znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 12/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   M.   V.,   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   B., Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 299/2009 z 30. mája 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2011   doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia v záhlaví označených základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   z   30.   mája 2011   v časti,   ktorým   bolo   jeho dovolanie   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z 2. decembra 2008 odmietnuté pre neprípustnosť.

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti najskôr uviedol, že využil aj podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti označenému rozsudku krajského súdu, ktorý však bol pre prekročenie lehoty na jeho podanie odložený, a tiež zdôraznil, že nešlo o potvrdzujúci, ale o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu v časti priznaných úrokov z omeškania, a preto najvyšší   súd   mal jeho dovolanie   meritórne prerokovať.   Ak   tak neurobil,   bola naplnená základná podmienka na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a vydanie nálezu, ktorým bude konštatované, že základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces boli rozsudkom   najvyššieho   súdu   porušené,   napadnutý   rozsudok   najvyššieho   súdu   v časti o odmietnutí dovolania sa zruší a vec sa vráti tomuto súdu na ďalšie konanie a prizná sa mu náhrada trov konania v sume 741,75 €, ktorú mu uhradí najvyšší súd.

3.   Ústavný   súd   z časti   napadnutého   rozsudku   najvyššieho   súdu   vo   vzťahu k sťažovateľovi   zistil,   že   krajský   súd   v rozhodnutí   o príslušenstve   pohľadávky   (úrok z omeškania)   rozhodol   totožne   ako   súd   prvého   stupňa   (3   %   p.a.),   takže   potvrdením rozsudku Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) u sťažovateľa nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a na základe toho najvyšší súd jeho dovolanie ako neprípustné odmietol.

4. Po preštudovaní ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená; z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu totiž nevyplýva porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces u sťažovateľa.

5. Podstatou   námietok   sťažovateľa   proti rozhodnutiu o dovolaní je nesúhlas so   spôsobom   posúdenia   prípustnosti   dovolania   proti   rozsudku   odvolacieho   súdu   podľa ustanovenia § 238 ods. 1 OSP. V prerokovávanej veci nemožno najvyššiemu súdu vytknúť žiadne   ústavnoprávne   pochybenie.   Námietkami   sťažovateľa   uplatnenými   v dovolaní   sa zaoberal a po preskúmaní veci dospel   k odôvodnenému záveru, že dovolanie smerovalo výlučne proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu (okresný súd i krajský súd zhodne priznali z prisúdenej istiny 3 % úrok z omeškania p.a.), proti ktorému dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP nebolo objektívne prípustné (§ 238 ods. 1 OSP). V tomto smere najvyšší súd rešpektoval aj svoju predchádzajúcu judikatúru, na ktorú veľmi správne v odôvodnení rozsudku poukázal (pozri cit. R 12/1994, rozsudky sp. zn. 1 Cdo 182/2009   a   sp. zn. 3 Cdo 137/2004). Zo skutočnosti, že najvyšší súd posúdil prípustnosť dovolacích dôvodov inak, než sťažovateľ, nemožno bez ďalšieho učiniť záver o zásahu do práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. Ústavný súd teda nezistil, že by napadnuté rozhodnutie porušilo sťažovateľom tvrdené práva. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že vec bude pred súdom prejednaná, ale nie je   možné   ich   vykladať   tak,   že   garantujú   úspech   v konaní   alebo   zaručujú   právo   na rozhodnutie od najvyššieho súdu, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ   so   závermi   najvyššieho   súdu   nesúhlasí,   nemôže   sama   osebe   založiť odôvodnenosť ústavnej sťažnosti.

7.   V nadväznosti   na   už   uvedené   závery   ústavný   súd   návrh   sťažovateľa   bez prítomnosti   účastníkov   a na   neverejnom   zasadnutí   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený podľa   §   25   ods.   1   a   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2012