znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 120/2018-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného HKP Legal, s. r. o., Križkova 9, Bratislava, konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Petra Kuboviča, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 168/2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 168/2015.

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«V občiansko právnom konaní vo veci nariadenia výchovného opatrenia, vedeným na Okresnom súde... pod spisovou značkou 61P/168/2015, sťažovateľ podal... 09.09.2015 návrh na nariadenie výchovného opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú

...

... návrhom... sa sťažovateľ domáhal predovšetkým toho, aby Okresný súd... začal konanie o nariadení výchovného opatrenia a uložil výchovné opatrenie rodičom, takto: Súd ukladá matke mal. ⬛⬛⬛⬛... výchovné opatrenie, ktorým sa ukladá povinnosť matke podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v UNICEF... Súd ukladá otcovi mal. ⬛⬛⬛⬛...výchovné opatrenie, ktorým sa ukladá povinnosť otcovi podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v UNICEF... Okresný súd... nariadil prvé pojednávanie na 30.01.2018... od predmetného podania návrhu na začatia konania ubehli vyše dva roky počas ktorých súd nekonal.

Dňa 30.01.2018 na pojednávaní predstúpil sťažovateľ, matka maloletej a kolízny opatrovník. Súd vydal uznesenie, v rámci ktorého pripustil zmenu návrhu na návrh sťažovateľa v znení: „Súd ukladá maloletej výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.“ a „ Súd nepripúšťa zmenu návrhu, ktorým otec žiadal uložiť výchovné opatrenie ⬛⬛⬛⬛.“

Súd... odročil pojednávanie na neurčito.

... konanie trvá od 09.09.2015 až do dnešného dňa, čo predstavuje obdobie vyše dvoch rokov, čo Okresný súd... vo veci právoplatne nerozhodol...

Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Stav právnej neistoty sa týka zasahovania do výkonu rodičovských práv sťažovateľa, ako aj zasahovania do práv maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zo strany porušovateľa dochádza k nerešpektovaniu základnej povinnosti prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bratislava II porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/168/2015 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR...

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...“

II.

4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).

7. Sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu z dôvodu, že okresný súd o jeho návrhu na nariadenie výchovného opatrenia od 9. septembra 2015 do dňa podania sťažnosti právoplatne nerozhodol.

8. Ústavný súd zo sťažnosti a spisu okresného súdu sp. zn. 61 P 168/2015 zistil, že sťažovateľ podal 9. septembra 2015 na okresnom súde návrh na nariadenie výchovného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil matke mal. ⬛⬛⬛⬛ a otcovi mal. ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľovi) výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení UNICEF v rozsahu 60 hodín pri frekvencii 2 hodiny týždenne, a to po dobu 3 mesiacov.

Uznesením z 29. decembra 2017 bol mal. ⬛⬛⬛⬛ ustanovený kolízny opatrovník. Dňa 30. januára 2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ domáhal zmeny návrhu v tom zmysle, že žiadal o uloženie povinnosti podrobiť sa rovnakému psychologickému poradenstvu ako matke a sťažovateľovi aj mal. ⬛⬛⬛⬛, pričom súd zmenu návrhu v tomto zmysle pripustil. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely vykonania pohovoru kolízneho opatrovníka s mal. a zistenia možnosti psychologického poradenstva. Dňa 14. februára 2018 bol okresnému súdu doručený záznam kolízneho opatrovníka o vykonaní pohovoru s mal. ⬛⬛⬛⬛, z ktorého vyplýva, že mal. ktorá v čase pohovoru mala 17 a pol roka, vyjadrila názor, že psychologickému poradenstvu sa podrobiť nechce a nechce sa stretávať so sťažovateľom, ktorý má súdom uložený zákaz styku s maloletou.

9. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že konanie vo veci starostlivosti o mal. nebolo právoplatne skončené napriek tomu, že od začiatku konania uplynuli viac ako dva roky. Takýto postup okresného súdu vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré si vyžaduje osobitnú pozornosť, by sa mohol prima facie javiť ako postup, ktorým okresný súd porušuje označené základné a iné práva sťažovateľa.

10. Ústavný súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že primeranosť dĺžky konania je potrebné posudzovať vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

11. Jedným z kritérií, ktoré berie Európsky súd pre ľudské práva a taktiež ústavný súd do úvahy pri posudzovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, je význam veci pre sťažovateľa.

12. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ sa svojím návrhom domáha okrem iného toho, aby jemu samotnému súd uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v zariadení UNICEF.

Takémuto návrhu chýba akákoľvek vnútorná logika a podľa názoru ústavného súdu je takýto návrh potrebné považovať za bezdôvodný. Sťažovateľ má možnosť kedykoľvek sa samostatne a bez toho, aby mu to bolo uložené právoplatným súdnym rozhodnutím, podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ak to považuje za potrebné. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že ak súd o takomto návrhu do dňa, keď bola na ústavnom súde podaná sťažnosť, nerozhodol, nemohol porušiť základné práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to absolútnu absenciu príčinnej súvislosti medzi postupom okresného súdu vo vzťahu k uvedenému návrhu sťažovateľa a základnými a inými právami označenými sťažovateľom, a to bez ohľadu na doterajšiu dĺžku konania o tomto návrhu.

13. Čo sa týka návrhu sťažovateľa na uloženie povinnosti matke maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ústavný súd konštatuje, že v návrhu absentuje odôvodnenie. Aj na pojednávaní konanom 30. januára 2018 sťažovateľ okrem všeobecných tvrdení o potrebe vytvoriť maloletej vzťah k obom rodičom iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že matka maloletej sa s ním odmieta stretávať, neuviedol. Zároveň z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a maloletej pri pohovore vyplynulo, že otec má styk s maloletou zakázaný a maloletá vo veku blízkom dospelosti vyjadrila názor, že sa so sťažovateľom stretávať nechce.

14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd nemôže stotožniť s tvrdeniami sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti, že mu bola nečinnosťou súdu spôsobená ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, ktorá sa týka „zasahovania do výkonu rodičovských práv sťažovateľa, ako aj zasahovania do práv maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi“. Nemožno sa taktiež stotožniť s myšlienkou sťažovateľa, že okresný súd nerešpektuje základnú povinnosť „prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby“.

15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ okresný súd vo veci sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti právoplatne nerozhodol, a to osobitne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti veci a význam veci pre sťažovateľa, neporušil sťažovateľom namietané základné práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Ústavný súd z uvedených dôvodov návrh sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnený.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018