znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 121/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Č., K., zastúpeného advokátom Mgr. A. B., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Č.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. januára 2014   doručená   sťažnosť   Ľ.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013.

  2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   28.   januára   2013   podal   sťažovateľ na okresnom súde žalobu o zaplatenie 49 904, 88 € s príslušenstvom z dôvodu závažných vád diela, a teda podstatného porušenia zmluvy žalobcom. Takmer o štyri mesiace neskôr, t. j. 15. mája 2013, sťažovateľ adresoval tomuto súdu „Urgenciu“, a keďže sa domnieval, že okresný súd ani naďalej v danej veci nekonal, podal sťažnosť adresovanú predsedníčke tohto súdu   na postup súdu z titulu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľovi bolo následne   z   okresného   súdu   doručené „Upovedomenie   o   spôsobe   vybavenia   sťažnosti“, v ktorom predsedníčka tohto súdu označila sťažnosť sťažovateľa „z časti za opodstatnenú“, avšak okrem iného tiež uviedla, že dôvodom nekonania súdu je vysoký nápad v senáte a potreba   vybavovať   veci   podľa   poradia   s   prednostným   vybavovaním   vecí   v   závislosti od predmetu   konania.   Z   dôvodu,   že   podľa   sťažovateľa   nebola   jeho   sťažnosť   riadne vybavená,   adresoval   Krajskému   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) „Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti“. Predseda krajského súdu vo svojej korešpondencii síce uznal, že od určitého obdobia dochádza k prieťahom v konaní, avšak tiež dodal, že uvedené je   spôsobené   objektívnou   príčinou   spočívajúcou   v   preťaženosti   súdu,   a   nie   zákonným sudcom. V závere predseda krajského súdu uviedol, že sťažnosť sťažovateľa adresovaná predsedníčke okresného súdu bola riadne vybavená a správne kvalifikovaná.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 14/2013 porušil jeho základné práva zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby zároveň prikázal príslušnému okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov. V závere požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia advokátovi vo výške 284, 08 € do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. V posudzovanom prípade sťažovateľ namieta postup okresného súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené práva.

9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 28. januára 2013 žalobu o zaplatenie sumy 49 904, 88 € s príslušenstvom a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (20. január 2014) toto konanie pred okresným súdom trvá menej ako dvanásť mesiacov.

10. Z judikatúry ústavného súdu, ktorú ak by právny zástupca sťažovateľa poznal, tak by   zbytočne   nezaťažoval   ústavný   súd   neprejednateľnými   sťažnosťami,   vyplýva,   že   nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (I. ÚS 46/01,   I.   ÚS   66/02,   I.   ÚS   154/03,   IV.   ÚS   147/04,   IV.   ÚS   221/05).   V   prípade, v ktorom ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

11.   Aj   keď postup okresného   súdu   nie je celkom   bez prieťahov,   ich   intenzita   – s prihliadnutím   na   predmet   posudzovaného   konania   a   celkovú   dĺžku   doby   jeho   trvania (necelých dvanásť mesiacov) – nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že až pokračujúca nečinnosť okresného súdu presahujúca 2 – 3 roky by mohla/môže spôsobiť porušenie tohto základného práva sťažovateľa, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže priznať.

12.   Ústavný   súd   uzatvára,   že   zistené   skutočnosti   zatiaľ   nepostačujú   na   prijatie záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014