znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 120/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou L. s. r. o., B., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 15 Er 307/2011 z 28. novembra 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2012   doručená sťažnosť Ing.   J. M. (ďalej aj „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie základného práva   na súdnu   ochranu   a inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 Er 307/2011-470 z 28. novembra 2011 v právnej veci oprávneného, S., a. s., B. (ďalej len „oprávnený“), proti povinnému 1. Ing. J. M., 2. M., s. r. o., T. (ďalej len „M.“), o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 079 764,99 € s prísl.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 16. júla 2007 spoločnosť M., a. s., T. (ďalej len „M.“), uzatvorila s oprávneným „Zmluvu o úvere č. 387/AUOC/07, ktorou sa Oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť spoločnosti M. úverový rámec vo výške 60.000.000,- Sk... a spoločnosť M. sa za podmienok dohodnutých v zmluve zaviazala Oprávnenému použitý úverový rámec splatiť najneskôr v deň splatnosti úverového rámca – najneskôr do dňa 20.12.2019“ (ďalej len „zmluva o úvere“).

3.   Sťažovateľ   uviedol,   že   16.   júla   2007   uzatvoril   s   oprávneným „Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou sťažovateľ pristúpil k záväzku spoločnosti M. z uzavretej Zmluvy o úvere ako pristupujúci dlžník“ a „rovnako spoločnosť M. pristúpila k záväzku spoločnosti M. z uzavretej Zmluvy o úvere ako pristupujúci dlžník Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 16.07.2007“.

4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že oprávnený, spoločnosť M. ako dlžník, spoločnosť M. a sťažovateľ ako pristupujúci dlžníci spísali 28. februára 2008 notársku zápisnicu sp. zn. N89/2008 NZ 8389/2008 NCRIs 8336/2008 o právnom záväzku podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného   poriadku,   ktorej   neoddeliteľnou   súčasťou   bola   zmluva   o   úvere   (ďalej   len „notárska zápisnica“).

5.   Sťažovateľ   ďalej   poukázal   na   to,   že   «Oprávnený   dňa   11.   08.   2009   doručil sťažovateľovi   písomný   list   „Stanovenie   predčasnej   splatnosti   Úverovej   pohľadávky zo Zmluvy   o   úvere   č.387/AUCO/2007   zo   dňa   16.07.2007“,   ktorým   Oprávnený   vyzval sťažovateľa na uhradenie úverovej pohľadávky zo Zmluvy o úvere ku dňu 11. 08. 2009 vo výške 2.085.655.85 EUR» (ďalej len „oznámenie“).

6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že oprávnený podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. M. Š., so sídlom v N., návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky vo výške 2 079 764,99 €. Okresný súd vydal 11. mája 2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

7.   Sťažovateľ   uviedol,   že „obdržal   dňa   19.   05.   2011   Upovedomenie   o   začatí exekúcie   zo   dňa   16.05.2011,   Upovedomenie   o   začatí   exekúcie   zriadením   exekučného záložného   práva   na   nehnuteľnostiach   zo   dňa   16.   05.   2011   a   Upovedomenie   o   začatí exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 16. 05. 2011“. Sťažovateľ podal 1. júna 2011 námietky proti exekúcii, v ktorých namietal neprípustnosť vedenej exekúcie pre:

a) nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku,

b) postup súdneho exekútora, ktorý je v priamom rozpore s § 48 zákona č. 7/2005 Z. z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov a § 61a ods. 1 Exekučného poriadku,

c)   vykonávanie   exekúcie   postihnutím   nehnuteľností,   ktoré   sú   zapísané   k   súpisu konkurznej podstaty spoločnosti M., a teda podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku je exekúcia neprípustná (ďalej len „námietky“).

8.   Okresný   súd   v   súlade   s   námietkami   sťažovateľa   prihliadol   na   argumentáciu sťažovateľa   vo   vyššie   uvedenej   časti   b)   a   c)   námietok,   vyhlásil   exekúciu   v   tejto   časti za neprípustnú a zastavil v časti exekučné konanie. „Uznesením zo dňa 28.11.2011 podané Námietky sťažovateľa proti exekúcii vo zvyšnej časti zamietol.“

9. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd „pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie č.5505 079275 porušil svoju povinnosť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku náležité skúmať Notársku zápisnicu ako exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať, keďže nedostatočne skutkovo a právne preskúmal tak formálne, ako aj materiálne náležitosti Notárskej zápisnice“.

10. Sťažovateľ je toho názoru, že zmluva o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou notárskej   zápisnice   ako   exekučného   titulu,   je   spotrebiteľskou   zmluvou   obsahujúcou neprijateľné   podmienky,   pričom „exekučný   súd   je   ex   offo   povinný   za   účelom   ochrany spotrebiteľa preskúmať zákonnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa má exekúcia voči povinnému spotrebiteľovi vykonať“.

10. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak aj základné právo na spravodlivé súdne konanie (the right to a fait trial) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol v Slovenskej republiky vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., bolo porušené.

3. Právoplatný výrok Uznesenia Okresného súdu Martin spis.zn. 15Er/307/2011-470 zo dňa 28.11.2011, ktorým sa Námietky zamietli, sa podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

4.   Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   30.000,- EUR.

5. Právoplatnému výroku Uznesenia Okresného súdu Martin spis.zn 15Er/307/2011- 470   zo   dňa   28.11.2011,   ktorým   sa   Námietky   Sťažovateľa   zamietli,   sa   dočasne   odkladá vykonateľnosť, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Okresný súd Martin je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania vo výške 323,50 EUR na účet zástupcu Sťažovateľa vedený v banke T., a. s., č. ú.:...“  

II.

11. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

  14. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

  15. V súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu z 28. novembra 2011, ktorému   sťažovateľ   vytýka,   že   okresný   súd   mal   prihliadať   na   status   sťažovateľa   ako spotrebiteľa, ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Z čl. 127 ods. 1 ústavy totiž vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   je   rozdelený   medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne   („...   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd“)   a   právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

16. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií.   Všeobecné   súdy,   ktoré   sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad   v   súlade   s   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou,   sú   primárne zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv   a   základných   slobôd,   ktoré   ústava   alebo medzinárodná zmluva fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje   v   tejto   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   –   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých základných práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu sťažovateľa namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe uplatnenia jemu dostupných právnych prostriedkov.

  18.   V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľ v súčasnosti   nevyčerpal   všetky   dostupné   prostriedky   právnej   ochrany   poskytovanej všeobecnými súdmi a sťažovateľ má možnosť domáhať sa na príslušnom všeobecnom súde neplatnosti zmluvy o úvere z titulu dôvodov uvedených v sťažnosti.

19. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci. 20. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia povinnosti   okresného   súdu   skúmať   notársku   zápisnicu   z   pohľadu   hmotného   práva   – Občianskeho   zákonníka   dospel   k   záveru,   že   konanie   súdu   vo   veci   vydania   poverenia na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom.

21.   Podľa   §   44   ods.   2   Exekučného   poriadku   súd   preskúma   žiadosť   o   udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí   rozpor   žiadosti   o   udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   alebo   návrhu na vykonanie   exekúcie   alebo   exekučného   titulu   so   zákonom,   do   15   dní   od   doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

  22. Z uvedeného vyplýva, že vydaniu poverenia predchádza exekučným súdom náležité preskúmanie exekučného titulu, ako aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej   a   formálnej   stránky   vykonateľnosti   exekučného   titulu.   V   prípade   notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná   Exekučným poriadkom   v   § 41   ods.   2, podľa   ktorého   nevyhnutnými náležitosťami   notárskej   zápisnice   ako   exekučného   titulu   sú   vyznačenie   oprávnenej a povinnej   osoby,   právny   dôvod,   predmet   a   čas   plnenia   a   súhlas   povinnej   osoby s vykonateľnosťou.   Vykonateľnosť   notárskej   zápisnice   je   daná   uplynutím   času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (IV. ÚS 20/06).

23. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr. III. ÚS 53/02, I. ÚS 20/03). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne   konanie   všeobecného   súdu   nie   je   napraviteľné   účinným procesným   prostriedkom   alebo postupom   nadriadeného alebo inštančne   vyššieho stupňa všeobecného súdu.

  24.   Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   preskúmal   exekučný   titul   (notársku zápisnicu sp. zn. N 89/2008 NZ 8389/2008 NCRIs 8336/2008) a skonštatoval, že závery exekučného súdu týkajúce sa vykonateľnosti exekučného titulu neboli neodôvodnené ani arbitrárne.   Notárska   zápisnica   obsahovala   všetky   náležitosti   predpísané   už   citovanými právnymi   predpismi   vrátane   výslovného   súhlasu   povinnej   osoby   s   vykonateľnosťou právneho   záväzku.   Žiadne   ďalšie   podmienky   formálnej   ani   materiálnej   vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z toho dôvodu exekučný súd nepreskúmaval právny   vzťah   účastníkov   z   hľadiska   hmotného   práva,   pretože   je to   nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný   vykonať   takéto   preskúmavanie   len   vtedy,   ak   by   to   bolo   v   zákone   výslovne uvedené. Na základe uvedeného odmietol ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

25. Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne   nesplnil   svoju   povinnosť   z   exekučného   titulu,   musí   postupovať   v   súlade s príslušnými   ustanoveniami   Exekučného   poriadku   a   umožniť   pokračovanie   v   exekúcii, pokiaľ   sa   povinnosť   nesplní   alebo   sa   nezistí   iný   dôvod   na   to,   aby   sa   v   exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

26.   Ústavný   súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   ďalej   zameral   na   preskúmanie opodstatnenosti tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie ním označených základných práv napadnutým uznesením okresného súdu.

27. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, ak je vylúčená   právomoc všeobecných   súdov,   alebo v   prípade,   že účinky   výkonu tejto právomoci   všeobecným   súdom   nie sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

28. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy) sa možno domáhať   v   medziach   a   za   podmienok   ustanovených   vykonávacími   zákonmi   (napr. III. ÚS 124/04).

29. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti odmietol sťažnosť sťažovateľa s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu a pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012