znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 12/02-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Š.,   bytom   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T. Š., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie jeho základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Krajského súdu v Nitre vo veci zaisteného účtu na účely trestného konania, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. na začatie konania   o d m i e t a   z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. novembra 2001 doručený návrh na začatie konania podaný M. Š., bytom L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým   namietal,   že   Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   nepostupuje   podľa trestného poriadku, keď krajský súd napriek tomu, že sťažovateľ bol v trestnom konaní rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2000 sp. zn. 1 T 53/97 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. augusta 2001 sp. zn. 3 To 14/2001 právoplatne oslobodený spod obžaloby, doteraz nezrušil zaistenie na účely trestného konania jeho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., pobočka Levice, expozitúra Tlmače (ďalej len „VÚB“).

Sťažovateľ   zastúpený   advokátom   návrh   doplnil   podaním   zo   4.   februára   2002, v ktorom žiadal, aby ústavný súd akceptoval modifikáciu jeho návrhu (ďalej len „sťažnosť“) odrážajúcu   novú   právnu   úpravu   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“). Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález v tomto znení:

„Odporca – Krajský súd v Nitre svojou nečinnosťou od 09.08.2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č. 1 T 53/97 porušil základné právo sťažovateľa, zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Odporca je povinný do troch dní od doručenia tohto nálezu zrušiť zaistenie účtu sťažovateľa č. 22332697540152 vo VÚB a. s. Levice, expozitúra Tlmače.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia   v sume 20.000,- Sk.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 500.000,- Sk.“

Sťažovateľ   k návrhu   pripojil   rôzne   doklady,   medzi   nimi   i odpovede   predsedu krajského súdu, z ktorých podľa jeho názoru možno zistiť, že jeho sťažnosť je dôvodná. Podľa   §   79b   ods.   4   Trestného   poriadku   (ďalej   len   „TP“),   ak   zaistenie   účtu   na   účely trestného konania už nie je potrebné, zaistenie sa zruší. Formulácia tohto ustanovenia má imperatívnu podobu. Napriek tomu, že sa v ňom neuvádza lehota, v ktorej treba tento úkon vykonať, niet žiadneho, a tým menej legislatívneho dôvodu na to, aby tak súd neurobil prakticky okamžite. Porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorý priznáva právo vlastniť majetok a zaručuje jeho zákonnú ochranu každému, možno vysloviť bez ohľadu na to, ako dlho bude trvať a aký bude mať výsledok   akékoľvek   konanie ohľadne zadržanej sumy. Právomoc ústavného súdu je podľa názoru sťažovateľa daná vzhľadom na to, že § 79b ods. 4 TP je prikazujúcou   normou   adresovanou   orgánu   činnému   v trestnom   konaní   a tento   orgán   je povinný podriadiť sa jej rovnako, ako je každý povinný sa podrobiť rozhodnutiu vydanému podľa čl. 127 ods. 1, 2 a 3 ústavy. Podľa sťažovateľa sú preto popísaný postup a zistené skutočnosti typickou nečinnosťou v zmysle ods. 2 čl. 127 ústavy.

II.

Sťažovateľ svoj pôvodný návrh žiadal posudzovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdené   porušenie   jeho   základného   práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorého sa mal dopustiť krajský súd svojou nečinnosťou od 9. augusta 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok sp. zn. 1 T 53/97, tým, že napriek oslobodzujúcemu právoplatnému rozsudku v trestnom konaní krajský súd doteraz v rozpore s Trestným poriadkom nezrušil zaistenie na účely tohto trestného konania príslušného bankového účtu, na ktorom má sťažovateľ uložené peňažné prostriedky. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj príslušnosť ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorého   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu svojej nepríslušnosti na jej prerokovanie.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľ   môže   v danej   veci   na   ochranu   svojho vlastníctva (peňažných prostriedkov uložených a údajne neoprávnene zadržiavaných na jeho bankovom   účte)   uplatniť   príslušný   právny   prostriedok   nápravy   v občianskom   súdnom konaní   pred   všeobecným   súdom,   a to   aj   voči   krajskému   súdu   napríklad   podľa   zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak sa domnieva, že v dôsledku nečinnosti krajského súdu (jeho nesprávneho úradného postupu) došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva.   Všeobecné   súdy,   ktoré   v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou   o ľudských   právach,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje. V zásade len po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktoré   im   ako   účastníkom   konania   priznáva   Občiansky   súdny   poriadok   a príslušný hmotnoprávny predpis, môže byť prípustná sťažnosť na ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   ešte   nevyčerpal   tie   účinné   a dostupné   právne prostriedky,   ktoré   môže   uplatniť   v konaní   pred   všeobecným   súdom   na   ochranu   svojho vlastníckeho   práva   proti   jeho   porušovaniu   z dôvodov   a skutočností,   ktoré   uviedol v sťažnosti, domáhal sa svojou sťažnosťou ochrany práv, ktorá podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nepatrí do právomoci (príslušnosti) ústavného súdu. Ústavný súd ju musel z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní v senáte odmietnuť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2002