SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 121/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu17. marca 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Veľká ryba,spol. s r. o., Mochovská 40, Levice, zastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou,Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňovéhoúradu Nitra a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenompod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola19. novembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o.,Mochovská 40, Levice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. ElenouĽalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných právpodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Daňového úradu Nitra(ďalej len „daňový úrad“) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len„finančné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «1. Od roku 2009 sťažovateľ vedie s príslušným daňovým úradom ako správcom dane a FR SR ako jeho odvolacím orgánom spor o oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie Október 2008 vo výške 204.658,48 EUR.
2. Po negatívnych rozhodnutiach označených daňových orgánoch /ďalej len „porušovatelia“ v príslušnom tvare/, v prvom kole po kasačnom rozhodnutí NS SR z 31. 1. 2013, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4.6.2013, č. k. 11S 80/2011-146, rozhodnutie býv. DR SR z 18. 4. 2011 zrušil ako nezákonné a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. FR SR rozhodnutím z 30.10.2013 bez akéhokoľvek dokazovania v zmysle kasačného rozsudku krajského súdu, opätovne potvrdil rozhodnutie správcu dane o zaplatení sumy 204.685,48 EUR.
4. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 6. 8. 2014, č. k. 11S 386/2013-69, druhý krát zrušil rozhodnutia porušovateľov ako nezákonné a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Správca dane oznámením z 10. 11. 2014, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 13. 11. 2014, informoval sťažovateľa, že bude pokračovať vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie október 2008, uvedené v Protokole č.: 623/320/23873/2009/Št zo dňa 19. 6. 2009.
6. Z uvedeného možno urobiť záver, že vyrubovacie konanie od 19. 6. 2009 do 13. 11. 2014, teda trvajúce 5 rokov a 5 mesiacov, bolo nezákonné a zmätočné zo strany porušovateľov, čo naposledy konštatoval aj krajský súd v rozsudku zo 6. 8. 2014. Ignorovanie platnej právnej úpravy, či názoru KS v Nitre zo 4. 6. 2013... v kasačnom rozsudku, malo totiž za následok porušenie práva na fair proces v jeho časovej dimenzii, lebo doba, o ktorú sa predlžuje vyrubovacie konanie v dôsledku prejednania nevyhnutnej správnej žaloby podľa § 247 a nasl. OSP /po kasačných rozsudkoch KS, ako aj v novom prejednaní veci správcom dane/, je dobou zakladajúcou zbytočné prieťahy vo vyrubovacom a naň nadväzujúcom súdno-prieskumnom konaní, pričítateľné na vrub porušovateľov. Aj ústavný súd v tomto smere pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť /zmätočná/ orgánov verejnej moci a správy môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak ich činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa vrátenia zaplatenej DPH v októbri 2008.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné práva spoločnosti Veľká ryba, spol. s r. o., garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru, postupom Finančného riaditeľstva SR v B. Bystrici a Daňového úradu v Nitre, pobočka Levice, v konaní vedenom pod č.: 9411401/5/4987046/2014/Hi, porušené boli.
2. Daňovému úradu Nitra, pobočka Levice prikazuje v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. Veľkej rybe, spol. s r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.468,50 EUR, ktorú sú povinní zaplatiť Daňový úrad Nitra a FR SR B. Bystrica spoločne a nerozdielne /solidárne/.
4. Veľká ryba, spol. s r. o, má nárok na náhradu trov konania v sume 340,88 EUR... ktorú sumu zaplatia Daňový úrad v Nitre a FR SR v B. Bystrici solidárne na účet JUDr. Eleny Ľalíkovej, všetko do 1 mesiaca od doručenia nálezu.“
Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2015do 29. februára 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v zložení: predsedníčka senátuMarianna Mochnáčová a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Na základe oznámeniapodaného sudcom Milanom Ľalíkom o dôvodoch vylúčenia, resp. nevylúčenia z výkonufunkcie sudcu v tejto veci, bol uznesením sp. zn. II. ÚS 34/2015 z 15. januára 2015 sudcaMilan Ľalík vylúčený z konania a rozhodovania vo veci. Na základe čl. III platného rozvrhupráce ústavného súdu namiesto vylúčeného člena I. senátu ústavného súdu rozhodovalo predbežnom prerokovaní sťažnosti člen III. senátu Ľubomír Dobrík.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných právpodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovorua čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom daňového úradu a finančného riaditeľstvav konaní vedenom pod č. 9411401/5/4987046/2014/Hi o vyrubenie dane z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie roku 2008.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že označené vyrubovacie konanie trvá už viac akopäť rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom rozhodnutia daňového úradua finančného riaditeľstva vydané v tomto konaní boli opakovane zrušené pri ich prieskume vsprávnom súdnictve. Podstatu sťažnostných námietok sťažovateľky teda tvorí namietanánečinnosť daňového úradu a finančného riaditeľstva spočívajúca v ich neefektívnej činnostiv daňovom vyrubovacom konaní, v príčinnej súvislosti s ktorou malo dôjsť k porušeniuoznačených základných a iných práv sťažovateľky.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavyje založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom,že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavnéhosúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.Ústavný súd predstavuje z tohto hľadiska ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorýnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sana ochrane ústavnosti podieľajú (m. m. III. ÚS 149/04).
Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgánverejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupnýcha účinných prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosťodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) fyzická aleboprávnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvoduspôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môžesa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňujeprávny predpis.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka má účinný prostriedoknápravy na ochranu svojich základných práv a slobôd podľa § 250t ods. 1 OSP, a pretosťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho dôvodurozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2015