole č.: 623/320/23873/2009/Št zo dňa 19. 6. 2009.

6.   Z   uvedeného   možno   urobiť   záver,   že   vyrubovacie   konanie   od   19.   6.   2009 do 13. 11. 2014, teda trvajúce 5 rokov a 5 mesiacov, bolo nezákonné a zmätočné zo strany porušovateľov,   čo   naposledy   konštatoval   aj   krajský   súd   v   rozsudku   zo   6.   8.   2014. Ignorovanie platnej právnej úpravy, či názoru KS v Nitre zo 4. 6. 2013... v kasačnom rozsudku, malo totiž za následok porušenie práva na fair proces v jeho časovej dimenzii, lebo doba, o ktorú sa predlžuje vyrubovacie konanie v dôsledku prejednania nevyhnutnej správnej žaloby podľa § 247 a nasl. OSP /po kasačných rozsudkoch KS, ako aj v novom prejednaní veci správcom dane/, je dobou zakladajúcou zbytočné prieťahy vo vyrubovacom a naň nadväzujúcom súdno-prieskumnom konaní, pričítateľné na vrub porušovateľov. Aj ústavný súd v tomto smere pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť /zmätočná/ orgánov verejnej moci a správy môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak ich činnosť nesmerovala   na   odstránenie   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   vrátenia   zaplatenej   DPH v októbri 2008.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné práva spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru, postupom Finančného riaditeľstva SR v B. Bystrici a Daňového úradu v Nitre, pobočka Levice, v konaní vedenom pod č.: 9411401/5/4987046/2014/Hi, porušené boli.

2.   Daňovému   úradu   Nitra,   pobočka   Levice   prikazuje   v   označenej   veci   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Veľkej rybe, spol. s r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.468,50 EUR, ktorú sú povinní zaplatiť Daňový úrad Nitra a FR SR B. Bystrica spoločne a nerozdielne /solidárne/.

4. Veľká ryba, spol. s r. o, má nárok na náhradu trov konania v sume 340,88 EUR... ktorú   sumu   zaplatia   Daňový   úrad   v   Nitre   a   FR   SR   v   B.   Bystrici   solidárne   na   účet JUDr. Eleny Ľalíkovej, všetko do 1 mesiaca od doručenia nálezu.“

Podľa   rozvrhu   práce   ústavného   súdu   na   obdobie   od   1.   marca   2015do 29. februára 2016   I.   senát   ústavného   súdu   rozhoduje   v zložení:   predsedníčka   senátuMarianna   Mochnáčová   a   sudcovia   Peter   Brňák   a   Milan   Ľalík.   Na   základe   oznámeniapodaného sudcom Milanom Ľalíkom o dôvodoch vylúčenia, resp. nevylúčenia z výkonufunkcie sudcu v tejto veci, bol uznesením sp. zn. II. ÚS 34/2015 z 15. januára 2015 sudcaMilan Ľalík vylúčený z konania a rozhodovania vo veci. Na základe čl. III platného rozvrhupráce   ústavného   súdu   namiesto   vylúčeného   člena   I.   senátu   ústavného   súdu   rozhodovalo predbežnom prerokovaní sťažnosti člen III. senátu Ľubomír Dobrík.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných právpodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovorua čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom daňového úradu a finančného riaditeľstvav konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi o vyrubenie dane z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie roku 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že označené vyrubovacie konanie trvá už viac akopäť   rokov   a   dosiaľ   nebolo   právoplatne   skončené,   pričom   rozhodnutia   daňového   úradua finančného riaditeľstva vydané v tomto konaní boli opakovane zrušené pri ich prieskume vsprávnom súdnictve. Podstatu sťažnostných námietok   sťažovateľky teda tvorí namietanánečinnosť daňového úradu a finančného riaditeľstva spočívajúca v ich neefektívnej činnostiv daňovom vyrubovacom konaní, v príčinnej súvislosti s ktorou malo dôjsť k porušeniuoznačených základných a iných práv sťažovateľky.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom,že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavnéhosúdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií.Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorýnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sana ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04).

Súčasťou   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor,   podľa   ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgánverejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu(IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupnýcha účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosťodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická aleboprávnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez   vážneho   dôvoduspôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môžesa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujeprávny predpis.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má účinný prostriedoknápravy na ochranu svojich základných práv a slobôd podľa § 250t ods. 1 OSP, a pretosťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   už   bez   právneho   dôvodurozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015