znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 12/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senáte 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Š. G., L., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., Z., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na verejné prerokovanie veci, v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 S 2/2010 a jeho uznesením z 26. októbra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. G. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2010 doručená sťažnosť Š. G., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. G., Z. M., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na verejné prerokovanie veci, v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   12   S   2/2010   a   jeho   uznesením   z   26.   októbra   2010   (ďalej   len   „uznesenie z 26. októbra 2010“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako nezávislý kandidát na starostu obce L. návrhom doručeným okresnému súdu 25. októbra 2010 domáhal zrušenia registrácie   nezávislej   kandidátky   na   starostku   obce   L.   Mgr.   O.   G.   vo   voľbách   do samosprávnych   orgánov,   ktoré   sa   mali   konať   27.   novembra   2010.   Okresný   súd   viedol konanie o návrhu sťažovateľa pod sp. zn. 12 S 2/2010.

V návrhu na začatie konania sťažovateľ okrem iného uviedol, že «... prvé zasadnutie miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“) pre voľby do samosprávnych orgánov, ktoré sa mali konať 27. novembra 2010, sa uskutočnilo 11. októbra 2010 a „do dnešného dňa t. j. 21.   10.   2010   som   nedostal   žiadne   oznámenie…   o   tom,   že   som   bol   zaregistrovaný   ako nezávislý kandidát na starostu obce L…».

Okresný súd uznesením z 26. októbra 2010 zamietol návrh sťažovateľa pre jeho oneskorenosť a svoje rozhodnutie odôvodnil takto: „Z odôvodnenia návrhu súd zistil, že MVK   zasadala   dňa   11.   10.   2010   a   teda   súd   vychádzal   pri   svojom   rozhodovaní z predpokladu, že MVK aj rozhodla dňa 11. 10. 2010 o zaregistrovaní kandidáta Mgr. O. G. Z obsahu spisu nebolo zrejmé, v ktorý deň bolo rozhodnutie MVK navrhovateľovi doručené. Ak   volebná   komisia   rozhodla   o   zaregistrovaní   kandidáta   Mgr.   O.   G.   v tento   deň, navrhovateľ sa mohol v lehote troch dní odo dňa rozhodnutia MVK obrátiť na Okresný súd Nitra s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta, čo však v tejto lehote neurobil. Uplynutie zákonnej trojdňovej lehoty má za následok zánik práva účinne uskutočniť právny úkon, teda domáhať sa zrušenia registrácie kandidáta...“

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Okresný súd Nitra v konaní riadne nezisťoval skutočný stav a o návrhu rozhodoval len na základe predpokladu…

nevzal do úvahy sťažovateľom uvádzané skutočnosti v návrhu na súd, že na zasadnutí MVK   v L.   dňa   11.   10.   2010   bola   prítomná   počas   celého   zasadnutia   starostka   obce a súčasne   navrhovaná   kandidátka   Mgr.   O.   G.,   ktorá   fakticky   mala   riadiť   celý   priebeh zasadnutia MVK...

nevzal do úvahy pri rozhodovaní ani údaje v návrhu, že do dňa písania návrhu, tj. do 21. 10. 2010 nedostal ani on, ani iní kandidáti zaregistrovaní za poslancov nedostali žiadne oznámenie,   ústne   ani   písomné   o   tom,   že   boli   zaregistrovaní   a   takisto   nevedeli   ani o zaregistrovaní starostky - kandidátky Mgr. O. G. Tieto skutočnosti ani súd, ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia, nijako nezisťoval, preto na základe nedostatočne zistených skutočností súd aj nesprávne rozhodol...

Tým, že súd návrhu sťažovateľa nevyhovel, bolo umožnené, aby bola ako kandidát na starostu obce volená osoba, ktorej kandidátka bola registrovaná v rozpore s podmienkami stanovenými   v   cit.   ustanoveniach   zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí a sťažovateľ   ako   druhý   kandidát,   ktorý   vo   voľbách   skončil   na   druhom   mieste   a   získal o 3 hlasy menej ako osoba kandidujúca v rozpore so zákonom - Mgr. O. G., čím okrem porušenia jeho ústavných práv a základných práv a slobôd došlo aj k jeho morálnej ujme, čím mu vznikla aj nemateriálna ujma...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Okresný súd Nitra v konaní č. k. 12S/2/2010… porušil práva sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 12S/2/2010-9 zo dňa 26. 10. 2010 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.

3. Sťažovateľovi… priznáva náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR voči Okresnému súdu Nitra, ktorú je tento súd povinný vyplatiť Ing. Š. G. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. Š. G. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v konaní, ktorú je povinný vyplatiť Okresný súd na účet právneho zástupcu JUDr. J. G., advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Porušenie   označených   základných   a   iných   práv   vidí   sťažovateľ   v   namietanej nesprávnosti skutkových a právnych záverov v uznesení okresného súdu z 26. októbra 2010, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na zrušenie registrácie kandidátky na starostu obce L. Mgr. O. G., a v jeho nedostatočnom odôvodnení, ako aj v nesprávnom postupe okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 S 2/2010, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a právne   závery   zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I. ÚS 13/00,   mutatis   mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,   zároveň   by   mali   za   následok   porušenie   základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd preto po preskúmaní postupu a uznesenia okresného súdu konštatuje, že v ňom nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti skutkových a   právnych   záverov   okresného   súdu   alebo   ktoré   by   spočívali   v   ich   nedostatočnom odôvodnení.

Podľa § 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov   samosprávy   obce“)   miestna   volebná   komisia   (ďalej   len   „MVK“)   zaregistruje kandidátov   najneskôr   45   dní   predo   dňom   volieb   a registráciu   kandidátov   vyznačí   na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obce MVK vyzve splnomocnencov politických strán a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie o registrácii alebo o neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie, má sa za to, že bolo doručené.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obce proti rozhodnutiu MVK   o   zaregistrovaní   kandidáta   alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   môžu   podať kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo   dňa rozhodnutia MVK. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Pre registráciu kandidátov na starostu obce v súlade s § 22 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obce platia rovnako citované ustanovenia § 17 ods. 2, 3 a 4.Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   nesprávne   rozhodol   ak   napriek   tomu,   že   nemal objektívne   ustálené,   kedy   rozhodla   MVK   o   registrácii   Mgr.   O.   G.   na   kandidátku   za starostku   obce,   vychádzal   z   predpokladu,   že   sa   tak   stalo   na   zasadnutí   MVK   konanom 11. októbra 2010, a preto aj trojdňovú lehotu na podanie návrhu sťažovateľa na zrušenie jej registrácie počítal od uvedeného dátumu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   označený   predpoklad   okresného   súdu   o   dátume rozhodnutia   MVK   o   registrácii   11.   októbra   2010   logicky   vyplýva   z   obsahu   návrhu sťažovateľa, a to najmä pri zohľadnení datovania návrhu dňom 21. októbra 2010 v spojení s tým, že sťažovateľ v takto datovanom návrhu neuvádza iné neskoršie zasadnutie MVK, pričom v súlade s citovaným ustanoveniami zákona o voľbách do orgánov samosprávy obce MVK v lehote najneskôr 45 dní pred stanoveným dňom konania volieb 27. novembra 2010, t. j. najneskôr 13. októbra 2010 mala rozhodnúť o registrácii kandidátov.

Poukaz sťažovateľa na to, že písomne ani ústne „do dnešného dňa t. j. 21. 10. 2010 som nedostal žiadne oznámenie… o tom, že som bol zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na starostu obce L…“, nie je argumentáciou spôsobilou spochybniť závery okresného súdu, keďže zákon o voľbách do orgánov samosprávy obce ukladá MVK len povinnosť vyzvať kandidátov   na   prevzatie   rozhodnutia   o   registrácii   či   neregistrácii   za   kandidátov,   a   nie povinnosť doručovať im samotné rozhodnutie.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   nezistil   žiadne   okolnosti,   ktoré   by   nasvedčovali možnosti   porušenia   označených   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   postupom a uznesením okresného súdu.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010