SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 120/2016-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Matejom Krajčim, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky a jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom podČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej podriadených prokuratúrv konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesenímvyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnejslužby, úradu inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014z 20. októbra 2014 začalo jeho trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomocí verejnéhočiniteľa podľa § 326 ods. l písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Uznesením vyšetrovateľaČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 z 23. októbra 2014 (t. j. pod rovnakým číslomvyšetrovacieho spisu) bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa pre zločin obmedzovaniaosobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestného zákona a zároveň bolo protinemu vznesené obvinenie podľa § 206 ods. l zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej iba „Trestný poriadok“) pre prečin zneužívaniaprávomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) Trestného zákona v súbehuso zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. l a 2 písm. c) Trestnéhozákona.
Sťažovateľ pri svojom výsluchu konanom 27. januára 2015 namietal priamodo zápisnice zaujatosť prokurátora ⬛⬛⬛⬛, ako aj všetkých prokurátorovOkresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“), Okresnej prokuratúryBratislava I, Okresnej prokuratúry Bratislava II, Okresnej prokuratúry Bratislava III,Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Okresnej prokuratúry Pezinok a Okresnej prokuratúryMalacky a požiadal o pridelenie predmetnej veci pod zákonný dozor prokuratúry mimoúzemnú pôsobnosť Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Uvedený návrh na vylúčenie prokurátora ⬛⬛⬛⬛, ako aj všetkýchprokurátorov okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode krajskej prokuratúry sťažovateľodôvodnil tým, že vykonával činnosť príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Policajnýzbor“) v územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry a osobne mal bližšie nešpecifikovanýkonflikt s prokurátorom ⬛⬛⬛⬛ pri cestnej kontrole. Prokurátoruznesením z 29. januára 2015 rozhodol o svojom vylúčení v predmetnej veci. Krajskáprokuratúra príkazom z 9. februára 2015 rozhodla o neodňatí trestnej veci z obvodupôsobnosti okresnej prokuratúry podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku.
Sťažovateľ sa svojou námietkou zaujatosti proti prokurátorovi
, ako aj prokurátorom okresných prokuratúr v obvode krajskej prokuratúrydomáhal vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb podľa § 31a nasl. Trestného poriadku. Okresná prokuratúra správne aplikovala ustanovenie § 31 ods. lTrestného poriadku a z konania v tejto veci pre zjavný pomer k účastníkovi konania vylúčilaprokurátora ⬛⬛⬛⬛. Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra posúdilanesprávne jeho námietku zaujatosti, ako návrh na odňatie veci podľa § 201 ods. l písm. a)Trestného poriadku. Z uvedenej námietky zaujatosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľmá obavu o zaujatosť jednotlivých prokurátorov okresných prokuratúr v obvode krajskejprokuratúry, pretože v ich územnej pôsobnosti vykonával činnosť príslušníka Policajnéhozboru, pričom prichádzal osobne do styku s prokurátormi, s ktorými mal v rámci služobnejčinnosti rôzne vzťahy, od priateľských nadštandardných vzťahov až po problematickévzťahy, ktoré nezriedka končili trestnými oznámeniami alebo návrhmi na disciplinárnypostih (napr. návrhy na disciplinárny postih prokurátormi sú súčasťou spisuČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014).
Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že predmetná vec bola výrazne medializovaná,a preto má dôvodnú pochybnosť o tom, či existuje v Slovenskej republike prokuratúra, ktoráby mohla o nej konať bez akéhokoľvek priameho alebo nepriameho ovplyvneniamediálnym tlakom. Podľa názoru sťažovateľa mala o jeho námietke zaujatosti rozhodnúťkaždá okresná prokuratúra v obvode krajskej prokuratúry osobitne v zmysle § 32 ods. 1Trestného poriadku uznesením, aby následne mohla krajská prokuratúra rozhodovať o jehosťažnosti proti uzneseniu alebo postúpiť vec generálnej prokuratúre, aby vo veci v zmysle§ 32 ods. 5 písm. b) Trestného poriadku rozhodla ako bezprostredne nadriadený prokurátor.
Prokurátor krajskej prokuratúry v odôvodnení príkazu z 9. februára 2015 uviedol, žetakýto postup sťažovateľa i jeho obhajcu je účelový. Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, ženámietka zaujatosti ním podaná do zápisnice nebola podnetom obhajoby na odňatiea prikázanie veci inému prokurátorovi. Uvedené tvrdenie je účelové zo strany prokuratúryz dôvodov zľahčiť závažné procesné a hmotnoprávne pochybenia prokurátora, na ktoréreagoval sťažovateľ námietkou zaujatosti.
Sťažovateľ návrhom z 9. marca 2015 na zrušenie právoplatných rozhodnutív prípravnom konaní podaným generálnej prokuratúre požiadal, aby generálny prokurátorSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) zrušil príkaz krajskej prokuratúrysp. zn. 3 Pv 587/14/1105 z 9. februára 2015 podľa § 363 ods. l Trestného poriadku a vo vecirozhodol sám podľa § 367 ods. l písm. a) Trestného poriadku tak, že odníme predmetnú vecokresnej prokuratúre a prikáže ju okresnej prokuratúre nachádzajúcej sa mimo územnejpôsobnosti krajskej prokuratúry. Zároveň sťažovateľ požiadal generálneho prokurátora, abyrozhodol podľa § 367 ods. 2 Trestného poriadku a prikázal okresným prokuratúramv obvode územnej pôsobnosti krajskej prokuratúry, aby rozhodli o svojej zaujatosti podľaustanovenia § 32 ods. l Trestného poriadku.
Okresná prokuratúra napriek podanej námietke zaujatosti podala na sťažovateľaobžalobu na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), ktorá je vedená podsp. zn. 2 T 25/2015.
Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že generálna prokuratúra porušila jehozákladné právo podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 149 ústavy, ako aj jeho právopodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).Sťažovateľ však v petite svojej sťažnosti namieta porušenie len základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa sťažovateľa si krajská prokuratúra bez akéhokoľvek právneho dôvodusvojvoľne vyložila ním podanú námietku zaujatosti ako návrh na odňatie veci podľa § 201ods. l písm. a) Trestného poriadku. Sťažovateľ sa v súlade s právami priznanými muplatným právnym poriadkom obrátil na generálneho prokurátora, aby tento podľa nehoprotiprávny stav napravil. Generálny prokurátor na uvedený podnet neodpovedal, avšakod prokurátora generálnej prokuratúry bol obhajcovi sťažovateľa 27. októbra 2015 doručenýlist č. k. IV/l GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, z obsahu ktorého vyplýva, žegenerálna prokuratúra nie je oprávnená vybaviť tú časť podania sťažovateľa, v ktorej žiadapreskúmať zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorky krajskej prokuratúry.
Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že generálna prokuratúra listomč. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25 z 21. októbra 2015, ktorý bol doručený jeho obhajcovi27. októbra 2015, odmietla rozhodnúť o jeho podnete proti nekonaniu jej podriadenýchzložiek prokuratúry Slovenskej republiky s odôvodnením, ktoré nemá oporu v platnomprávnom poriadku Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol, že do dnešného dňa o jehonámietke zaujatosti vznesenej pri výsluchu 27. januára 2015 podľa neho nebolo rozhodnuté,okrem námietky zaujatosti proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
Argumentáciu krajskej prokuratúry, podľa ktorej bola námietka zaujatostisťažovateľa posúdená ako návrh na odňatie veci je podľa názoru sťažovateľa„neporozumenie zákonného textu pri aplikácii právneho predpisu alebo svojvoľné, v rozpore s platným právnym poriadkom zneužitie kompetencií prokuratúry, vykonávaných v rozpore s ich účelom, stanovených najmä čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky“.
Podľa sťažovateľa nekonaním a nerozhodnutím o jeho námietke zaujatosti vznesenej27. januára 2015 mu štát vykonávajúci pôsobnosť žalobcu a následne aj sudcu odopiera jehopráva, ktoré mu síce platný právny poriadok priznáva, ale odmieta o nich rozhodnúť. Keďžeštát podľa sťažovateľa porušuje jeho práva už v procese zisťovania jeho viny, resp. nevinyna základe svojvôle pred podaním obžaloby na súd vo veci samej, nie je podľa neho možnévylúčiť, že tak bude postupovať aj v samotnom súdnom konaní.
Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že uvedený postup prokuratúr, ktorým odmietlirozhodnúť o ním podanej námietke zaujatosti z procesného hľadiska, nie je možnénapadnúť cez súdny prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu.
Nezávislosť a nestrannosť sa podľa sťažovateľa v napadnutom postupe generálnejprokuratúry a jej podriadených zložiek javí popretá, pretože ten, kto mal o zákonnostipostupu orgánov činných v trestnom konaní rozhodnúť, sa podľa neho mal vysloviť ajo tom, či boli alebo neboli jeho práva porušené, a zároveň by musel priznať, že jemupodriadené zložky prokuratúry, v takom rozsiahle mediálne sledovanom prípade, nekonalipodľa platných právnych predpisov a dôkazy, ktoré viedli k vypracovaniu a podaniu návrhuna obžalobu, by boli pravdepodobne vyhodnotené ako nezákonné.
Sťažovateľ vzhľadom na intenzitu porušenia ním označeného práva a narušenie jehodôvery v právny systém Slovenskej republiky, ako aj princípy, na ktorých je postavenýmoderný demokratický (materiálny) právny štát, porušením jeho ústavou garantovanýchpráv orgánom štátu a aj s odvolaním sa na medzinárodné štandardy, ústavný súd požiadal ajo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 € (v navrhovanom petitevo svojej sťažnosti sťažovateľ túto sumu upravil na 15 000 €, pozn.).
Na základe uvedeného sťažovateľ v petite svojej sťažnosti ústavnému súdu navrhol,aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavyna rozhodnutie o jeho námietke zaujatosti z 27. januára 2015 generálnou prokuratúrou, akoaj jej podriadenými prokuratúrami v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014porušené bolo, prikáže generálnej prokuratúre o uvedenej námietke zaujatosti konaťa rozhodnúť a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradutrov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavypostupom generálnej prokuratúry, ako aj jej podriadených prokuratúr v konaní vedenom podČVS: SKIS-487/OISZ-V-2014 pri rozhodovaní o jeho námietke zaujatosti z 27. januára2015. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku postupu generálnej prokuratúrya jej podriadených prokuratúr vo fáze prípravného konania v jeho veci, v rámci ktorejnebolo podľa neho riadne rozhodnuté vecne o ním podanej námietke zaujatosti.
Podľa obsahu zápisnice o výsluchu z 27. januára 2015 sťažovateľ v rámci svojejvýpovede okrem iného uviedol:
„namietam osobnú zaujatosť zo strany prokurátora ⬛⬛⬛⬛, nakoľko som v minulosti zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti. S ⬛⬛⬛⬛ som mal v minulosti menší spor, nakoľko bol zastavený hliadkou PZ, presne si už nepamätám, či bol vodič alebo spolujazdec, preukazoval sa služobným preukazom prokurátora a vyhrážal sa, že ma zničí. Takisto namietam zaujatosť voči iným okresným prokurátorom OP BA I, OP BA II, OP BA III, OP BA IV, celej OP BA V, OP Malacky, OP Senec, OP Pezinok, nakoľko som aj tam v týchto okresoch zadržal množstvo páchateľov drogovej trestnej činnosti, voči čomu mali títo prokurátori značné výhrady, čo mi potvrdili dvaja nemenovaní funkcionári z PZ, ktorí sa nachádzali na stretnutí prokurátorov, kde im bolo oznámené, že majú výhrady voči mojej práci a bolo mi oznámené, že sú voči mojej osobe zaujatí, aj voči útvaru PMJ. V čase keď som sa nachádzal vo väzbe v, som žiadal o preskúmanie postupu prokurátora ⬛⬛⬛⬛, pričom žiadosť som adresoval OP BA V, avšak dodnes mi nebolo z ich strany odpísané. Myslím si, že určitá prokurátorka z OP BA IV je taktiež zaujatá voči mojej osobe, nakoľko v tom okrese sme zadržali, ako som už uviedol, páchateľov drogovej trestnej činnosti, ktorá oznámila mojim nadriadeným, že nezákonne získavame dôkazový materiál, následne boli spisy zaslané na inšpekciu, ktoré boli zaslané môjmu nadriadenému s negatívnym výsledkom. Na túto prokurátorku boli sťažnosti a vytýkané veci zo strany policajtov a myslím si, že je z toho dôvodu určité prepojenie a zaujatosť voči mojej osobe medzi prokurátormi OP BA IV a OP BA V.“
Príkazom prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 946/14/110-26 z 9. februára2015 bolo podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku rozhodnuté, že trestná vecsťažovateľa sa okresnej prokuratúre neodníma.
Listom č. k. XVI/2 Pz 29/15/1000-3 z 20. apríla 2015 prokurátor generálnejprokuratúry odpovedal na návrh sťažovateľa na zrušenie právoplatného rozhodnutiav prípravnom konaní (sťažovateľ navrhol zrušiť príkaz prokurátora krajskej prokuratúryč. k. 1 KPt 946/14/110-26 z 9. februára 2015), v ktorom mu v súlade s § 365 ods. 2Trestného poriadku oznámil, že jeho návrhu nevyhovel, pretože inštitút mimoriadnehoopravného prostriedku – zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa§ 363 a nasl. Trestného poriadku, možno využiť výlučne v prípade uznesení.
Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 390/2015 z 18. augusta 2015 odmietolsťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom podč. k. 1 Kpt 946/14/1100-26 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom podsp. zn. XVI/2 Pz 29/15/1000 z toho dôvodu, že na preskúmanie zákonnosti označenýchpostupov orgánov prokuratúry existoval účinný prostriedok nápravy, a to podnet podľa § 31ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o prokuratúre“), ktorý bol sťažovateľ povinný vyčerpať ešte pred podaním sťažnostiústavnému súdu.
Prokurátor generálnej prokuratúry v liste č. k. IV/1 GPt 1034/14/1000-25z 21. októbra 2015 uviedol:
„Po preskúmaní predložených spisov, vzťahujúcich sa na trestnú vec obv. konštatujem, že na obvineného bola dňa 28. 5. 2015 podaná Okresnou prokuratúrou Bratislava V obžaloba pod sp. zn. 3 Pv 587/14/1105-97, pričom trestná vec je t. č. vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 25/2015.
Keďže predmetná trestná vec je t. č. v štádiu konania pred súdom a prokuratúra ako orgán obžaloby je len jednou zo strán v konaní, prokuratúra nie je oprávnená vybaviť tú časť Vášho podania z 22. 9. 2015, v ktorej žiadate preskúmať zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava pri vydaní príkazu podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku o neodňatí veci Okresnej prokuratúre Bratislava V. Zároveň Vás upovedomujem, že som Vaše podanie z 22. 9. 2015 vo vyššie uvedenej časti odstúpil k ďalšiemu zákonnému postupu Okresnému súdu Bratislava V, k jeho sp. zn. 2 T 25/2015.“
V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho ústavougarantovaného práva v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovanezdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámciktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnomkonaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovaťjednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súdenamietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránenév jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práva slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje protipostupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľameritórne príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenémua prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) akoobžalovanému namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôdgarantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsťv dôsledku údajného nezákonného postupu prokurátorky krajskej prokuratúry činamietaných okresných prokuratúr v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa,ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravnéhokonania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmis plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkovýchaj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravnéhokonania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemupodaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 347/2011).
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že v dôsledku postupuorgánov prokuratúry v prípravnom konaní nedošlo k dostatočnému zabezpečeniuzákladných zásad trestného konania v dôsledku zásahu do jeho základných práv v dôsledkuzávažných procesných pochybení, tak o jeho námietkach predložených v rámciobhajobných tvrdení je oprávnený rozhodnúť už v rámci preskúmania obžaloby okresný súdpodľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systémevšeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označenéhopráva, ktoré malo byť postupom generálnej prokuratúry a jej podriadených prokuratúrporušené, a preto jeho sťažnosť ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde pre nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti a rozhodnutie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľanezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016