znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 121/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., PhD. – A. s. r. o., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Okresnej prokuratúry Košice I v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 10. februára 2012 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v K. (ďalej len,,okresné riaditeľstvo PZ“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OUV-833/20-K1-2001 a postupom Okresnej   prokuratúry   Košice   I (ďalej len,,okresná prokuratúra“), ktorá v uvedenom trestnom konaní vykonávala dozor.

2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že je obvinený z trestného činu podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31.   decembra   2005,   pričom   obvinenie   mu   bolo   vznesené   uznesením   vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ešte 15. novembra 2001. Trestné konanie proti sťažovateľovi ku dňu   podania   sťažnosti   nebolo   stále   právoplatne   skončené   a   nachádzalo   sa   v   štádiu prerušeného prípravného konania. Sťažovateľ tvrdí, že skutočnosť, že jeho spoluobvinený nebol   počas   8   rokov   vypočutý,   resp.   konfrontovaný,   mu   nemôže   spôsobovať   ujmu na právach vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Obdobne uvádza, že   jeho   vinou   nie   je   ani   to,   že   na   spoluobvineného   je   od   roku   2009   vydaný   príkaz na zatknutie,   a   preto   bolo   trestné   stíhanie   prerušené,   o   čom   však   nebol   vyrozumený. Vychádzajúc z uvedených skutočností podal sťažovateľ 10. novembra 2011 na okresnom riaditeľstve   PZ   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   prokurátor   okresnej   prokuratúry vyhodnotil   ako   nedôvodnú,   keďže   trestné   stíhanie   je   od   roku   2009   prerušené   kvôli neprítomnosti   spoluobvineného,   bez   ktorého   nemožno   vec   náležite   objasniť.   Prokurátor okresnej prokuratúry zároveň sťažovateľovi oznámil, že len čo pominú dôvody prerušenia, v trestnom stíhaní sa bude pokračovať. Následne sa sťažovateľ 6. decembra 2011 obrátil aj na Krajskú prokuratúru v K. (ďalej len,,krajská prokuratúra“) so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu z 10. novembra 2011. Krajská prokuratúra 9. decembra 2011 potvrdila príjem sťažovateľovho podania s tým, že o výsledku jeho vybavenia ho bude informovať. Aj napriek tomu, že od tohto dátumu ku dňu podania sťažnosti uplynuli viac ako dva mesiace, z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu nijak nevyplýva, či a ak áno, tak ako na uvedenú žiadosť krajská prokuratúra odpovedala.  

3. V ďalšom sťažovateľ uvádza, že zavinením okresného riaditeľstva PZ je už takmer 11 rokov trestne stíhaný, čím došlo k enormnému prepadu jeho podnikateľskej činnosti vykonávanej   najmä   v   oblasti   odpadového   hospodárstva.   Jeho   obvinenie   sa   stalo u podnikateľov zaoberajúcich sa nakladaním s odpadmi všeobecne známe, a to aj preto, že viacerí   z   nich   boli   ako   svedkovia   v   tejto   trestnej   veci   vypočutí,   pričom   toto   malo za následok   rapídny   prepad   objednávok   prác   u   sťažovateľa.   V   dôsledku   nezákonného postupu okresného riaditeľstva PZ musel v roku 2008 ukončiť podnikanie, pričom pokles príjmov z podnikania v rokoch 2002 až 2008 v porovnaní s rokom 2001 vyčíslil na sumu 4 532 059,75 € (136 532 832 Sk). Na základe uvedeného sa domnieva, že má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa v tejto výške domáha.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry v trestnom konaní vedenom   proti   nemu   porušené   bolo.   Ďalej   žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému riaditeľstvu PZ a okresnej prokuratúre v jeho trestnej veci ďalej konať bez zbytočných prieťahov a žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 532 059,75 € a nárok na náhradu trov konania vo výške 18 995,52 €.  

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Cieľom   predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd   podľa   ústavy)   je   rozhodnúť   o   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania   pred   ústavným   súdom   zo   zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   Podstatou   sťažnosti   sú   namietané   zbytočné   prieťahy   v   postupe   okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa. K tomu ústavný súd uvádza,   že   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom riaditeľstve PZ sťažnosť na prieťahy v konaní 10. novembra 2011, ktorá bola postúpená na okresnú prokuratúru. Predmetnú sťažnosť z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd (zhodne s okresnou prokuratúrou) považoval za žiadosť obvineného o preskúmanie postupu policajta podľa   § 210 Trestného poriadku, ktorou   sa sťažovateľ ako obvinený domáhal odstránenia   prieťahov   v   konaní   a   ktorú   bol   dozorujúci   prokurátor   povinný   preskúmať a o výsledku   sťažovateľa   upovedomiť.   Následne   podaním   zo   6.   decembra   2011   žiadal krajskú   prokuratúru   o   preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   jeho   sťažnosti   na   prieťahy v konaní   okresnou   prokuratúrou.   Toto   podanie   z   hľadiska   obsahu   možno   považovať za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

9. Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho prokurátora podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska tvrdených   zbytočných   prieťahov   v   jeho   trestnom   stíhaní   a   následne   žiadal   krajskú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry, však ešte neznamená, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len Trestný poriadok, ale aj už spomenutý zákon o prokuratúre.

10.   Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre). Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

  Podľa   §   34   ods.   1 zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),   ktorými   sa   mohol   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu   okresnej prokuratúry   v   predmetnej   veci,   pokiaľ   napriek   tomu,   že   žiadal   o   preskúmanie   postupu policajta a žiadal aj o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, táto neprijala efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky,   prípadne   aj   generálneho   prokurátora   Slovenskej republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa   dospeli   k   záveru,   že   tento   postup   okresnej   prokuratúry   bol   v   rozpore so zákonom (m. m. III. ÚS 261/05, I. ÚS 361/09).

12.   Sťažovateľ,   ktorý   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby), je povinný pred podaním   sťažnosti   ústavnému súdu   využiť všetky   dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31 až   §   36   zákona   o   prokuratúre,   ak   dozorujúci   prokurátor   nevykoná   efektívne   a   účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného   poriadku   (uznesenie   ústavného   súdu   III.   ÚS   365/04   z   8.   decembra   2004, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2004, II. polrok, s. 1136).

13.   Sťažovateľ,   zastúpený   advokátom,   v   sťažnosti   síce   podal   opakovaný   podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, na ktorý reagovala Krajská prokuratúra v K. listom z 1. februára 2012, ale už nedal časový priestor orgánom činným v trestnom konaní preveriť a zasiahnuť do nečinnosti v trestnom konaní, preto, keď sa následne obrátil priamo na ústavný   súd   o zjednanie   nápravy,   musela   byť   jeho   sťažnosť   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods.   1   v   spojení   s § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   Odmietnutie   tejto   sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcom trestnom konaní, avšak   iba   za predpokladu   splnenia   všetkých   ústavných   a zákonných   predpokladov   a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné   právne   prostriedky   na   ochranu   jeho   práv   a dal   možnosť   na   ne   v primeranej   dobe reagovať.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími   návrhmi sťažovateľa   uvedenými v sťažnosti   (príkaz   okresnému   riaditeľstvu   PZ a okresnej prokuratúre ďalej konať bez zbytočných prieťahov, žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania).

15.   Pre   úplnosť   však   ústavný   súd   považuje   za   nevyhnutné   dať   sťažovateľovi (kvalifikovane zastúpenému advokátom) do pozornosti skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia ním   požadovaného   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   náhrady   trov   konania. Sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil   aj   svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 4 532 059,75 €, ktorú celkom zjavne stotožňuje s tvrdenou škodou v podobe ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť podľa jeho názoru protiprávnym trestným stíhaním a jeho neúmerným predlžovaním. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď   následky   porušenia   práv   sťažovateľa   (zbytočné   prieťahy   v   konaní)   už   nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Primerané finančné zadosťučinenie však nemožno zamieňať s právom sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou okresného riaditeľstva PZ či okresnej prokuratúry a prípadnými zbytočnými prieťahmi v ich konaní (m. m. III. ÚS 75/01, IV. ÚS 15/03). Nárok na náhradu škody má totiž iný ústavný základ (čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 4 ústavy) a rozhodujú o ňom príslušné všeobecné   súdy   v   konaní   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti   za   škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume 18 995,52   €,   sťažovateľ   sa   celkom   zjavne,   avšak   nesprávne   domnieva,   že   predmetom konania   pred   ústavným   súdom   je   ním   požadovaná   výška   primeraného   finančného zadosťučinenia, z ktorej vychádzal pri výpočte odmeny za každý úkon právnej pomoci. Takýto pohľad totiž nezodpovedá skutočnému charakteru predmetu konania pred ústavným súdom, ktorým je ochrana základných práv a slobôd, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov jednu šestinu výpočtového základu, teda v roku 2012 sumu 127,16 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedokV Košiciach 14. marca 2012