znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 120/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Bratislava II   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   18 C 187/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2007 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04.

Sťažovateľ uviedol, že 3. augusta 2004 podal okresnému súdu návrh „pre neplnenie dohody o pracovnej činnosti nevyplatením mi časti mzdy a nevyplatenie autorských odmien za objednané   materiály“.   Konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp. zn.   18 C   187/04 prebieha takmer 3 roky, avšak vo veci nebol určený žiaden termín pojednávania. Keďže bol nespokojný s postupom okresného súdu, 2. januára 2006 podal jeho predsedovi sťažnosť na prieťahy v konaní, ale napriek tomu „sa vo veci nič nezmenilo“.

Sťažovateľ uviedol, že sťažnosťou sa domáha:„1. prijatia takého rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bude Okresný súd Bratislava II zaviazaný odstrániť prieťahy v súdnom konaní vo veci 18 C 187/06-6 a pokračovať v zrýchlenom konaní.

2. vyplatiť mi zadosťučinenie okresným súdom vo výške minimálne 50 000,- Sk.“

Okrem   toho   sťažovateľ   žiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom, čo odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou situáciou.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   v tejto   veci   už   rozhodoval   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. III. ÚS 82/07 a uznesením zo 17. apríla 2007, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 28. mája 2007   –   teda   2,5   týždňa   pred   podaním   novej   sťažnosti,   bola   jeho   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnená odmietnutá s odôvodnením, že doterajšia dĺžka konania, s prihliadnutím na charakter   súdneho   sporu,   nepredstavovala   takú   intenzitu,   ktorá   by   mohla   zasiahnuť   do základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z obsahu sťažnosti   možno   konštatovať,   že   sťažovateľ uvedenú   skutočnosť   zatajil a datoval ju zrejme účelovo neskôr (20. júna 2007), než ju doručil ústavnému súdu (15. júna 2007), takže jej podstatou je vlastne brojenie proti neúspechu v predchádzajúcom konaní pred ústavným súdom, a nie proti protiústavnosti konania pred všeobecným súdom; takýto postup   sťažovateľa   však   nemožno   akceptovať,   preto   jeho   sťažnosť   bola   bez   ďalšieho skúmania odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), lebo nekorešponduje so zmienenými princípmi konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   nezaoberal   sa   žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007