znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 121/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., bytom Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti v Banskej Bystrici, odboru vyšetrovania verejnej bezpečnosti, z 20. februára 1979 sp. zn. VV 26/78, uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 28. februára 1979 sp. zn. 2 Kv 28/78, rozsudkom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   z 20. augusta   1984   sp.   zn.   1 T 1/81, rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   socialistickej   republiky   z   23. decembra   1985   sp.   zn. 2 To 25/85,   rozsudkom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   z   27.   apríla   1987   sp.   zn. 8 C 76/87   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   z   27.   augusta   1987   sp.   zn. 18 Co 235/87 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2002 doručená sťažnosť J. J., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti v Banskej Bystrici, odboru vyšetrovania verejnej bezpečnosti, z 20. februára 1979 sp. zn. VV 26/78, uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 28. februára 1979 sp. zn. 2 Kv 28/78,   rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) z 20. augusta 1984 sp. zn. 1 T 1/81, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 23. decembra 1985 sp. zn. 2 To 25/85, rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 27. apríla 1987 sp. zn. 8 C 76/87 a rozsudkom krajského súdu z 27. augusta 1987 sp. zn. 18 Co 235/87.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   tento   nemá   právomoc rationae temporis skúmať a rozhodovať o porušení   základných   práv   a slobôd,   ktoré   nastalo   pred dňom, keď bol ústavný súd konštituovaný a keď nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde,   t.   j. pred 15.   februárom 1993 (mutatis mutandis I.   ÚS   49/93, I.   ÚS 15/97 atď.). Ústavný   súd   potvrdil   aplikabilitu   tejto   judikatúry   aj   v období   po   nadobudnutí   účinnosti novej   úpravy   ochrany   ústavou   garantovaných   práv   a slobôd,   ktorá   nadobudla   účinnosť 1. januára   2002   (napríklad   I.   ÚS   34/02).   Sťažovateľ   však   namieta   porušenie   svojich základných   práv   rozhodnutiami   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ktoré   nadobudli právoplatnosť v období pred nadobudnutím účinnosti zákona o ústavnom súde.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   o sťažnosti   sťažovateľa   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002