znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 121/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   V,   Odbor   všeobecnej   kriminality, Námestie Hraničiarov 1/B, Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn. ORV-268/-OVK-B1- 02MK   a postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 Pv 211/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2006 doručená ústavná sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava V,   Odbor   všeobecnej kriminality, Námestie Hraničiarov 1/B, Bratislava (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“), v konaní vedenom pod sp. zn. ORV-268/-OVK-B1-02MK a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej aj ako „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 211/03.

Zo sťažnosti vyplynulo, že 19. septembra 2001 sťažovateľka podala Úradu justičnej a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I   trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ktorého sa údajne dopustila D. U. (ďalej aj ako „obvinená“). Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci sa od podania trestného oznámenia nekonalo, sťažovateľka podala 4. februára 2005, 9. júna 2005 a 8. novembra 2005 sťažnosť na nekonanie úradu vyšetrovania okresnej prokuratúre a Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky.   Na   tieto   sťažnosti   jej   bola   doručená odpoveď   27.   januára   2006,   v ktorej   bolo   uvedené,   že   v predmetnej   veci   sa   nekonalo z dôvodu pridelenia spisu inému vyšetrovateľovi. Podľa názoru sťažovateľky sa napriek opätovnej sťažnosti do dnešného dňa vo veci nepokročilo a nebola vypočutá ani obvinená. Vo svojej sťažnosti navrhla priznať jej aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnila tým, že má vážne zdravotné problémy a žije neustále v neistote, či sa vôbec dožije náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená profitovaním obvinenej na jej majektu.  

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd   po   predbežnom   prerokovaní   prijal   vec   na   ďalšie   konanie   a aby   následne   vydal nasledovný nález:

„1.   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície   Bratislava   V.   a Okresná   prokuratúra Bratislava I., Kvetná 13, 820 05 Bratislava v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 211/03 porušili   T.   M.   (...),   jej   ústavné   právo,   ktoré   zaručuje   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky na súdnu ochranu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

2.   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Bratislava   V.   a Okresnej   prokuratúre Bratislava I. v konaní vedenom sp. zn. 1 Pv 211/03 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie ukončená a postúpená na Okresný súd Bratislava I.

3. Priznáva: T. M. (...) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk (...).

4. Priznáva: JUDr. M. Č., B. trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 5 002 Sk + DPH.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľky, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre   zjavnú   neopodstatnenosť   okrem   iného   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 122/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   úradu   justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ORV-268/-OVK-B1-02MK a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 211/03 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   úradu   justičnej a kriminálnej polície tak ako to uvádza sťažovateľka (kvalifikovane právne zastúpená) na rube predmetnej sťažnosti a taktiež v sťažnostnom návrhu, teda v jej petite, ústavný súd konštatuje, že k porušeniu uvedeného práva označeným štátnym orgánom v okolnostiach danej veci ani nemohlo dôjsť, pretože vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície vykonával   v danej   veci   vyšetrovacie   úkony   v rámci   výpomoci   pre   Úrad   justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, preto v tejto časti treba považovať predmetnú sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde za zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   vo   svojej   rozhodovacej činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy, skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti   každého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

Ústavný   súd   tiež   pripomína,   že   v rámci   svojej   judikatúry   už   uviedol,   že   právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd. (II. ÚS 42/00), pričom   v okolnostiach   danej   veci   to   znamená,   že   sťažovateľka   nemôže   odvíjať   začatie napadnutého konania od podania trestného oznámenia, ale až od vznesenia obvinenia, kedy už sťažovateľka mohla byť (a aj bola) v procesnom postavení poškodenej.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, od vznesenia obvinenia voči D. U., konkrétne od 3. februára 2003, konal vo veci v podstate priebežne s výnimkou viacerých mesiacov v roku 2005, kedy bol uvedený orgán skutočne nečinný. Okrem tohto obdobia však Úrad justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I vykonal   vo   veci   desiatky   účinných   úkonov   smerujúcich   k odstráneniu   právnej   neistoty v danej   veci;   medzi   inými   šesť   výsluchov   (opakovane   bola   vypočutá   aj   obvinená), konfrontácie atď. a bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov. Vzhľadom na   tieto   skutočnosti   by   ani   postup   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I nebolo možné považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom článku ústavy.

2.   Sťažovateľka   namietala   aj   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 211/03, avšak ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   nevyplýva   žiadna   možnosť   porušenia   ňou označeného   základného   práva   okresnou   prokuratúrou,   reálnosť   ktorej   by   mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007