znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 12/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. H., bytom B., a MUDr. K. Š., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. G., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   I pod   sp.   zn.   E 247/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. E. H. a MUDr. K. Š.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   E.   H.,   bytom   B.,   a MUDr.   K.   Š.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. J. G., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. E 247/94. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. januára 2004.

Sťažovateľky požadujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 247/94. Ďalej požadujú primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 850 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky na základe právoplatného exekučného titulu 6. júla 1994 podali okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti. Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia okresný súd síce vydal 5. decembra 1995, avšak Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ho pre pochybenia sudcu 27. marca 1997 na   základe   odvolania   povinných   zrušil   a vrátil   okresnému   súdu.   Neskorším   uznesením okresného súdu zo 4. decembra 1997 bol výkon rozhodnutia právoplatne nariadený, avšak ďalšími uzneseniami okresného súdu č. k. E 247/94-132 a č. k. E 247/94-134 z 31. januára 2001 bol výkon rozhodnutia vyhlásený za neprípustný. Na základe odvolania sťažovateliek uzneseniami krajského súdu sp. zn. 17 Co 128/00 a sp. zn. 17 Co 129/00 z 27. apríla 2000 boli   uznesenia   okresného   súdu   ako   predčasné   zrušené   a vrátené   okresnému   súdu.   Od vrátenia spisu okresný súd vo veci vôbec nekonal a preto sťažovateľky návrh na výkon rozhodnutia   1.   októbra   2002   vzali   späť,   pričom   zároveň   požiadali   o exekúciu   súdneho exekútora.   Uzneseniami   okresného   súdu   č.   k.   E   247/94-200   a   č.   k.   E   247/94-201 z 18. októbra 2002 bolo konanie o výkone rozhodnutia zastavené. Napokon sťažovateľky udávajú, že svoju sťažnosť podávajú ústavnému súdu po tom, ako im Európsky súd pre ľudské   práva   v Štrasburgu   (ďalej   len   „európsky   súd“)   listom   z 1.   októbra   2003   vrátil sťažnosť voči Slovenskej republike zo 16. júna 2001 s odporúčaním obrátiť sa na ústavný súd pred tým, ako bude sťažnosť európskym súdom prijatá na prejednanie.

Z uznesení okresného súdu č. k. E 247/94-200 a   č. k. E 247/94-201 z 18. októbra 2002 vyplýva, že sa zastavil výkon rozhodnutia nariadený uznesením okresného súdu č. k. E 247/94-18 z 5. decembra 1995, a to na základe návrhu sťažovateliek ako oprávnených. Obe uznesenia nadobudli právoplatnosť v tomto výroku 25. novembra 2002.

Z prípisu európskeho súdu z 1. októbra 2003 vyplýva, že európsky súd oznamuje sťažovateľkám svoje rozhodnutie z 30. septembra 2003 o odročení konania o ich sťažnosti až   do   ukončenia   konania   pred   ústavným   súdom   s tým,   aby   sťažovateľky   informovali európsky súd o priebehu a výsledku konania o ústavnej sťažnosti.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú.Z tvrdení sťažovateliek, ako aj z predložených listinných dôkazov je nepochybné, že vec výkonu rozhodnutia vyprataním bytu vedená na okresnom súde pod sp. zn. E 247/94 bola   25.   novembra   2002   právoplatne   skončená   zastavením   konania   na   vlastnú   žiadosť sťažovateliek.   Najneskôr   v uvedený   deň   prestalo   dochádzať   k prieťahom   v uvedenom konaní.   Preto   sťažnosť   bolo   treba   podať   v zákonnej   dvojmesačnej   lehote   počítanej   od uvedeného   dátumu.   Sťažnosť   však   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   až 13. januára 2004, teda dávno po uplynutí zákonnej lehoty.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení okolnosť, že sťažovateľky ešte 16. júna 2001 podali   sťažnosť   v rovnakej   veci   európskemu   súdu.   Podanie   sťažnosti   európskemu   súdu v rovnakej veci nemá nijaký vplyv na beh zákonnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2004