znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 120/02-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. R., bytom P., vo veci porušenia jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Co 149/00   z 21.   septembra   2000   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 4 Cdo 23/01 z 28. marca 2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. R.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2002 doručená sťažnosť Ing. K. R., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 149/00 z 21. septembra 2000 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 23/01 z 28. marca 2001.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   práva   na   súdnu ochranu   rozsudkom   krajského   súdu,   ktorým   tento   zmenil   rozsudok   Okresného   súdu v Poprade sp. zn 11 C 921/97 z 27. mája 1998 tak, že žalobu sťažovateľa ako žalobcu v predmetnom   konaní   zamietol,   a rozsudkom   najvyššieho   súdu,   ktorým   tento   zamietol dovolanie   sťažovateľa   proti   predmetnému   rozsudku   krajského   súdu.   Ústavný   súd konštatuje,   že   vo   vzťahu   k napadnutému   rozsudku   krajského   súdu   mal   sťažovateľ k dispozícii   účinný   opravný   prostriedok,   ktorý   napokon   aj   využil,   takže   predmetom prípadného posúdenia zo strany ústavného súdu by v danom prípade mohol byť výlučne rozsudok najvyššieho súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu však jednou zo zákonných podmienok pre   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej   v   §   53   ods.   3.   zákona o ústavnom   súde,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od kvalifikovanej   právnej   skutočnosti   (napr.   I.   ÚS   38/98),   ktorou   je v danom   prípade   deň nadobudnutia právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu. Vzhľadom na to, že v čase, keď sťažovateľ podal svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom, bolo potrebné túto sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002