znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 121/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/96/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2011   doručená   sťažnosť   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/96/2007.

2.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ 25. novembra   2006   podal   okresnému   súdu   žalobu „o   zaplatenie   dlhu   3.470,-   Sk s príslušenstvom“,   v ktorej   navrhol   vydanie   platobného   rozkazu.   Okresný   súd   vydal 22. marca 2007 „platobný rozkaz v znení návrhu sťažovateľa“. Proti tomuto platobnému rozkazu podal 11. apríla 2007 odpor žalovaný. Po vyjadrení sťažovateľa 16. júna 2007 k odporu   vydal   okresný   súd   23.   apríla   2008   uznesenie,   ktorým   žiadal   sťažovateľa o stanovisko s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Po negatívnom stanovisku sťažovateľa zo 14. mája 2008 určil okresný súd pojednávanie na 24. apríl 2008, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného. Pojednávanie sa uskutočnilo 24. júna 2008. Ďalšie pojednávanie (po nekonaní – odročení pojednávaní 2. septembra 2008 a 7. septembra 2010) sa konalo 9. novembra 2010. Okresný súd na návrh žalovaného uznesením zo 16. novembra 2010 „prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na OS Košice II sp. zn. 14   C   24/2005“.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   4. decembra   2010   odvolanie, „v ktorom uviedol, že na prerušenie konania nemal odporca (t. j. okresný súd, pozn.) žiadny zákonný dôvod“.

3. Sťažovateľ uviedol, že „podal dňa 05. 12. 2010 sťažnosť (doručenú adresátovi 13. decembra   2010,   pozn.) na   neoprávnené   prieťahy   v konaní   predsedovi   Okresného súdu..., a tvrdil, že „je doba trvania konania v dĺžke 3 roky a 7 mesiacov neprimerane dlhá...“, pričom sa okresný súd „doposiaľ... predmetom konania vôbec nezaoberal a to ani okrajovo“.

4.   Predseda   okresného   súdu   v liste   sp.   zn.   Spr   193/2010   zo   14.   decembra   2010 (doručenom sťažovateľovi 20. decembra 2010) uviedol:

„Podaním zo dňa 13. 12. 2010 sa sťažujete na prieťahy a nesprávny postup v konaní evidovanom na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 196/2007.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažnosť môže podať...

Po prešetrení som zistil, že Vaša sťažnosť je dôvodná len čiastočne. K prieťahom v konaní došlo v období od októbra 2008 do februára 2010 a za tieto sa Vám ospravedlňujem.

Vo zvyšnej časti je Vaša sťažnosť vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie neprípustná. Do procesného postupu v jednotlivých súdnych konaniach, ale ani spôsobu a rozsahu dokazovania nie som oprávnený zasahovať. V prípade nespokojnosti účastníka konania s takýmto postupom sa možno nápravy domáhať iba v rámci využitia opravných prostriedkov, ktoré sú proti súdnym rozhodnutiam prípustné. Aj o Vami podanom odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania môže rozhodnúť len odvolací Krajský súd v Košiciach. Napriek konštatovaným skutočnostiam budem priebežnosť daného konania sledovať do právoplatného skončenia veci.“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru... bolo postupom Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C/96/2007 porušené.

- Ústavný súd... prikazuje, aby Okresný súd... konal vo veci vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn. 19 C/96/2007 bez prieťahov.

- Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur...

- Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že súdny spis   okresného   súdu   sp.   zn.   19   C/96/07 bol   17.   januára 2011   zaslaný Krajskému   súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa zo 4. decembra 2010 proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania č. k. 19 C/96/07-149 zo 16. novembra 2010.

7.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   okrem   sťažnosti   na prieťahy v súdnom konaní uvedenej v bode 2 nepredložil žiadnu písomnosť preukazujúcu namietanie porušenia jeho práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v období od podania žaloby (25. november 2006) do rozhodnutia okresného súdu o prerušení konania uznesením č. k. 19 C/96/2007-149 zo 16. novembra 2010.

8.   Podľa   názoru   sťažovateľa   okresný   súd   v   predmetnej   veci   svojou   nečinnosťou spôsobil, že predmetné konanie nie je ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu skončené, čím porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ sa pred podaním sťažnosti ústavnému súdu domáhal odstránenia ním namietaného stavu konania využitím postupu podľa   § 62 a nasl. zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), a to podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu (pozri bod 3).

13. Podľa judikatúry ústavného súdu účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (I. ÚS 20/05). Pre tento účel je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie vhodných opatrení (IV. ÚS 78/07).

14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15.   Ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci   zastáva   názor,   že   podanie sťažnosti predsedovi   okresného   súdu   (13.   decembra 2010)   v krátkom   čase   po   doručení   sťažnosti ústavnému súdu (1. februára 2011) sa môže javiť iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).

16. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011